Rimini – Riccione

Rimini – Riccione

Na tretí deň som si nechala prehliadku mesta Rimini. Z hotela ako stále Metromare trolejbusom do centra a odtiaľ už po vopred stanovenom itinerári, ktorý som si vylepšila vďaka vynikajúcej mapke z info centra.

Mesto má okolo 150 tisíc obyvateľov. Nachádza sa na pobreží Jadranského mora, medzi riekami Marecchia a Ausa a spolu s Riccione je medzi Talianmi pravdepodobne najobľúbenejšie prímorské stredisko Jadranskej riviéry.

Mapka, ktorú som dostala z info centra rozdeľuje prehliadku mesta na tri trasy.

Prvá trasa je tzv. rímsky itinerár:

Začala som pri Arca d´Augusto, alebo Augustov oblúk, brána umiestnená v bývalých mestských hradbách a má tvar starovekého rímskeho triumfálneho oblúka.

Oblúk, postavený v roku 27 pred n.l. na počesť Augusta, prvého rímskeho cisára, označuje severný koniec cesty Via Flaminia, cesty medzi Ariminom (Rimini) a Rímom, ktorú v roku 220 pred n.l.postavil Gaius Flaminius. Za fašistického Talianska boli priľahlé mestské hradby a okolité budovy zbúrané, a jedine Augustov oblúk zostal stáť ako izolovaná pamiatka.

Augustov oblúk je najstarším zachovaným triumfálnym oblúkom v Taliansku. Spolu s Ponte di Tiberio je jedným z najznámejších symbolov Rimini a je zobrazený na erbe mesta.

Pokračovala som k bráne Montanara ( Porta Montanara) , čo znamená „horská brána“, historicky známa ako Porta Sant'Andrea.Počas rokov bol tento oblúk viackrát presunutý ale už viac ako 20 rokov sa obnovila blízko svojho pôvodného miesta, na južnom konci cardo maximus.

Piazza Tre Martiri teda Fórum, historické obchodné srdce mesta, stojí na starovekom rímskom fóre. Neďaleko sa križovali ulice Cardo a Decumanus. Predtým známe ako Piazza Giulio Cesare, vďačí za svoj súčasný názov trom mladým partizánom, ktorých tu v roku 1944 obesili nacisti.

Námestie sa pýši krásnymi renesančnými pamiatkami ako je stĺp Júliusa Cézara, ktorý označuje miesto, kde vodca prehovoril k vojakom po prekročení Rubikonu, a neďaleká socha Júliusa Cézara.

Chrám Sant'Antonio: malý chrám zo 16. storočia pripomínajúci eucharistický zázrak s mulicou.

Hodinová veža má večný kalendár.

Námestie žije lebo je tu plno baríkov, kaviarní a reštaurácií, takže priam láka návštevníka, aby si sadol ku pravej talianskej káve a vychutnal si atmosféru.

Po zastávke na kávu som pokračovala k mostu Ponte di Tiberio, ktorý sa tento mesiac rekonštruuje ale nie je úplne zakrytý, takže sa dali robiť celkom pekne fotky.

Cez provizórny pontónovy most som sa presunula do mestskej časti Borgo kde som obdivovala krásne vymaľované domčeky.

Prestávku na obed som si dala neďaleko Vecchia Prescheria a mohla som pokračovat po trase itinenárom stredoveku az po renesanciu.

Chrám Tempio Malatestiano, ktorý občania zvyčajne nazývajú Duomo. Kompletne zrekonštruovaný za vlády Sigismonda Pandolfa Malatestu s prispením známych umelcov doby, hoci nedokončený, je kľúčovým dielom riminskej renesancie a jedným z najvýznamnejších architektonických diel talianskeho Quattrocenta vôbec. Quattrocento je taliansky termín, ktorý znamená „štyristo“. V umení a histórii sa vzťahuje konkrétne na 15. storočie ( roky 1400) a často sa používa na opis prvej hlavnej fázy ranej renesancie.

Kostol Chiesa di Sant Agostino, zasvätený sv. Jánovi Evanjelistovi je známy ako „Sant'Agostino“, pretože ho od 13. storočia až do napoleonských útlakov spravovali augustiniánci.

Castel Sismondo alebo čo z neho ostalo je zároveň aj múzeom. Z budovy zostalo iba centrálne jadro. Od roku 2021 je hrad jedným z troch miest, kde sa nachádza Felliniho múzeum. Pôvodne bola koncipovaná ako palác a pevnosť.

Tu sa žiada dobrá zmrzlina a trochu si sadnúť a len tak oddychovať a nasávať atmosféru mesta.

Neďaleko Sismondo sa nachádza Piazza Carvour kde sú krásne paláce ale aj divadlo.

Palazzo dell’ Arengo - predtým Palatium Comunis, stredoveká budova v románsko-gotickom štýle, medzi Palazzo del Podestà a Palazzo Garampi a slúžila ako radnica typická pre severné Taliansko, s portikom pre výkon spravodlivosti a zasadacou sieňou na hornom poschodí.

Palazzo del Podestà, stredoveká pamiatka kde sa prízemie sa vyznačuje fasádou s tromi gotickými oblúkmi; z centrálneho oblúka viselo lano, ktorým sa vešali králi.

Palazzo Garampi kde v súčasnosti sídlia mestské úrady.

Fontana della Pigna, renesančná fontána v strede námestia, ktorá je obľúbeným miestom na fotenie.

Teatro Amintore Galli, nádherné mestské divadlo na západnom konci námestia, kde práve prebiehala svadba.

Na záver nasledovala časť z Felliniho iteneráru. Prečo práve Fellini? Tento svetoznámy režisér bol rodákom mesta Rimini a tu je aj pochovaný. Po ňom je pomenaované aj letisko spoločné pre Rimini a San Marino.

Z tretieho teda z Fellinho itineraru som navštívila rodný dom Federico Felliniho ako aj jedno z muzei venované slávnemu režisérovi.

Bola som rada že v infocentre som dostala túto dobre spracovanú mapku, podľa ktorej som sa vedela posúvať veľmi ľahko.

A v deň odletu som si naplánovala malé mestečko Riccione neďaleko letiska.

Metromare som sa odviezla na stanicu Miramare Airport a odtiaľ autobusom číslo 9 na letisko, kde som si dala batoh do úschovy, a potom naspäť autobusom na zastávku Metromare a odtiaľ do Riccione.

Riccione je už dlho obľúbenou a elegantnou dovolenkovou destináciou. V posledných rokoch prešlo rozvojom. Vytvorila sa príjemná prímorská promenáda, pešia zóna, podzemné parkoviská a cyklistické chodníky. Dobre udržiavaná pláž ponúka množstvo vybavenia: požičovňu slnečníkov a ležadiel, kabínky, zariadenia na vodné športy, ihriská, kaviarne a bary, toalety, sprchy, lekársku pomoc, animácie pre deti a dospelých a iné.

Vedeli ste, že:

• V Riccione sa nachádza približne 3 500 slnečníkov, 41 miest pre plavčíkov a 135 poskytovateľov plážových služieb?

• Riccione bolo v stredoveku zastávkou dostavníkov?

• Rozvoj Riccione bol zásluhou Ospizio Marino, (nemocnica) kam boli choré deti privážané na liečbu už koncom 19. storočia?

• Riccione sa oddelilo od Rimini v roku 1922, hoci dovtedy bolo štvrťou Rimini?

Riccione má síce časť starú teda dedinku a novú prímorskú ale ja som prešla len tú modernú.

Villa Franceschi je malý secesný klenot a symbolické miesto spomienky, ktoré pripomína výročie autonómie obce Riccione. V prvých desaťročiach 20. storočia prekvitali rekreačné domy, ktoré čerpali z architektonického štýlu,vtedy rozšíreného v Európe,charakterizovaného oživením štýlov z minulosti, aktualizovaných novšími secesnými trendmi. Aj výstavba vily zapadá do tohto formálneho trendu. Vo vile sa nachádza galéria a aj múzeum. Žiaľ v ten deň nebolo otvorené.

Objavila som aj budovou bývalého Grand hotelu, ale ako som videla nie je v prevádzke pritom to bol určite „grand“ hotel.

A keď sme v známom letovisku tak prečo by tu nemala „slávne“ známa osobnosť svoju vilu.. Vila Mussolini, je len niekoľko metrov od brehu Jadranského mora.

Pôvodná dvojposchodová vila mala trinásť izieb a bočnú vežičku na južnej strane. Vilu kúpila Rachele Guidi, druhá manželka Benita Mussoliniho a používali ju ako letné rekreačné sídlo. Počas svojich pobytov Mussolini z vily vykonával vládne záležitosti a hostil významných hostí a zahraničných hodnostárov. V súčasnosti sa v nej organizujú kultúrne podujatia a výstavy.

Aleja Danteho je krásna dlhá pešia zóna lemovaná stromami, neďaleko v malom prístave kotvia motorové člny. Na konci prechádzky som sa zastavila pri modernom Kongresovom centre.

Po chutnom obede v reštaurácii na pláži som to nasmerovala naspäť na zastávku Metromare a potom autobusom na letisko, kde som si vyzdvihla batoh a už mi neostalo nič iné ako čakať na odlet.