Baltikum 2025

 

Baltikum 2025

 

Leto je ideálne na návštevu severských krajín, lebo počasie je ideálne nie je zima, neprší a tamojšie letné počasie vyhovuje práve na spoznávanie týchto štátov. Vybrala som sa do troch pobaltských a  postsovietskych štátov, do Litvy, Lotyšska a Estónska.

Litva  je najjužnejšou a najväčšou z troch pobalstských krajín, ktorá hraničí s Lotyšskom, Bieloruskom, Poľskom a ruskou exklávou Kaliningradskou oblasťou. Litovské pobrežie meria 90 km. Krajina má 90 km piesočného morského pobrežia, značnú časť z toho predstavuje Kuršský záliv, oddelený od mora úzkym piesočnatým polostrovom, označovaným ako Kuršská kosa. Polostrov je na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Kuršský záliv v zime na dva až tri mesiace zamŕza, v lete v ňom teplota vody dosahuje aj 25 °C.

Litvu  výrazne poznačili turbulencie 20.storočia a to počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 -1941, nemeckej okupácie do roku 1945 a opätovné pripojenie k ZSSR.

Hlavné mesto Litvy, Vilnius, kde sme doleteli prestupoom cez Varšavu,  je baroková klenotnica, postavené na zalesnenom kopci. Nájdeme tu najväčšie staré mesto v Európe, s takmer 30 kostolmi a mnohými pamiatkami. Hlavnými atrakciami  mesta sú: Brána úsvitu (s obrazom Zázračnej Madony), kostol sv. Terézie, pravoslávny kostol Ducha Svätého, radničné námestie, dominikánsky kostol, kostol sv. Anny (ktorý chcel Napoleon kvôli jeho kráse vziať so sebou do Paríža), univerzitné budovy, Prezidentský palác a katedrála. Skutočným klenotom katedrály je baroková kaplnka Kazimíra. Ale stojí za to navštíviť aj jednu z najstarších univerzít na kontinente, ktorú v roku 1579 založil Štefan Báthory, knieža Transylvánie. Neďaleko centra mesta je kostol Sv.Petra a Pavla, s nádhernými štukovými dekorácami interiéru.

Pozemnou lanovkou sa dostaneme na Gediminas hradný vrch, odkiaľ je  z veže nádherný výhľad na celé mesto. Gediminas bol v rokoch 1316–1341 litovským veľkokniežaťom, prvým z dynastie Jagelovcov. Používal titul kráľ Litovcov a Rusov a položil základný kameň k mocenskému postaveniu Litvy v severovýchodnej Európe.

Neďaleko Vilniusu sa nachádza pôvabná jazerná oblasť. Na polostrove jedného z jazier leží dedinka Trakai, známa svojimi farebnými domami, a oproti dedine, na malom ostrovčeku, sa nachádza romantický Trakajský hrad (na ostrov vedie most pre peších). Trakai bolo hlavným mestom Litovského veľkokniežatstva do roku 1323. Návšteva hradu, prehliadka zaujímavých výstav úžitkového umenia a historických expozícií, návšteva múzea národa Karaim (alebo Karaiti), turkický národ pochádzajúci z Krymu, ktorý je známy svojím unikátnym náboženstvom založeným na Starom zákone bez rabínskeho talmudu. Hoci ich pôvodne spájali s krymskými Tatármi, neskôr sa vyvinuli ako samostatná komunita s vlastným jazykom (karaimčina, turkický jazyk) a kultúrou. 

A samozrejme som ochutnala aj slávne „Kibinai Trakaï“, tradičné karaitské pečivo nazývané kibinai, keď už som  v historickom litovskom meste Trakai. Kibinai je slané pečivo  v tvare polmesiaca plnené mäsom alebo zeleninou, kulinárska špecialita karaitskej komunity, ktorá žije v Trakai od 14. storočia.

Krásna plavba nás čakala podvečer vo Vilniuse, na rieke Neris, ktorá sa zvykne nazávať aj  „matku litovských riek“  a je  druhá najväčšia rieka Litvy, a najvýznamnejší prítok rieky Nemunas, nazývaný aj ako „otec litovských riek“.

Po ceste na najzaujímavejšiu prírodnú atrakciu  Pobaltia, na  Kuršskú kosu, sme navšetívili  modernistický kostol, v Kaunase, ktorý je najväčšou bazilikou Pobaltia.

Samotná Kuršská kosa je  98 km  dlhý a 600 – 2 000 metrov široký polostrov medzi Klaipėdou a Lešnojom, pričom 52 km polostrova patrí Litve a 46 km Rusku. Niekoškokrát som prelietala nad Kuršskou kosou, a videla som ľudí tam sa prechádzajúcich, a teraz sa aj mne splnilo želanie, prechádzať sa po Kuršskej kose!Z Klaipéda sme sa nalodili aj s autobusom na trajekt, ktorý nás previedol na polostrov a odtiaľ sme pokračovali do mesta Neringa.Nádhernou prechádzkou po turistických chodníčkoch sme objavili krásne zákutia polostrova. Potulky zvláštnym svetom piesočných dún, potom prechádzka útulnou rybárskou dedinkou Nida .A samozrejme po  malej túre dobre padol boršč v miestnej reštaurácii.

Pokračovanie bolo v meste Klaipéda,  ktoré je najvýznamnejšie prístavné mesto Litvy  pri Kuršskom zálive. Jeho prístav v zime nezamŕza. Klaipėda je tretím najväčším mestom,  a  jedným z najstarších miest v Litve. 

Cestou do Lotyšska sa ešte zastavíme pozrieť  Vrch krížov. Je  to katolícke pútnicke miesto a jedna z najvýznamnejších turistických atrakcií v Litve. Pútnici a turisti, ktorí toto miesto často navštevujú, umiestňujú na tomto približne 10 metrov vysokom kopci kríže rôznych veľkostí a vyrobené z rôznych materiálov (drevo, kov, kameň, ale aj iné exotické materiály), aby posilnili svoje modlitby alebo ako prejav vďačnosti.

Rozlúčka s Litvou, pokračovanie na sever, prechod do Lotyšska.

Lotyšsko,  prostredná z troch pobaltských krajín,  hraničí s Litvou, Bieloruskom, Ruskom a Estónskom a na západe krajinu obmýva na vyše 500 km Baltské more. Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Jednou z najväčších riek je  Daugava, ktoerá preteká cez hlavné mesto, Rigu. V krajine sa nachádza viac ako 2 000 jazier.

V južnej časti krajiny sa nachádza azda najpozoruhodnejší zámok v Pobaltí, zámok Rundāle. Bývalý cársky palác, miestnymi nazývaný aj malý Versailles, navrhol ten istý architekt, ktorý navrhol Zimný palác v Petrohrade. Zámok bol vybudovaný ako letné sídlo favorita ruskej cárovnej Anny Ivanovne, Ernsta Johanna von Birona v barokovo-rokokovom štýle podľa projektu Bartolomea Rastrelliho, podľa predlohy francúzskeho Versailles. Základný kameň bol položený v roku 1735, trojkrídlová dvojposchodová budova má úžitkovú plochu takmer 7 000 m² a 138 miestností a sál. Zámocký park bol tiež založený vo francúzskom štýle. Ernst Johann užíval zámok len krátko, po smrti Anny Ivanovne stratil všetok majetok a bol deportovaný na Sibír. Až keď sa ujala moci cárovná Katarína Veľká, získal zámok späť a opäť sa  vykonávali stavebné práce na zámku a predovšetkým bolo dokončené vnútorné zariadenie.

Po smrti Ernsta Johanna užíval zámok jeho syn Petr Biron až do roku 1795, potom – po Treťom delení Poľska – ho Katarína Veľká darovala kniežaťu Valerianovi Zubovovi, bratovi jej milenca Platona Zubova. Po jeho smrti zámok zdedila jeho žena Tekla, ktorá sa potom druhýkrát vydala za kniežaťa Šuvalova. V držbe rodiny Šuvalovov zámok zostal do roku 1917 a po prvej svetovej vojne prešiel do vlastníctva lotyšského štátu; boli tu zriadené byty a základná škola, v roku 1933 sem bolo presídlené Lotyšské historické múzeum a bolo začaté s renováciou. Druhá svetová vojna na zámku nenapáchala škody, po vojne bol však využívaný ako obilné silo, čím došlo k ťažkému poškodeniu interiérov. Napokon v roku 1972 tu bolo zriadené Zámocké múzeum a začaté reštauračné práce. Všakže je to zaujímavé story?  A toto  si viete ešte raz vypočuť aj v Petrohrade pri prehliadkach zámkov, keďže história sa stretávala.

Zámok, po roku 1991 komplexne zrekonštruovaný, je jednou z najkrajších šľachtických rezidencií v Lotyšsku, so stálou expozíciou Poklady na zámku Rundāle, ktorá prezentuje umelecké predmety Európy a východu z obdobia pred štyrmi storočiami – nábytok, porcelán, striebro, obrazy a mnoho iných vecí.

Po návšteve bohato zdobeného interiéru nádherného zámku a krásneho parku pokračujeme do Rigy, kde už cestou do hotela obdivujeme modernú architektúru mesta.

A večer, z roof top reštaurácie hotela  naskytne krásny pohľad na mesto a samozrejme  príde na rad k dobrému jedlu aj Riga Balsam, niečo podobné ako Jägermaister, alebo Unicum.

Na druhý deň pokračujeme prehliadkou centra najväčšieho mesta Pobaltia. V starom meste Riga, kedysi obývanom nemeckými obchodníkmi, sa zachovali cenné pamiatky takmer z každej architektonickej éry. Najvýznamnejšie z nich sú cechové domy, radnica, Veža s pušným prachom, Švédska brána, Domy troch bratov, Kostol sv. Petra a Dom Čiernohlavých s jedinečnou fasádou.

Pokračujeme po trase Valmiera – Valga do Estónska.

Estónsko najsevernejšia a najmenšia z pobalstských krajín.  Od Fínska ho na severe oddeľuje zhruba 80 km široký Fínsky záliv. Na západe sa nachádza Baltské more.. Suchozemskú hranicu má Estónsko na východe s Ruskom, no prevažná časť tejto hranice prechádza Čudským jazerom. Najdlhšia suchozemská hranica je na juhu s Lotyšskom.

Podvečer dorazíme do Tartu, druhého najväčšieho mesta v Estónsku.

Ráno sa prejdeme po Tartu, navštívime krásne hlavné námestie s radnicou, budovou univerzity a monumentálne ruiny bývalej katedrály.

Cestou do mesta Narva sa zastavíme pri Čudskom jazere na hranice Estónska a ruskej Pskovskej oblasti. Je to pozostatkom veľkej ľadovcovej plochy. Jazero sa skladá z troch prepojených jazier – Čudské, Pskovské a Teplé, ktoré spojuje dve predošlé jazerá.

Potom sa presunieme do mesta Narva, ktoré sa nachádza neďaleko estónsko-ruských hraníc a kde prevažná väčšina obyvateľov hovorí po rusky. Na estónskej strane rieky Narva sa nachádza Narvský hrad a na ruskej strane rieky monumentálna pevnosť ruského mesta Ivangorod (vynikajúca príležitosť na fotografovanie). Miestne historické múzeum na hrade vypovedá o bohatej histórii  mesta Narva.

Potom  sa vydáme smerom na Tallinn. Cestou navštívime očarujúce panstvo Palmse, ktoré sa nachádza v národnom parku Lahemaa (krásne sídlo, pokojné jazierko, veľkolepý park). Panstvo Palmse patrilo v stredoveku kláštoru sv. Michala v Tallinne a od roku 1510 sa označuje ako panské sídlo. Až do vyhlásenia nezávislosti Estónska v roku 1919 patrilo pobaltsko-nemeckej rodine von der Pahlenovcov. Výstavba súčasnej budovy sa začala v roku 1697 za vlastníctva Gustava Christiana von der Pahlena. Dom získal svoju súčasnú podobu počas rekonštrukcie na konci rokov 1700. Okrem honosného kaštieľa sa na pozemku nachádza aj niekoľko zachovaných hospodárskych budov, ako napríklad liehovar, skleník a stodola, ako aj rozsiahly park s typickými romantickými pavilónmi a kúpeľným domom. Po  rozsiahlej rekonštrukcii koncom 70-tych rokov minulého storočia interiéry hlavného domu boli tiež nanovo zariadené nábytkom typickým pre panské sídlo v 19. storočí (hoci iba jeden kus pochádza z panstva).

A dostávame sa do hlavného mesta - Tallinn.

Z troch pobaltských hlavných miest je Tallinn mnohými považovaný za najpôvabnejší, pretože je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých európskych miest. Jeho historické centrum je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Staré mesto sa skladá z dvoch častí, dolného mesta obklopeného mohutnými stredovekými mestskými hradbami a horného mesta s početnými baštami, presnejšie hradnej štvrte Toompea.

Celodenná prehliadku začíname  v hradnej štvrti, sa naskytne krásny pohľad na opevnenie mesta, na starobylé budovy ale aj na more.  Dolné mesto nám zase odhalí krásne katedrály a mestské budovy  a hradby tohto mesta .

V dolnom meste sa pozrieme na výstavu v starej radnici, kde prejdeme aj tzv. katakomby, ale navštívime aj starú lekáreň založenú v roku 1422.

Objavila som pasáž Sv.Kataríny ktorá spája neďaleko radnice dve ulice, pričom sa to traduje že je to najstaršia pasáž, známa aj aj Mníšska pasáž, blízko dominikánskeho kláštora. Ulička ako celok zachováva svoje stredoveké čaro.

Symbol Tallinnu „Starý Tomáš“ je v skutočnosti veterná korúhlica na vrchole radničnej veže, ktorá predstavuje legendárneho roľníckeho chlapca, ktorý sa stal mestským strážcom po víťazstve v súťaži v streľbe z kuše proti bohatým občanom mesta. Táto medená korúhlica, v estónčine známa ako Vana Toomas, je strážcom a symbolom mesta od roku 1530. Originál bol poškodený, ale bola nainštalovaná jeho kópia, zatiaľ čo originál z roku 1530 je zachovaný v suteréne radnice a kópia  je v mestskom múzeu. Figúrka je ochrancom a strážcom mesta už stáročia.

Na okraji  hlavného mesta sa nachádza  skanzen „Rocca al Mare“, v krásnom prostredí, na zalesnenej pláži. Rocca al Mare (taliansky „Pevnosť pri mori“)  je z väčšej časti  Estónskym múzeom v prírode. Okrem múzea sa v podoblasti nachádza aj súkromná stredná škola Rocca al Mare. Skanzen predstavuje návštevníkom starú tradíciu a kultúru národa.

Navštívili sme aj Kadriorgský palác, ktorý je petrovský barokový palác z 18. storočia v Kadriorgu v Tallinne. Estónsky aj nemecký názov paláca znamená „Katarínino údolie“. Bol postavený v rokoch 1718 – 1725 pre cára Petra I.  V súčasnosti v paláci sídli Kadriorgské umelecké múzeum, pobočka Estónskeho múzea umenia, ktorá vystavuje zahraničné umenie od 16. do 20. storočia.

Baltské more obmýva brehy celkovo 9 krajín, no tradične k pobaltským štátom patria iba 3 krajiny: Litva, Lotyšsko a Estónsko. Hoci sú jazyky, kultúry a história týchto 3 krajín úplne odlišné, existujú aj podobnosti. Napríklad po stáročiach cudzieho útlaku sa tieto národy v 20. storočí osamostatnili, najprv na 20 rokov po prvej svetovej vojne a potom na konci storočia, po rozpade Sovietskeho zväzu.

Všetky tri krajiny vstúpili do NATO a Európskej únie súčasne, všetky tri krajiny sa veľmi rýchlo rozvíjajú a vítajú turistov čoraz lepšou infraštruktúrou.

Hlavnými atrakciami sú 3 krásne hlavné mestá, Vilnius, Riga a najmä Tallinn, ktorých návšteva je skvelým zážitkom aj pre najskúsenejších svetových cestovateľov.