Uganda – Perla Afriky

Uganda – Perla Afriky

Keď som čítala prívlastok, že Uganda je perlou Afriky, čudovala som sa, prečo práve Uganda má byť perlou Afriky, veď sú určite aj krajšie štáty... no ale na konci cesty som dospela k presvedčeniu, že Uganda je skutočne tou perlou Afriky, veď má nádherné jazerá, rieky, vodopády, národné parky, množstvo endemických vtákov, zvierat v národných parkoch a v neposlednom rade aj vzácne minerály a najnovší objav.... zlato!

Každý kto miluje prírodu by Ugandu mal navštíviť. Ponúka množstvo prírodných unikátov, vynikajúce pozorovanie zvierat teda game drive, alebo ako u nás sa hovorí safari, čo je v podstate v jazykoch afrických národov cesta, jedinečné túry. V Ugande je skutočne všetko, čo milovník zvierat ale aj bežný turista chce vidieť, veď kde sa stretneme s vzácnym člnozobcom, hravými šimpanzmi, gorilami, no a v neposlednom rade kde môžeme pešo trekovať bielych nosorožcov... samozrejme je to veľká päťka ( lev, leopard, slon,buvol, nosorožec) ale uvidíme aj žirafy, gepardy, hrochy či krokodíly, a množstvo vtákov . Na našej ceste nás sprevádzali milí ľudia a samotná nádherná príroda umocňovala náš zážitok, a k dobrej pohode prispelo aj vynikajúce jedlo ako aj krásne lodge, kde sme boli ubytovaní. Cestovala som so skupinkou ľudí pod vedením milovníka Ugandy, Mareka, a program bol skutočne vynikajúco zostavený, trochu odlišný od programov cestoviek, a práve preto to bolo aj viac dobrodružné. Letenky ako aj víza sme si zabezpečovali vo vlastnej réžii, termín stretnutia bol určený v Dubaji a odtiaľ sme už pokračovali ako skupina. Tamojšej agentúre sme poslali peniaze len na vstupy do národných parkov a ostatné sa už hradilo na mieste, teda za skupinu vyzbieral peniaze Marek a miestna agentúra už z toho zabezpečovala platby za stravu a ubytovanie a iné vstupy. Z tejto stránky žiadny problém nebol a všetky ubytovania, strava a úroveň bola vynikajúca, čo som pravdupovediac v Ugande ani nečakala.

Krátka história

Uganda, dlhý tvar Ugandská republika, je prezidentská republika, nachádzajúca sa vo východnej Afrike, ktorá hraničí s Južným Sudánom na severe, s Keňou na východe, s Demokratickou republikou Kongo na západe, s Rwandou na juhozápade a s Tanzániou na juhu.

Arabskí obchodníci sa v 30. rokoch 19. storočia tlačili do vnútrozemia od pobrežia Indického oceánu a boli prvými, ktorí v krajine zaviedli islam. V 60. rokoch 19. storočia ich nasledovali britskí bádatelia hľadajúci prameň Nílu.

Spojené kráľovstvo v roku 1888 zverilo územie Britskej východoafrickej spoločnosti a od roku 1894 ho spravovalo ako protektorát. Uganda získala nezávislosť od Británie v roku 1962 a v roku v roku 1967 sa stala nezávislou republikou. Po vojenskom prevrate sa dostal k moci Idi Amin, jeho osemročná vláda viedla k hospodárskemu úpadku, sociálnemu rozkladu a rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Vláda teroru sa skončila prevratom v roku 1986. Tým sa otvorila nová a lepšia kapitola v moderných dejinách Ugandy. Pod vedením prezidenta sa politická a ekonomická situácia Ugandy jednoznačne zlepšila.

Dnes má Uganda od roku 2006 systém viacerých strán. Demokratické podmienky sú oveľa lepšie ako africký priemer. Uganda je v očiach západného sveta vzorovou krajinou.

Tak a poďme objaviť túto perlu v srdci Afriky!

Prilietame do centrálnej Afriky, na letisko do mesta Entebbe, ktoré sa nachádza takmer na rovníku a asi hodinu od Kampaly – hlavného mesta Ugandy. Vybavenie víz a všetkých formalít ide hladko. Presúvame sa do lodge na brehu jazera Victoria.

Po raňajkách nasadáme do džípov a naše dobrodružné putovanie po krajine sa začína!

Samozrejme potrebujeme hotovosť, bez toho tu sa nepohneme, síce niekde sa dalo platiť aj kartou najmä v hoteloch a na benzínových pumpách. No ale na trhoviskách to tak nie je. Čiže ideme do hlavného mesta Kampala. Mesto Kampala vzniklo podobne ako Rím na siedmych kopcoch. Leží na brehu jazera Victoria a je domovom takmer dvoch miliónov obyvateľov. Mesto založil bugandský kráľ Mutesa I. v 60. rokoch 19. storočia na mieste, kde rád a často chodil na poľovačky. Kampala sa rýchlo stala centrom Bugandského kráľovstva a vzniklo tu niekoľko palácov, honosných budov, no i kráľovské hrobky, od roku 2001 zapísané na zozname UNESCO. Po výmene peňazí sa človek hneď cítil ako milionár!

Pokračovali sme presunom severne od Entebbe na breh rieky Lugogo, kde sa nachádza Ziwa Rhino and Wildlife Ranch. Táto rezervácia vznikla v roku 2005 a stará sa o podporu stavu bielych nosorožcov v Ugande. V Ugande v 80. rokoch minulého storočia pytliaci kompletne zdecimovali stavy nosorožcov a tak ugandská vláda tvrdo zakročila. Keď sme došli slnko nádherne svietilo, po chutnom obede ale prišiel jeden veľký mrak a kým sme vystúpili z džípu na stopovanie bielych nosorožcov už doslova lialo. Tak ani sebelepší pršiplášť nepomohol a zmokli sme doslova do nitky! Ale videli sme nosorožcov, boli od nás na „dosah ruky“ asi 10 metrov, a bolo ich veľa. Toto dobrodružstvo nám poskytla príležitosť pozorovať tieto ohrozené, nádherné tvory v ich prirodzenom prostredí. Všetky nosorožce v Ziwe sa môžu voľne pohybovať po 27 hektároch ranča. Preto je často potrebné prejsť autom do oblastí, kde sa nosorožce nachádzajú, a potom pokračovať v treku pešo. Biele nosorožce nemajú taký dobrý zrak takže sa dajú takto zblízka pozorovať, no samozrejme pod dohľadom skúsených rangerov, ktorí istia náš pobyt. No a kedy prestalo pršať? Keď sme opäť nasadli do džípov! No naša skupinka mala smolu, ale aspoň to bol skutočne originálny zážitok, hlavne keď pred našim džípom sa začala bitka dvoch nosorožcov, nakoniec najväčšia výzva bola vyčistiť turistickú obuv ... ale pani chyžná na nasledujúcom ubytovaní to zvládla!

Rýchle prezliekanie sa do suchého oblečenia a už pokračujeme ďalej na západ do oblasti rieky Albert Nile, v vchádzame do oblasti Murchison Falls National Park, kde priamo v národnom parku máme ubytovanie. A čo je výhodou takéhoto ubytovania? Ráno môžeme vidieť pred našim lodge-om antilopy, alebo paviánov, prípadne prasatá bradavičnaté, totiž tu zvieratá sa voľne pohybujú a samozrejme vchádzajú aj na územie kde sú ubytovania.

Do obedu a poobede nasadáme do džípov 4x4 a vyrážame do scénickej savany na game drive, hľadanie a pozorovanie zvierat z džípov a pred obedom absolvujeme plavbu po rieke Albert Nile s pozorovaním živočíchov žijúcich v rieke.

Večer sa už nachádzame v inej oblasti národného parku a prichádzame do Sambiya River Lodge, skutočne originálneho a štýlového ubytovania, kde máme samostatné chalety k dispozícii.

Ráno sa vydáme k Murchisonovým vodopádom, nádhernému skvostu na Bielom alebo Viktóriinom Níle. Jinja je považované za jeden z možných prameňov Bieleho Nílu. Tu sa začína jeho púť z Ugandy do Stredozemného mora, ktorá meria 6 650 kilometrov práve od tohto miesta.

Park je všeobecne známy tým, že sa v ňom nachádza najsilnejší vodopád na svete, ktorý vypúšťa veľké objemy vody, približne 300 metrov kubických za sekundu, pri veľmi silnom tlaku, ktorý spôsobuje, že sa okolie trasie. Park bol prvýkrát vyhlásený za verejne dostupný v roku 1927 a dnes je najväčším parkom v Ugande s rozlohou 3840 km². Rieka Viktóriin Níl po pretekaní Viktóriiným jazerom preráža úzku roklinu v úbočí Albertine Rift Valley, pričom mohutná rieka sa pretlačí cez túto uzavretú priepasť a vytvorí dramatickú kaskádu známu ako Murchison vodopády. Obrovské množstvo vody z Viktóriinho Nílu razí cestu cez približne 7 metrov širokú roklinu a vrhá sa 43 metrov nižšie do jazierka. Tento silný vodopád vytvára hromový zvuk so špliechajúcim oblakom hmly, ktorý ponúka úchvatný výhľad, ktorý stojí za to si vychutnať. Osvieži nás príjemný sprej a tvoriaca sa dúha nad vodopádmi umocní celý pohľad.

V marci 1864 objavili vodopády manželia Samuel a Florence Baker, keď putovali 12 dní od jazera Albert hore riekou až k vodopádom. Vedeli ste, že slávny Ernest Hemingway havaroval s lietadlom tesne po rieke pri Murchison Falls v roku 1954?

Park bol prvým chráneným územím v Ugande a prvé ochranné pásmo v podobe rezervácie pre zvieratá v roku 1926. V roku 1952 sa z neho stal prvý národný park v krajine. Rok pred vyhlásením NP sa tu natáčal slávny film Africká kráľovná (The African Queen) s Humphrey Bogart v hlavnej úlohe.

K dobrému obedu ako prílohu podávajú matoke – varený banán, ktorý ak zavriete oči chutí skôr ako zemiak. Alebo si dáte kašu z prosa či radšej sladké bataty ? Alebo si dáte najtypickejší pokrm bežného Afričana a tým je posho (v Keni je to ugali). Ide o základ z kukuričnej múky, ktorá sa hodí do vriacej vody, aby sa z nej stala hmota, z ktorej si môžete doslova odtrhnúť. Taká naša polenta. Odtrhnite si z neho prstami, namočíte do omáčky a chutiť bude fantasticky.

A pokračujeme ďalej.....do dnešného cieľa: Národného parku Kibale. Kibale a Fort Portal je posiata čajovými plantážami a kultúrna krajina tak pôsobí veľmi upraveným a elegantným dojmom. Cestou vidíme vysoké pohorie Rwenzori , známe aj ako Mesačné hory (UNESCO), na hraniciach s Konžskou demokratickou republikou s najvyšším bodom Mt. Stanley (5109m). Ale stretávame aj opice…

Nachádzame sa v nadmorskej výške 1200 m. n. m. Rozloha národného parku je takmer 800 kilometrov štvorcových a je zaujímavý tým, že tu žije najväčšia koncentrácia, až 13 druhov primátov vrátane šimpanzov. Okrem toho národný park počíta celkovo až 70 druhov cicavcov, 370 druhov vtáctva, 250 druhov motýľov a až 350 druhov flóry. Vedeli ste, že tu žijú aj pralesné slony, ktoré sú ale menšie?

Národný park Kibale sa považuje za "hlavné mesto" primátov. Žije ich tu totiž až neuveriteľných 13 druhov. Takáto rozmanitosť nie je známa zo žiadneho iného miesta na Zemi. A tu sme sa vybrali aj my pozorovať šimpanzov.

Našim autom sa dovezieme na rangerskú stanicu, kde budeme poučení, ako sa počas treku a hlavne v prítomnosti habituovaných šimpanzov správať. Je tu niekoľko habituovaných šimpanzích tlup. Vedci desaťročia sledujú niektoré tlupy a keď boli dostatočne privyknuté, púšťajú k týmto rodinám obmedzený počet turistov za deň. Tieto sú tak zvyknuté na prítomnosť ľudí, že sa v ich blízkosti správajú prirodzene. Proces prispôsobenia trvá približne 3 roky. Princíp je rovnaký ako u ich príbuzných, u goríl, za ktorými aj my pôjdeme ale do iného národného parku. Po tomto brífingu sa vydáme na 1-2 hodinový trek. Šimpanzy sú agilné zvieratá, ktoré sú takmer neustále v pohybe. Taktiež sú veľmi spoločenské, hrajú sa a robia poriadny hluk a krik. Rangeri a stopári s nimi trávia každý deň a tak poznajú ich návyky a vďaka týmto znalostiam ich dokážu vystopovať. Nedá sa predvídať, ako dlhý a ako náročný trek lesom bude, všetko záleží od šimpanzov, kam nás až zavedú. Keď ich nájdeme, budeme mať 1 hodinu na ich pozorovanie. Pri dodržaní tohto časového limitu a vzdialenosti je minimálna šanca, aby sa nakazili ľudskými chorobami. Bolo skutočne fantastické pozorovať ich z takej blízkosti!

Vydáme sa hneď ďalej a smerujeme do Národného parku Queen Elizabeth. Počas cesty prekračujeme Rovník! Prichádzame do ďalšieho campu a to Twin Lakes Safari Lodge, neďaleko jazier Edward a George.

Cestou zase paviáni obsadia asfalt.

Skoro ráno začíname náš game drive v autách v Národnom parku a potom pokračujeme plavbou kanálom Kazinga, ktorý spája jazerá Edward a George. Suchozemské game drive nám predviedla rôzne druhy zvierat z čeľade antilop napríklad, impala, gazela, Thomson gazela, ale videli sme aj zebry, slonov, hyeny, žirafy, a iné a plavbou cez kanál sme z diaľky pozorovali leva na strome, a vo vode sa hrajúcich slonov alebo hrochov pri leňošení.

Presunieme sa do nášho ďalšieho hotela na predmestí Kisoro.

Nezabudnuteľný trek za horskými gorilami začína ráno o 5 hodine ! Presun autami do centra Národného parku Mgahinga Gorilla National Park po rozbitej ceste, kde miestny skúsený ranger-sprievodca nám vysvetlí, ktorú goriliu rodinku budeme stopovať, posledné inštrukcie ako sa správať v blízkosti rodiny ako s nimi správne komunikovať. Čaká nás trek vo výške 2500 m.n.m. Dostaneme bambusové turistické palice, možnosť zvoliť si pomocníka pre výšlap cez hrboľatú trasu, a spolu so stopármi a rangermi vyzbrojenými mačetami vyrážame v ústrety jedinečnému dobrodružstvu. Najskôr strmo hore vyšliapeme po lávových poliach, ktoré obhospodarujú miestni roľníci, aby sme sa ponorili do zeleného pekla dažďového pralesa. Budeme sa cítiť ako prví objavitelia, očakávajúci kontakt s gorilou rodinkou. Naši sprievodcovia-stopári vyhľadávajú ten správny chodníček, a zrazu po predieraní sa džungľou zrazu pred nami sedí obrovská gorila!. A už sme v spoločnosti horských goríl! Sme tvárou v tvár gorilám. Tento zážitok sa nedá opísať slovami. Len neďaleko nás, doslova pár metrov či takmer na dosah ruky sedí obrovský striebornochrbtý vodca, statný samec - silverback! Nedá sa rušiť našou prítomnosťou, a kľudne si oddychuje po raňajkách, sem tam si poškriabe veľké brucho, a unudene sa pozrie na turistov, mysliac si: zase sa mi začína hodinová pracovná doba!. Ostatní členovia rodiny sú neďaleko v tráve, tinédžer rodiny sa hrá hore na strome. Ďalší silverback ktorý sedel na druhej strane, vstane a pokojne odkráča okolo nás, vôbec sa nedá nami vyrušovať. Ranger ho sledoval a ukázal nám kde išiel a čo robí, tak sa nikým nerušiac krmil. Po asi hodine pozorovania, fotenia a sprevádzania gorilej rodinky pomaly opúšťame skupinu ohrozených zvierat a zostupujeme do nižších polôh dažďového pralesa. Samozrejme dostaneme zase osvedčenia o absolvovaní pozorovania goríl.

Autami sa dopravíme cestou necestou, vidiac úbohé domčeky miestnych, a sem tam aj Afrických Pygmejov, do nášho hotela a pripravíme sa na ďalšiu strastiplnú cestu k jazeru Bunyonyi.

A oplatilo sa absolvovať túto cestou hrboľatú, kde sme sem tam skoro vyskočili zo sedadiel tak to triaslo, ale pohľad na krištáľovo čistú hladinu jazera, a nad ňou lietajúcich vtákov, vynahradila doterajšiu náročnú cestu. Jazero Bunyonyi („Miesto mnohých malých vtákov“) má približne 900 m, čo z neho robilo druhé najhlbšie jazero v Afrike a tretie najhlbšie vo svete. Jazero vzniklo približne pred 18 000 rokmi sopečnou erupciou, je dlhé približne 22 km a najširšie 6 km a nachádza sa v nadmorskej výške približne 1973 m. Nachádza sa tu viac ako 200 druhov vtákov Je obklopené horami, ktoré dosahujú výšku 600 m nad jazerom. Jazero Bunyonyi má 29 ostrovov roztrúsených po svojej hladine. Zatiaľ čo niektoré sú obývané a ponúkajú ubytovanie, iné sú neobývané a ukrývajú jedinečné miestne príbehy, ako napríklad Akampene (Ostrov trestu). Z vtákov krásny bol pohľad na rybárika riečneho (Pied kingfisher) a nádherné boli žeriavy kráľovské (žeriav pávi), ktoré sú národným vtákom Ugandy, (aj vo vlajke) symbolizujúcim už počas kolonizácie slobodu ľudu. Videli sme aj vydru. V jazere sa nachádzajú štyri endemické druhy kreviet Caridina. Pôvodne v jazere neboli žiadne ryby ani raky, ale boli doň introdukované sumce, tilapie nílske, pôvodom z jazera Viktória a raky červené. Vodná vegetácia zahŕňa papyrus, močiarnu pílku a modrý lotos.

Dlhá cesta nás čakala naspäť do mesta Entebbe. Tu sme sa zase ubytovali v hoteli na brehu jazera Victoria. Ráno sme nasadli do väčších člnov a začali sme plavbu po jazere. Po asi hodinke plavby a obdivovania vtákov sme presadli do menších člnov a čakali sme stopovať vtáka s názvom: člnozobec kráľovský alebo shoebill anglicky.

Tento úchvatne a prehistoricky vyzerajúci vták bol pôvodne zaradený medzi bociany, nakoľko jeho stavba tela pripomínala práve mohutného bociana. Genetické výskumy ukázali na príbuzenský vzťah s pelikánmi a je zaradený do skupiny pelikánotvaré (Pelecaniformes). Žije ukryto v bažinách jazera Viktoria a preto sa museli meniť aj člny za menšie, lebo do bažín by sme sa v väčším člnom nedostali. Krásnou plavnou medzi leknínami a nádhernými vtákmi sme naraz zbadali vtáka ako z sci-fi filmu!. V zajatí sa chová relatívne ťažko a tak pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí je jedinečný zážitok. Sú plaché a tak je treba byť pripravený na 1-2 hodinovú plavbu s možnosťou ich zahliadnuť. Práve mokrade oblasti Mbamba sú jedným z najlepších miest na ich pozorovanie a je tu veľmi veľká šanca že ich nájdeme. Miestni sprievodcovia poznajú ich obľúbené miesta, kam po ránu chodia loviť ryby a po daždi si sušiť perie. Na výšku dorastá 1,2 až 1,7 m s rozpätím krídiel 2,33 ma hmotnosťou okolo 5,6 kg. Dospelý vták je sivasto modrý s výnimkou hnedej spodnej strany krídiel so šedým pruhom. Najnápadnejším znakom je jeho veľký plochý zobák tvarom pripomínajúci čln, vďaka ktorému získal aj svoj názov. Nápadná je tiež svetlá chocholka na hlave. Samec sa od samice sfarbením nijako viditeľne nelíši, jedine tým, že samička má dlhší chochol.

Sprievodcovia nás priamo zaviedli na miesto, kde sa vták zdržiaval. Mali sme šťastie lebo sme ho mohli pozorovať až pol hodiny, a potom majestátne sa zdvihol a odletel.

Krásne trávený čas bol aj v Botanickej záhrade Entebbe, ktorá bola založená ešte na konci 19.storočia, rozsiahle záhrady rozprestierajú na ploche 40,7 hektára a nachádzajú sa v nadmorskej výške 1 134 metrov nad morom. V záhradách spadne ročný úhrn zrážok 1 623 milimetrov a nachádzajú sa prakticky na rovníku, čo vytvára ideálne podmienky pre rast tropických rastlín. Záhrady, pôvodne založené ako výskumné centrum na štúdium rôznych druhov rastlín z rôznych častí sveta, sa vyvinuli v jednu z popredných botanických atrakcií Ugandy. Záhrady sú rozdelené do rôznych zón vrátane charakteristickej zóny dažďového pralesa, ktorá predstavuje pôvodnú ugandskú vegetáciu spolu s exotickými druhmi z tropických a subtropických oblastí celého sveta. V záhradách sa nachádza zbierka približne 2 500 druhov rastlín z tropických, subtropických a teplých miernych pásiem. Záhrady sú známe bohatou faunou, najmä populáciou primátov. Návštevníci môžu v lesných zónach pozorovať čiernobiele opice colobus, červeno chvosté opice a rôzne druhy veveričiek. Záhrady získali medzinárodné uznanie za svoju úlohu v dejinách filmu, keďže slúžili ako kulisa pre filmy o Tarzanovi s Johnny Weissmuller, ktoré sa natáčali v 40. rokoch 20. storočia, čo pomohlo upevniť ich reputáciu ako miesta s výnimočnou prírodnou krásou.

Safari alebo game drive, či suchozemské alebo na vode, alebo trekovanie nosorožcov, šimpanzov, a goríl, sledovanie vtákov na jazerách, endemických druhov rastlín a zvierat v ugandských národných parkoch! Uganda môže byť bezkonkurenčnou destináciou pre tých, ktorých zaujíma predovšetkým flóra a fauna afrického kontinentu.

Uganda je krásna krajina v strednej Afrike s bohatou kultúrou, úžasnou krajinou a rozmanitou faunou. Niekoľko zaujímavých faktov o Ugande:

1. Domov goríl: Uganda je známa svojimi horskými gorilami, ktoré žijú v Národnom parku Bwindi Impenetrable a Národnom parku goríl Mgahinga. Tieto parky sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a sú obľúbenými destináciami na sledovanie goríl.

2. Viktóriino jazero: Viktóriino jazero je najväčšie jazero v Afrike a pokrýva významnú časť Ugandy. Je dôležitým zdrojom vody pre krajinu.

3. Kultúrna rozmanitosť: Uganda je domovom viac ako 50 etnických skupín, z ktorých každá má svoj vlastný jazyk, kultúru a tradície. Medzi najväčšie etnické skupiny patria Baganda, Basoga a Bakiga.

4. „Perla Afriky“: Winston Churchill nazval Ugandu „Perlou Afriky“ kvôli jej krásnej krajine, bohatej divokej prírode a priateľským ľuďom.

5. Národný park Murchison Falls: Najväčší národný park Ugandy, kde rieka Níl tvorí obrovské vodopády a je domovom bohatej fauny vrátane levov, slonov a hrochov.

6. Kampala: Hlavné mesto Ugandy, Kampala, je mesto na 7 kopcoch, bohaté na históriu a kultúru. V meste sa nachádzajú slávne hrobky Kasubi, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.

7. Prameň Nílu: Prameň rieky Níl, ktorý sa nachádza neďaleko mesta Jinja, je obľúbenou destináciou pre dobrodružných turistov, ktorí sa chcú splaviť na rieke.

8. Jazero Bunyonyi: najhlbšie jazero v Afrike s hĺbkou až 900 metrov je domovom až 200 druhov vtákov ako aj endemických rastlín

9. Člnozobec kráľovský: žijúci v mokradiach Mbamba na Viktóriinom jazere fascinuje každého návštevníka svojou stavbou tela a hlavne zobáka

10. Ugandská kuchyňa: Ugandská kuchyňa je rozmanitá a medzi miestne jedlá patrí matoke (banán), posho (jedlo z kukuričnej múky) a rolex (palacinka z vajec a zeleniny).

11. Kultúrne festivaly: Uganda má bohaté kultúrne dedičstvo a organizuje množstvo festivalov, ako napríklad festival Nyamityobora, ktorý oslavuje miestne kultúry a tradície.

12. Úsilie o ochranu prírody: Uganda sa aktívne podieľa na ochrane prírody a iniciovala niekoľko programov na ochranu ohrozených druhov, ako sú horské gorily a nosorožce.

Uganda ako vnútrozemská krajina, hoci nemá pobrežie, je bohatá na vodné zdroje - nachádza sa tu významná časť Viktóriinho jazera, ako aj niekoľko menších jazier a prameň Nílu.

Strategická poloha krajiny v oblasti Veľkých jazier zohráva dôležitú úlohu v hospodárskych a politických vzťahoch východnej Afriky, najmä ako člena Východoafrického spoločenstva (EAC).

Flóra a fauna Ugandy, ktorú Winston Churchill nazval „Perlou Afriky“, je úžasne rozmanitá, a preto je veľmi atraktívnou turistickou destináciou.

Turistická infraštruktúra však nie je ani zďaleka taká rozvinutá ako v Keni a dokonca zaostáva v porovnaní s Tanzániou. To je výhoda aj nevýhoda. Výhoda, pretože zážitok je autentickejší, je tu menej komerčného cestovného ruchu, nevýhoda, pretože môže byť častejšia aj neorganizovanosť, čo sme si všimli hlavne v hoteloch pri checkovaní. Alebo pri nakupovaní SIM karty, kde sa čakalo dlho a dokonca nás odfotili aj so SIM kartou.

Ale to je Afrika... oni majú čas, my hodinky!!!.

Veľkou výhodou je priateľskosť miestnych obyvateľov, nevýhodou je zlý stav vedľajších ciest, nakoľko hlavné cesty a diaľnice sú buď hotové, a tie sú v dobrom stave, alebo sa budujú a to treba povedať že v dobrom tempe.

Počas britskej koloniálnej éry Ugandy sa Európania nesmeli usadiť, a preto dnes v Ugande žije len málo bielych ľudí. Názov pre bielych (alebo iných cudzincov) je muzungu (množné číslo: wazungu) a návštevníci si zvyknú počuť deti kričať toto slovo po celej krajine. Nepovažuje sa to za urážlivý výraz (znamená to niečo ako „ten, kto hľadá“). Deti počas prejazdov dedinami a mestami nám mávali a sa usmievali a boli radi že videli Muzungu!