San Marino - miništát skrytý v Apeninách

 

Vďaka výhodnej letenke Ryanair som sa vybrala na predĺžený víkend do Rimini a okolia vrátane návštevy miništatiku San Maríno.

Let z Budapešti trvá len niečo vyše hodiny tak vo štvrtok večer som už vystupovala z lietadla na spoločnom letisku pre Rimini a San Marino, ktorý nesie názov po slávnom rodákovi mesta Rimini, Federico Fellini. Vzhľadom na neskorú nočnú hodinu  som išla taxíkom za 20€, pričom booking mi navrhoval “výhodnú” cenu 60€!

Hotel The Sea je umiestnený blízko tak pláže ako aj Metromare, ktorý  je trolejbus jazdiaci vo vlastnom koridore medzi Riccione a Rimini.

Na každý deň pobytu som  mala spracovaný svoj vlastný itinerár.

Deň po príchode som to namierila  do  San Maríno. Ráno z hotela som prešla na zastávku Metromare - Rivazzura a odviezla som sa na konečnú teda na železničnú stanicu. V trolejbuse sa kupuje lístok priložením platobnej karty a zvolením zóny, ktorú treba potvrdiť a hotovo. Keďže som mala ešte čas mohla som si dať raňajky a vynikajúcu kávu a potom som nasadla na autobus smer  San Maríno, ktorý odchdáza zo zastávky oproti železničkej stanici, spred hotela Napoleon.  Lístok som už mala  vopred online kúpený na Bonellibus a tak sa začala cesta krásnymi serpentínami,ktorá  trvala necelú hodinu. 

San Maríno je úplne obklopený Talianskom. Patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je totožné s názvom štátu.  Vznikol v roku 301.  V súčasnosti ma okolo 30 tisíc obyvateľov. 

San Maríno je  tretí najmenší štát v Európe a   je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika ako enkláva keži  na východných svahoch Apenin. San Maríno nie je členom Európskej únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom vytvorili colnu  a menovú úniu a medzi oboma krajinami neexistujú hraničné kontroly.

San Maríno, najstaršiu existujúcu republiku na svete, podľa tradície založil svätý Marinus (San Marino) v roku 301 n. l. Bol to kresťanský diakon aj kamenár, ktorý pochádzal z ostrova Rab v dnešnom Chorvátsku. Pred náboženským prenasledovaním za vlády rímskeho cisára Diokleciána utiekol na horu Monte Titano, kde založil malú nezávislú mníšsku komunitu. Tento krok položil základy dnešného nezávislého štátu.


V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po napoleonských vojnách,  súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. Tu našli neskôr útočisko aj vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo inde do sveta, ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.

San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných kastely. Mesto je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Čo nám ponuka táto minirepublika skrytá hlboko v Apeninách, ktorého väčšiu časť HDP tvorí práve turistika? 

V prvom rade sa treba pripraviť na to, že pri prehliadke historickej časti mesta budeme stúpať a klesať  a na záver budeme mať poriadnu svalovku.

Už z diaľky vidieť na hore Monte Titano 3 veže  troch pevnosti. Oplatí sa vyštverať k prvej a potom plynule pokračovat az z k tretej veži a prakticky začať takto prehliadku.

San Maríno je malé, ale plné krásnych miest! Najväčšou atrakciou je jeho stredoveké historické centrum s krásnymi výhľadmi, hradmi a úzkymi uličkami.

Autobus človeka donesie do blízkosti  jednej z kamenných  vstupných brán.

Do mesta vstúpime cez Bránu svätého Františka, ktorá je akýmsi hlavným vstupom do San Marína, a ocitneme sa na námestí Piazzetta del Titano, kde sa nachádzajú malé obchody a historické pamiatky. Úzke dláždené uličky človeka  takmer  prenesú späť do stredoveku.





Mount Titano ponúka úchvatné výhľady, či už z Cantone Panoramico alebo Passo delle Streghe.

Vyšla som až k prvej veži a vzhľadom na to, že ešte  nebolo otvorené nádvorie pokračovala som smerom k tretej veži.

Veže San Marína sa po stáročia starali o jeho bezpečnosť. Hoci boli postavené v rôznych obdobiach, stali sa symbolom štátu, nájdeme ich na vlajke a štátnom znaku San Marína. Postavené sú na troch výbežkoch - najvyšších bodoch skaly Monte Titano - a poskytujú tak dokonalý výhľad na okolie. Pomocou signálov sa tak mesto včas dozvedelo o potenciálnom útoku a bolo pripravené sa brániť. Aj tieto veže prispeli k vyššie spomínanému faktu, že je San Maríno najstaršou republikou sveta. Nikdy totiž nebolo dobyté ani anektované, aj keď zopár pokusov počas jeho viac ako  1700 ročnej histórie tu bolo. 

Takže som začala pri tretej ale najmladšej veži s názvom Montale zo 14 .storočia, ktorá dopĺňala obranný systém mesta a bola zároveň využívaná aj ako väznica.


 Pokračovala  som k druhej veži s názvom Cesta ktorá pochádza z 13. storočia a bola postavená na najvyššej skale Monte Titano. Názov Cesta pochádza z latinského slova cista, ktoré znamená truhlica používaná na uchovávanie posvätných predmetov. Odráža historickú úlohu veže ako bezpečnej pevnosti pre komunitu. Tu som si kúpila vstupenku ktorá platí aj do prvej veže ale aj do niektorých muzei. V druhej veži je zriadené múzeum Sv.Marína, zakladateľa tohto miništatu. Expozícia má okrem iného aj vyše 1500 zbraní od stredoveku až po súčasnosť.

A odtiaľ je aj najkrajší výhľad na prvú a tretiu vežu! 








Najstaršou vežou je veža Guaita, postavená v 11.storoči, ktorá slúžila ako väzenie. Konečnú podobu dostala veža v 15.storoči.



 









Z týchto veží sú dych berúce výhľady na okolie.  Za jasného dňa môžete vidieť Jadranské more a vzdialenejšie talianske regióny.

Po prehliadke veží som si urobila pauzičku na kávu a nielen na kávu  v kaviarničke pod vežami a potom som zase mohla pokračovať ďalej prechádzkou kľukatými uličkami.





Zastavila som sa na Piazza della Liberta kde stojí Palazzo Pubblico („Verejný palác“),  radnica mesta San Maríno. Je to miesto, kde sa konajú oficiálne štátne obrady a je sídlom hlavných inštitucionálnych a administratívnych orgánov republiky.


Basilica di  San Marino - Bazilika svätého Marina,  katolícky kostol je hlavným kostolom mesta San Maríno, je zasvätená svätému Marinovi, zakladateľovi a patrónovi republiky. Kostol je  postavený v neoklasicistickom štýle s  ôsmimi korintskými stĺpmi. V kostole sú uložené relikvie svätého Marina.

Vedľa baziliky je kostol Sv. Petra.





Ďalšia brána do mesta  Porta Murata Nuova historická kamenná brána,  slúžiaca ako jeden z hlavných vstupov do opevneného historického centra republiky. Brána je súčasťou druhého kruhu obranných hradieb postavených okolo hory Titano medzi 13. a 14. storočím.



Cassa di Risparmio della Repubblica di San Marino je finančná inštitúcia ktorá má  16 pobočiek a pôsobí ako retailová aj komerčná banka pre občanov San Marína a ako zahraničná súkromná banka pre klientov, ktorí nie sú rezidentmi.



Po prechádzke kľukatými uličkami raz hore raz dole kopcom dobre padne si sadnúť na obed v reštaurácii s vyhliadkou na okolie.

Mesto má aj lanovkou s ktorou sa dá dostať z parkoviska pod kopcom hore do centra mesta. Lanovka je užitočná pre tých, ktorí prídu autom a zaparkujú „v centre mesta“, v Borgo Maggiore. Cesta lanovkou trvá 2 minúty.



Zo všadiaľ je nádherný výhľad na okolie, obklopujú nás kopce a zeleň.  



Celodenný výlet bol krásny a prijemne unavená som sa vrátila naspäť do Rimini. 

Dúfam, že ste dostali chuť na návštevu tohto miništátika.







Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Baltikum 2025

SOKOTRA – Skrytý raj na Zemi

Uganda – Perla Afriky