Roma – „Večné mesto”

 

Roma –  „Večné mesto“

Rím (Roma) získal prívlastok „Večné mesto“ (latinsky Urbs Aeterna) vďaka svojej vyše 2800-ročnej histórii, počas ktorej formoval západnú civilizáciu. Obyvatelia starovekej ríše verili, že bez ohľadu na to, aké impériá prídu a odídu, samotný Rím a jeho sláva budú trvať navždy.

Podľa legendy bol Rím založený v roku 753 pred n. l. dvojčatami Romulus a Remus, ktorých vychovala vlčica. Neskôr Romulus založil mesto a stal sa jeho prvým kráľom. Historici síce berú tento príbeh skôr ako mýtus, ale skutočne sa našli dôkazy o veľmi starom osídlení na pahorkoch pri rieke.

 

Počas antiky bol Rím hlavné mesto Roman Empire, ktoré v jednom období ovládalo veľkú časť Európy, severnej Afriky a Blízkeho východu.  Vznikli významné stavby ako  Colosseum, Forum Romanum, Pantheon. Mnohé z nich stoja dodnes, aj keď majú takmer 2000 rokov.

Niekoľko zaujímavostí o Ríme:

·         V Ríme je viac než 900 kostolov.

·         Nachádza sa tam jedna z najstarších univerzít v Európe – Sapienza University of Rome.

·         Mesto má viac než 2000 fontán, vrátane slávnej Trevi Fountain a 50 monumentálnych fontán.

·         Ak hodíš mincu do fontány Trevi, legenda hovorí, že sa do Ríma ešte vrátiš

Na základnú prehliadku zaujímavostí Ríma stačia aj 3 dni, samozrejme kto chce preskúmať mesto podrobnejšie má možnosť ostať aj dlhšie.

Ryanair-om.som sa teda vybrala vo štvrtok  z Budapešti do Ríma, let trvá viac ako hodinku a z letiska Ciampino je priamy spoj do centra mesta na železničnú stanicu Roma Termini autobusom, prevádzkovaným spoločnosťou Terravision. Oplatí sa kúpiť vopred online lístok a potom už len nastúpiť do autobusu.  Z toho letiska je bližšie do centra mesta ako z druhého síce väčšieho Fiumicino, ale aj odtiaľ chodí autobus.

Ubytovanie som  si objednala už tradične cez Booking neďaleko od železničnej stanice a len pár metrov od zastávky metra ako aj neďaleko od Baziliky Santa Maria Maggiore. Tak som bola v centre diania, Ubytovanie v butik hoteli Domus Domas Boutigue malo svoje čaro, izba krásna s výhľadom na Baziliku, toto ubytovacie zariadenie pre tých, ktorí chcú v Ríme mať všetko po ruke, viem len odporúčať. Ináč tip na štvrť na ubytovanie som dostala od syna, ktorý bol so svojou snúbenicou  na jar  v Ríme, len ja som si vybrala iný hotel ale na tej istej ulici.

 

A hneď po príchode, len čo som si zložila batoh v izbe, som sa vybrala podľa vopred pripraveného vlastného itineráru na prehliadku mesta. Samozrejme, že som začala najbližie a to Bazilikou Santa Maria Maggiore. A je obrovská!  Táto baroková sakrálna stavba je jedna zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík, čo znamená, že pri hlavnom oltári smie svätú omšu vykonávať iba pápež. Po Bazilike svätého Petra vo Vatikáne ide o druhý najkrajší kostol na svete. Okrem hrobov 6 pápežov tu nájdeme aj hrobku geniálneho sochára Berniniho,  či sestry Napoleona Bonaparteho, Pauline.  Keď vojdeme dovnútra Santa Maria Maggiore, ovalí nás nebývalá krása a zároveň vidíme, že pri stavbe použili  stĺpy zo starého Ríma. Tu si uvedomíme, čo je to kvalitná stavba!
Ide o trojloďovú baziliku s dvoma postrannými kupolami. Koncom 15. storočia v hlavnej lodi kazetový strop ozdobili zlatom. Pod pravou kupolou sa dnes nachádza Sixtínska kaplnka a je tu pochovaný pápež Sixtus V. Pozor nemýlme  si túto kaplnku so Sixtínskou kaplnkou vo Vatikáne.  Oveľa menej známa, no nemenej veľkolepá kaplnka s rovnakým názvom je totiž súčasťou Baziliky di Santa Maria Maggiore. Sedemdesiatpäť metrov vysoká zvonica pri bazilike bola postavená už v 14. storočí a ide o najvyššiu zvonicu v Ríme. Slovanským unikátom chrámu Santa Maria Maggiore je to, že tu bola schválená staroslovienčina ako bohoslužobný jazyk. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, za pápeža Hadriána II. Aj z cirkevného hľadiska je to významná udalosť – dovtedy bolo možné slúžiť bohoslužby len v troch jazykoch: latinčine, gréčtine a hebrejčine.

 

Odtiaľ nasledovalo Vittoriano, tiež známy aj ako Oltár vlasti, Je venovaný prvému kráľovi zjednotenej Itálie, Viktorovi Emanuelovi II. Pre svoj tvar ho miestni prezývajú aj „písací stroj“. Dve fontány umiestnené po stranách hlavného schodiska (známe ako Fontány dvoch morí) symbolizujú dve hlavné moria obklopujúce Taliansko: Jadranské more (východná strana) a Tyrhénske more (západná strana). Fontána Jadranského mora  obsahuje sochu s levom svätého Marka, odkazujúcu na Benátsku republiku. Fontána Tyrhénskeho mora je doplnená o vlčicu, ktorá symbolizuje samotný Rím.

 

No a odtiaľ už rovno smerom ku Colosseum, kde či na pravej či na ľavej strane cesty  sú nádherné pamiatky na staroveký Rím.

Trajánov stĺp -  Samotný stĺp je vysoký 30 metrov a spolu s podstavcom dosahuje výšku 38 metrov. Je postavený z mramoru, ktorý priviezli až z talianskeho mesta Carrara.

Forum Romanum  je obdĺžnikové námestie, obklopené zvyškami významných budov z antiky. V antike bolo po stáročia politickým centrom rímskej ríše. Forum sa nachádza v malom údolí medzi pahorkami Palatin a Kapitol.  Maxentova bazilika, Titov oblúk, Foro di Cezare .. a množstvo iných pozostatkov dávnych dôb, kde medzi ruinami sa dajú stráviť hodiny.

 

Blížime sa ku Konštantinovmu oblúku a dostaneme sa na koniec  Via, teda cesty kde sa nachádza Colosseum, symbol Rímskej ríše, jedna z najnavštevovanejších pamiatok sveta a jeden z najznámejších symbolov starovekého Ríma. Ide o obrovský amfiteáter, kde sa konali gladiátorské zápasy a veľké verejné predstavenia. Začal ho stavať cisár Vespasian približne v rokoch 72 – 80 n. l.  výšku malo približne 48 metrov a kapacitu asi 50 000 – 65 000 divákov. Pod arénou sa nachádzal komplex chodieb nazývaný hypogeum, kde boli  klietky pre zvieratá, miestnosti pre gladiátorov a mechanizmy na prepravu zvierat a bojovníkov. Sedelo sa podľa hodností, cisár sedel najbližšie k javisku alebo aréne. Názov „Koloseum“ pravdepodobne vznikol podľa obrovskej sochy cisára Nero, ktorá stála neďaleko a nazývala sa Kolossus Neronis. Po páde Rímskej ríše Koloseum postupne chátralo, zemetrasenia poškodili veľkú časť budovy, kamene sa používali na výstavbu budov. Ku Koloseu sa oplatí prísť aj večer, keď je osvetlená.  Dnes je súčasť svetového dedičstva UNESCO.

Kilometre v nohách a korunu celému dňu dá vynikajúce jedlo  v reštaurácii Tonnarello Santa Maria, neďaleko Baziliky toho istého názvu, kde musí byť pravé talianske špagetty carbonara , focaccia chlebík a ľahké rosé vínko.

Na druhý deň nasleduje Vatikán - duchovné centrum sveta. Ráno som sa vybrala metrom spred hotela zo zastávky Vittorio Emmanuele na zastávku Ottaviano. Lístok na mestskú hromadnú dopravu  sa kupuje jednoducho systémom Tap and Go, teda prilož platobnú kartu a choď. Alebo sa dá kúpiť lístok aj v aplikácii, ktorý sa dá využiť 100 minút, v prípade, že človek prestupuje je to výhodné.

Keďže som už doma kúpila vstupenku do Vatikánu na určitý čas cez Get your Guide tak  som mala čas ešte aj na raňajky v neďalekej reštaurácii a potom sa už išlo na vstup do Vatikánu.

Rím je zároveň sídlom najmenšieho štátu sveta – Vatikánu, ktorý je najmenším nezávislým štátom na svete podľa rozlohy (iba 0,44 km²) Celá krajina je obklopená múrmi v rámci talianskeho Ríma, čo z nej robí enklávu. 

Súčasný Vatikán ako nezávislý mestský štát vznikol až v roku 1929 na základe Lateránskych zmlúv s Talianskom.

Švajčiarska garda je najmenšia armáda na svete (cca 135 vojakov) chráni pápeža a Vatikán. Títo strážcovia v tradičných renesančných uniformách musia byť slobodní katolícki muži švajčiarskej národnosti so špecifickým vojenským výcvikom.

Vo Vatikáne sa nachádza bankomat, ktorý človeka naviguje, ako si správne vybrať svoje peniaze, v latinskom jazyku, totiž tu latinský jazyk patrí medzi oficiálne jazyky.

Začala som Vatikánskymi múzeami a ukončila som túto časť návštevy slávnou Sixtínskou kaplnkou  s Michelangelovými freskami.

Odtiaľ som smerovala na návštevu  monumentálnej Baziliky svätého Petra, kde lístok sa dá kúpiť online priamo pred vstupom. Samozrejme aj tu sa hadil dlhý rad, ale napokon som sa dostala do vnútra.  

Bazilika je  najväčší kostol na svete a nachádza  na Námestí svätého Petra.  Podľa tradície stojí na mieste, kde je pochovaný apoštol Svätý Peter, prvý pápež. 

Prvá bazilika na tomto mieste vznikla už v 4. storočí za vlády rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Táto stará stavba však časom chátrala, a preto sa na začiatku 16. storočia začala výstavba úplne novej baziliky.

Na stavbe pracovali najväčší umelci renesancie a baroka, ako Michelangelo – navrhol slávnu kupolu alebo Gian Lorenzo Bernini – vytvoril námestie a baldachýn nad oltárom.

V bazilike sa nachádza veľa významných umeleckých diel. Jedno z najznámejších diel v bazilike je Pietà, ktoré vytvoril Michelangelo. Socha zobrazuje Máriu, ktorá drží telo Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. Michelangelo ju vytesal, keď mal len 24 rokov, a dodnes patrí medzi najobdivovanejšie sochy na svete. Ďalším dielom je Berniniho baldachýn. Je umiestnený nad hlavným oltárom, obrovský bronzový baldachýn, ktorý je vysoký asi 29 metrov a stojí priamo nad hrobom Svätého Petra. Tento baldachýn patrí medzi vrcholné diela barokového umenia. 

 

Po návšteve Vatikánu som smerovala ďalej v tejto štvrti k Anjelskému hradu, k jednej  z najznámejších historických stavieb v Ríme, ktorý sa nachádza  na pravom brehu rieky Tiber. Dal ho postaviť rímsky cisár Hadrian. Slúžil ako mauzóleum (hrobka) pre cisára a jeho rodinu.

Prečo sa volá „Anjelský hrad“? 

Názov vznikol počas veľkej morovej epidémie, kedy podľa  legendy vtedajší pápež videl na vrchole budovy archanjela Michala, ktorý ukladal meč do pošvy na znak, že mor sa skončí. Odvtedy sa budova nazýva Castel Sant'Angelo (Hrad svätého anjela) a na vrchole je socha archanjela. V stredoveku sa stavba postupne zmenila na vojenskú pevnosť. Pápeži ju využívali ako bezpečné útočisko. Medzi hradom a Vatican City vedie tajná chodba nazýva sa Passetto di Borgo dlhá asi 800 metrov.

Cez Anjelský most som sa premiestnila na druhý breh rieky kde som sa najprv zastavila na dobrú zmrzlinu a pohár rosé a fajnú kávičku a potom som mohla pokračovať ďalej.

Mojim cieľom bola Piazza Navona – teda námestie Navona, kde prevláda  baroková elegancia.  A na námestí slávny Pahtheon, kde je pochovaný svetoznámy renesančný maliar a architekt Rafael ale aj Vittorio Emanuele II., prvý  kráľ zjednoteného Talianska.

Ďalšia prechádzka viedla  zase popri ruinách Largo di Torre Argentina, ktoré sa preslávilo ako miesto  atentátu na Juliusa  Caesara. Dnes je lokalita známá aj vďaka  svojim antickým ruinám.

Fontáne korytnačiek   je nádherným skvostom neskorej renesancie. Zdobia ju bronzové sochy mladíkov a korytnačky, ktoré podľa známej legendy nechal za jedinú noc postaviť vojvoda Mattei, aby očaril svoju nastávajúcu svokru.

Prešla som sa aj okolo židovského getta  a dostala som sa cez most na ostrov Tiberina.

Tiberský ostrov, nazvaný tiež Aeskulapov ostrov, Ostrov svätého Bartolomeje alebo Ostrov medzi dvoma mostami, leží  na rieke Tiber. Je dlhý len niečo vyše 330 metrov a široký najviac 100 metrov; s brehmi Tibery ho spájajú dva mosty: Ponte Cestio a Ponte Fabricio.
Ostrov je spojený s kultom Aeskulapa, boha medicíny. 
Legenda hovorí, že počas morovej epidémie bola z gréckeho Epidauru, kde sa nachádzal Aeskulapov chrám, vyslaná loď. Jeden z hadov zasvätených bohu bol prevážaný do Ríma a keď loď dorazila na toto miesto rieky, had skočil na ostrov, ktorý je odvtedy zasvätený bohu a lekárskej praxi.
V roku 289 pred n. l. tu bol Aeskulapovi zasvätený chrám, ktorý bol v stredoveku zničený. Stál na južnom konci ostrova, na mieste, kde sa dnes nachádza kostol svätého Bartolomeja.

A začína sa tretí a posledný deň návštevy Ríma!

Teraz to namierim  na námestie  Piazza Popolo, kde som sa dostala zase červenou linkou metrom od hotela a po výdatných raňajkách smerujem hore na  Vrch Pincio. Oplatilo sa  vyštverať na ten kopec, lebo je odtiaľ krásny výhľad na mesto. Krásnou prechádzkou v rozsiahlom parku som sa dostala až ku Vile a Galérii Borghese, ale tam žiaľ lístky na daný deň už boli vypredané.  Ale aj napriek tomu sa oplatilo prísť hore a poprechádzať sa v krásnom parku. Pincio (Monte Pincio) síce nepatrí medzi tradičných sedem pahorkov, ale je známy najmä vďaka najkrajšiemu panoramatickému výhľadu na mesto. Nájdeme tu prvý verejný park v Ríme s terasami, sochami a záhradami navrhnutými v 19. storočí. Z terasy Terrazza del Pincio sa naskytá úchvatný výhľad na námestie Piazza del Popolo a na kupolu Baziliky svätého Petra. V parku sa nachádzajú busty známych osobností (229 sôch), promenáda, jazierko na člnkovanie a priamy prístup k rozsiahlemu parku Villa Borghese.

 

Cestou dole som sa zastavila pri Španielskych schodoch, kde ako tradične sa hemžili turisti. Španielske schody v počte 135 schodov patria medzi najslávnejšie a najfotografovanejšie pamiatky v Ríme. Toto barokové schodisko spája námestie Piazza di Spagna s  renesančným kostolom Trinità dei Monti na vrchole kopca. Schody sú obľúbeným miestom stretnutí turistov aj miestnych obyvateľov.

 

Priamo pod schodmi na námestí Piazza di Spagna sa nachádza unikátna fontána v tvare napoly potopenej lode. Navrhli ju Pietro Bernini a jeho slávny syn Gian Lorenzo Bernini. Tvar lode pripomína povodeň z roku 1598, kedy rieka Tiber zaplavila námestie a údajne tu zanechala na súši rybársky čln.

Ďalšiu prechádzkou sa dostávam k slávnej Fontana di Trevi,  ktorá  dotvára priečelie paláca Poli, ktorý akoby vyrastal zo skál. Jej najstaršia časť je pozostatkom akvaduktu, ktorý dal postaviť vojvodca Agrippa v roku 19 pred Kr. Z hlavnej niky paláca Poli vystupuje socha Neptúna a pod mohutnou kaskádou sa v trblietajúcej vode vzpínajú dva morské kone. Fontána je ozdobená viacerými dokonale opracovanými sochami, jedna z nich predstavuje hojnosť a druhá zdravie. Nad nimi sa nachádzajú štyri ročné obdobia prinášajúce dary. K zaujímavým patrí aj panna, ktorá ukazuje vojakom prameň.

Blízko fontány je nákupná pasáž s názvom Galleria Alberto Sordi alebo predtým  Galleria Colonna (podobná ako v Miláne), kde som si dala na obed pizzu a dobré pivo. A pokračovala som ďalej v objavovaní Ríma.

Autobusom, ktorý odchádzal spred nákupnej pasáže som sa odviezla na Námestie Campidoglio, kde som vyfotila slávnu sochu matka vlk s Romulus a Remus a odtiaľ je tiež krásny výhľad na Forum Romanum z druhej strany.

Odtiaľ som pokračovala autobusom  do štvrti Trastevere, kde som navštívila najstaršiu Baziliku,   Santa Maria  v Trastevere. Patrí k najstarším kresťanským kostolom na svete, keď prvý kostol bol založený údajne ešte roku  222. Ozajstná bazilika ale vznikla až v 4. storočí. Hlavné stĺpy v kostole sú rímskeho pôvodu, pôsobivá je fresková výzdoba bočných kaplniek. Za povšimnutie stoja aj mozaiky z 12. storočia zobrazujúce Pannu Mariu s Ježišom.

 

A týmto sa moja krátka návšteva Ríma končí. Ráno o 6 hodine autobus ma odviezol za 40 minút na letisko odkiaľ už som smerovala domov. 

Oplatí sa prísť do Ríma na víkend.  Človek  pri dobre spracovanom itinerári vidí veľa krásneho, ochutná dobré jedlo a lahodné víno a zároveň načerpá aj novú energiu, napriek denným 10  až 12 kilometrom chôdze.