San Marino - miništát skrytý v Apeninách
Vďaka výhodnej letenke Ryanair som sa vybrala na predĺžený
víkend do Rimini a okolia vrátane návštevy miništatiku San Maríno.
Let z Budapešti trvá len niečo vyše hodiny tak vo štvrtok
večer som už vystupovala z lietadla na spoločnom letisku pre Rimini
a San Marino, ktorý nesie názov po slávnom rodákovi mesta Rimini, Federico
Fellini. Vzhľadom na neskorú nočnú hodinu som išla taxíkom za 20€, pričom booking mi
navrhoval “výhodnú” cenu 60€!
Hotel The Sea je umiestnený blízko tak pláže ako aj Metromare,
ktorý je trolejbus jazdiaci vo vlastnom
koridore medzi Riccione a Rimini.
Na každý deň pobytu som
mala spracovaný svoj vlastný itinerár.
Deň po príchode som to namierila do San Maríno. Ráno z hotela som prešla na
zastávku Metromare - Rivazzura a odviezla som sa na konečnú teda na železničnú
stanicu. V trolejbuse sa kupuje lístok priložením platobnej karty a zvolením
zóny, ktorú treba potvrdiť a hotovo. Keďže som mala ešte čas mohla som si dať
raňajky a vynikajúcu kávu a potom som nasadla na autobus smer San Maríno, ktorý odchdáza zo zastávky oproti
železničkej stanici, spred hotela Napoleon. Lístok som už mala vopred online kúpený na Bonellibus a tak
sa začala cesta krásnymi serpentínami,ktorá trvala necelú hodinu.
San Maríno je úplne obklopený Talianskom. Patrí
medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je totožné s názvom štátu.
Vznikol v roku 301. V súčasnosti ma okolo 30 tisíc obyvateľov.
San Maríno je tretí najmenší štát v Európe
a je piatym najmenším samosprávnym
štátom na svete. Sanmarínska republika ako enkláva keži na
východných svahoch Apenin. San Maríno nie je členom Európskej
únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom
vytvorili colnu a menovú úniu a medzi oboma krajinami neexistujú
hraničné kontroly.
San Maríno, najstaršiu existujúcu republiku na svete, podľa
tradície založil svätý Marinus (San Marino) v roku 301 n.
l. Bol to kresťanský diakon aj kamenár, ktorý pochádzal z ostrova Rab v
dnešnom Chorvátsku. Pred náboženským prenasledovaním za vlády rímskeho cisára
Diokleciána utiekol na horu Monte Titano, kde založil malú nezávislú mníšsku
komunitu. Tento krok položil základy dnešného nezávislého štátu.
V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala
platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom
usporiadaní Európy po napoleonských vojnách, súhlasil so zachovaním
nezávislosti San Marína. Tu našli neskôr útočisko aj vodcovia hnutia za
zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu
s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí
pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo inde do sveta, ale
veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.
San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných kastely.
Mesto je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Čo nám ponuka táto minirepublika skrytá hlboko v Apeninách,
ktorého väčšiu časť HDP tvorí práve turistika?
V prvom rade sa treba pripraviť na to, že pri prehliadke
historickej časti mesta budeme stúpať a klesať a na záver budeme mať
poriadnu svalovku.
Už z diaľky vidieť na hore Monte Titano 3 veže troch pevnosti. Oplatí sa vyštverať k prvej a
potom plynule pokračovat az z k tretej veži a prakticky začať takto prehliadku.
San Maríno je malé, ale plné krásnych miest! Najväčšou
atrakciou je jeho stredoveké historické centrum s krásnymi výhľadmi, hradmi a
úzkymi uličkami.
Autobus človeka donesie do blízkosti jednej z kamenných vstupných brán.
Do mesta vstúpime cez Bránu svätého Františka, ktorá
je akýmsi hlavným vstupom do San Marína, a ocitneme sa na námestí Piazzetta
del Titano, kde sa nachádzajú malé obchody a historické pamiatky. Úzke
dláždené uličky človeka takmer prenesú späť do stredoveku.
Mount Titano ponúka úchvatné výhľady, či už z Cantone Panoramico alebo Passo delle Streghe.
Vyšla som až k prvej veži a vzhľadom na to, že
ešte nebolo otvorené nádvorie
pokračovala som smerom k tretej veži.
Veže San Marína sa po stáročia starali o jeho bezpečnosť.
Hoci boli postavené v rôznych obdobiach, stali sa symbolom štátu, nájdeme ich
na vlajke a štátnom znaku San Marína. Postavené sú na troch výbežkoch -
najvyšších bodoch skaly Monte Titano - a poskytujú tak dokonalý výhľad na
okolie. Pomocou signálov sa tak mesto včas dozvedelo o potenciálnom útoku a
bolo pripravené sa brániť. Aj tieto veže prispeli k vyššie spomínanému faktu,
že je San Maríno najstaršou republikou sveta. Nikdy totiž nebolo dobyté ani anektované,
aj keď zopár pokusov počas jeho viac ako 1700 ročnej histórie tu bolo.
Takže som začala pri tretej ale najmladšej veži s názvom Montale
zo 14 .storočia, ktorá dopĺňala obranný systém mesta a bola zároveň využívaná
aj ako väznica.
Pokračovala som k druhej veži s názvom Cesta ktorá pochádza z 13. storočia a bola postavená na najvyššej skale Monte Titano. Názov Cesta pochádza z latinského slova cista, ktoré znamená truhlica používaná na uchovávanie posvätných predmetov. Odráža historickú úlohu veže ako bezpečnej pevnosti pre komunitu. Tu som si kúpila vstupenku ktorá platí aj do prvej veže ale aj do niektorých muzei. V druhej veži je zriadené múzeum Sv.Marína, zakladateľa tohto miništatu. Expozícia má okrem iného aj vyše 1500 zbraní od stredoveku až po súčasnosť.
A odtiaľ je aj najkrajší výhľad na prvú a tretiu vežu!
Najstaršou vežou je veža Guaita, postavená v
11.storoči, ktorá slúžila ako väzenie. Konečnú podobu dostala veža v
15.storoči.
Z týchto veží sú dych berúce výhľady na okolie. Za jasného dňa môžete vidieť Jadranské more a
vzdialenejšie talianske regióny.
Po prehliadke veží som si urobila pauzičku na kávu
a nielen na kávu v kaviarničke
pod vežami a potom som zase mohla pokračovať ďalej prechádzkou kľukatými
uličkami.
Zastavila som sa na Piazza della Liberta kde stojí Palazzo
Pubblico („Verejný palác“), radnica
mesta San Maríno. Je to miesto, kde sa konajú oficiálne štátne obrady a je
sídlom hlavných inštitucionálnych a administratívnych orgánov republiky.
Basilica di San
Marino - Bazilika svätého Marina, katolícky
kostol je hlavným kostolom mesta San Maríno, je zasvätená svätému Marinovi,
zakladateľovi a patrónovi republiky. Kostol je postavený v neoklasicistickom štýle s ôsmimi korintskými stĺpmi. V kostole sú
uložené relikvie svätého Marina.
Vedľa baziliky je kostol Sv. Petra.
Ďalšia brána do mesta Porta Murata Nuova historická kamenná
brána, slúžiaca ako jeden z hlavných
vstupov do opevneného historického centra republiky. Brána je súčasťou druhého
kruhu obranných hradieb postavených okolo hory Titano medzi 13. a 14. storočím.
Cassa di Risparmio della Repubblica di San Marino je
finančná inštitúcia ktorá má 16 pobočiek
a pôsobí ako retailová aj komerčná banka pre občanov San Marína a ako
zahraničná súkromná banka pre klientov, ktorí nie sú rezidentmi.
Po prechádzke kľukatými uličkami raz hore raz dole kopcom
dobre padne si sadnúť na obed v reštaurácii s vyhliadkou na okolie.
Mesto má aj lanovkou s ktorou sa dá dostať
z parkoviska pod kopcom hore do centra mesta. Lanovka je užitočná pre
tých, ktorí prídu autom a zaparkujú „v centre mesta“, v Borgo Maggiore. Cesta
lanovkou trvá 2 minúty.
Zo všadiaľ je nádherný výhľad na okolie, obklopujú nás kopce
a zeleň.
Celodenný výlet bol krásny a prijemne unavená som sa vrátila
naspäť do Rimini.
Dúfam, že ste dostali chuť na návštevu tohto miništátika.





































Komentáre
Zverejnenie komentára