Monaco a Côte d'Azur – francúzska riviera

 

Monaco a Côte d'Azur – francúzska riviera

 

Kamarátka Erika mi poslala dobrú ponuku na víkendový výlet obsahujúci Monaco a Azúrové pobrežie. Rozhodli sme sa, že chceme piť kávu v Casíne Monte Carlo, tak sme ponuku cestovky využili.

Do Bratislavy sme pricestovali pohodlne počas dňa vlakom, odtiaľ je priamy spoj  MHD na letisko a tak sme už podvečer čakali na odlet. Priamy spoj do Nice trvá necelú hodinku a pol a z letiskového terminálu 2  sme sa presunuli električkou číslo 2 do hotela, ktorý sa nachádzal neďaleko letiska. Strategicky bol tento hotel na dobrom mieste, lebo bol blízko aj k električke, ale aj k autobusovej a vlakovej stanici, preto bolo lepšie bývať tu ako niekde v centre mesta.

Prvý deň ráno  sme sa vlakom  z neďalekej železničnej stanice Saint Augustin  previezli do Monaco – Monte Carlo.

Monaco a Monte Carlo si každý predstavuje aj raj kasín a luxusu. Čo treba vedieť o tomto malom štáte?

Monako je nezávislý suverénny štát a kniežatstvo nachádzajúce sa na pobreží Stredozemného mora, obklopené Francúzskom. Je známe ako druhá najmenšia krajina sveta podľa rozlohy (po Vatikáne). Názov Monako má historické a kultúrne významy, medzi ktoré patria:

Geografický význam a poloha krajiny:  Nachádza sa pozdĺž Francúzskej riviéry. Rozprestiera sa len  na približne 2 štvorcových kilometroch.  Je celosvetovo známa pretekmi Formuly 1 Veľkou cenou Monaka, bezdaňovým životom pre obyvateľov a očarujúcim životným štýlom.

 Historický a etymologický význam:  Názov pochádza zo starogréckeho slova Monoikos (kombinácia monos, čo znamená „jediný“ a oikos, čo znamená „dom“). Starovekí Gréci a Rimania označovali túto oblasť ako Portus Herculis Monoeci, pretože grécky poloboh Herakles (Herkules) tam údajne mal chrám, v ktorom prebýval „sám“ ako osamelé božstvo.

Kráľovská rodina : Monaku vládne rodina Grimaldiovcov už viac ako 700 rokov, čo z neho robí jeden z najstarších vládnucich rodov na svete. Funguje ako konštitučná monarchia, v súčasnosti na čele s kniežaťom Albertom II.

Je zaujímavé, že talianske slovo monaco sa doslovne prekladá ako „mních“. To historicky vytvorilo zábavnú náhodu, keďže legenda hovorí, že zakladateľ  Grimaldiovcov sa v roku 1297 prezliekol za františkánskeho mnícha, aby dobyl pevnosť Monako.

Monako je rozdelené do štyroch hlavných štvrtí:Monaco-Ville - Historické staré mesto, kde sa nachádza Kniežací palác. Monte Carlo:  známa kasínami a nočným životom. La Condamine: Obchodná štvrť, v ktorej sa nachádza hlavný prístav Fontvieille: Najnovšia štvrť, čiastočne postavená na rekultivovanej pôde.

Tak preskúmajme aspoň čiastočne tento malý, ale o to zaujímavejší štát!

Prvá cesta z vlakovej stanice viedla hore kopcom  do historickej časti. Prvé čo návštevníka  okrem úžasného výhľadu upúta, je socha mnícha na námestí pred kniežacím palácom. Socha Francoisa Grimaldiho, známa aj ako „Malizia“, janovského šľachtica, ktorý  dobyl Monackú skalu Le Rocher prezlečením za františkánskeho mnícha. Táto udalosť znamenala začiatok vlády rodiny Grimaldiovcov nad Monakom. Sochu bola postavená na pamiatku 700. výročia tohto kľúčového momentu v dejinách Monaka.

Po kúpe vstupeniek v neďalekom informačnom centre, kde boli aj dobré mapy mesta, sme začali prehliadku Kniežacieho paláca, ktorý  je oficiálnou rezidenciou monackého kniežaťa. Bol postavený na začiatku 12. storočia  ako janovská pevnosť. Počas svojej dlhej a často dramatickej histórie bol delostrelecky bombardovaný a obliehaný mnohými cudzími mocnosťami. Môžeme tu preskúmať stáročia kniežacej  a vojenskej histórie ako aj  kráľovskej elegancie. Dobré je návštevu si naplánovať tak, aby sme zároveň videli aj výmenu stráží na obed. (začínajú 5 minút pred dvanástou). Je to najzaujímavejšie každodenné divadlo Monaka a takýto zážitok si jednoznačne nechceme nechať ujsť. Stáž odetá v snehobielych uniformách pochoduje námestím a všetko je na centimeter a na sekundu presné. Nemeškajte, pretože celá výmena stráží trvá len niekoľko minút!

Po výmene stráží sa vyberieme okolo sochy mnícha a objavíme najkrajšiu panorámu celého Monaka. Sto krát to človek videl v dokumentoch či na obrázkoch a teraz sme presne tu, a samozrejme, že budú fotky z každého uhla.

 

Neďaleko paláca sa nchádza Katedrála Notre-Dame-Immaculée alebo Katedrála nepoškvrnenej Matky Božej alebo ľudovo Monacká katedrála, v ktorej je pochovaných veľa vládcov a ľudí z rodu Grimaldiovcov, vrátane Grace Kelly a Rainiera III.

Vedľa sa majestátne týči Justičný palác historická budova na známom monackom návrší Le Rocher. Palác dal postaviť knieža Ľudovít II . Známy je svojou zakrivenou kamennou fasádou a veľkolepým schodiskom. Budova bola postavená z morského tufu – špeciálneho pórovitého kameňa s obsahom drobných kamienkov a mušlí. Slúži ako hlavné sídlo monackého Najvyššieho súdu a ďalších súdnych inštitúcií. . Interiér s historickými súdnymi sieňami a talármi monackých sudcov býva bežne prístupný verejnosti, ale z časových dôvodov sme to nestihli. (preto sa tiež vrátime)

Krásna prechádzka v záhrade Saint Martin, ktoré y sú tvorené sériou chodníkov na juhozápadnej stene Monackej skaly. Majú odhadovanú rozlohu 11 200 metrov štvorcových. Odtiaľ  sú nádherné výhľady na prístav Fontvieille, ktorý bol  založený v roku 1973, a je druhým najväčším v Monaku čo sa týka kapacity, s takmer 275 kotviskami na ploche približne 8 hektárov. Nachádza sa tu aj socha kňažnej Grace Kelly.

A keď už je reč o kňažnej  tak určite každý vie, že bola Oscarom ocenená americká filmová a divadelná herečka, ktorá sa vydala za monackého kniežaťa. Hovorí sa o nej, ako o princeznej, ktorá zachránila Monaco. Je veľmi ťažké si predstaviť, že toto magické mesto malo v 50. rokoch 20. storočia finančné problémy. V tomto ťažkom čase lodný magnát a majiteľ superjácht Aristoteles Onassis nakúpil v Monaku množstvo nehnuteľností a získal kontrolu nad krachujúcou monackou bankou. Princa Rainiera nahováral, aby sa oženil so slávnou americkou herečkou, čím by sa významne zlepšil monacký turizmus. Padli návrhy, aby nadviazal vzťah s Marilyn Monroe, ale karty významne zamiešal Pierre Galant, redaktor časopisu Paris Match. Počas  cesty Grace vlakom v roku 1955 z Paríža na filmový festival do Cannes napadlo Galantovi,  ktorý sedel s kolegami v tom istom vlaku, že by mohli zorganizovať stretnutie Grace s princom Rainierom. Okamžite ju vo vlaku vyhľadali a ona súhlasila. Zo strany Grace to nebola láska na prvý pohľad, ale princ jej začal písať prenádherné listy. Keď ju napokon počas vianočných sviatkov navštívil v jej rodnej Philadelphii, trávili veľa spoločného času prechádzkami po lesoch, jazdou v aute po horách, rozprávaním o živote. Zaľúbili sa. Princ požiadal Grace o ruku a ona súhlasila.

Svadobnú cestu strávili na luxusnej jachte, ktorú princ dostal ako svadobný dar od Aristotela Onassisa. Jeho nápad, aby sa princ oženil so slávnou herečkou, vyšiel. Do roku 1961, iba päť rokov po svadbe, dosiahol obchodný obrat Monaka 128 miliónov dolárov, čo predstavuje 400-percentný nárast za desať rokov. Od tých čias sláva a lesk Monaka iba stúpali. Počas sedemtýždňovej plavby po Stredozemnom mori navštívili rôzne destinácie a ich plavba sa stala symbolom romantiky a elegancie.

Tak a koniec snívania! Ideme ďalej po meste a objavujeme ďalšie zákutia ale aj dobré reštaurácie s čerstvými rybami.  

Zaujímavé je tiež navštíviť Oceanografické múzeum, prírodovedné a námorné múzeum založené monackým kniežaťom Albertom I. Začiatkom minulého storočia.  . Nachádza sa tam  zbierka rôznych druhov morskej fauny a všetkých možných predmetov súvisiacich s morom, vrátane predmetov vyrobených z materiálov, ako sú perly, lastúry alebo perleť. Budova stojí na skale nad morom, útes pod ňou je 85 metrov vysoký.

V čase návštevy práve boli v plnom prúde prípravy na Veľkú cenu  F1 Monaca a tu sme mohli vidieť aj uličku boxov, ako aj iné zákulisia a mohli sme sa prejsť po čerstvom asfalte, kde sa počas víkendu konali preteky.

Mohli sme vidieť aj  Zbierka súkromných áut Jeho Kráľovskej Výsosti kniežaťa Monaka. V múzeu je vystavená osobná zbierka áut monackého kniežaťa Rainiera III.,  za obdobie tridsiatich rokov. A to bola skutočná pastva pre oči!

A stačilo histórie, ideme do luxusnej štvrti .... do Monte Carlo! Cestou máme zase krásne výhľady.

Hôtel de Paris Monte-Carlo luxusný hotel, ktorý bol otvorený v roku 1864. Hotel má 99 izieb, ktoré sú rozdelené do štyroch cenových kategórií. Hotelové reštaurácia Le Louis XV  sa oýši troma hviezdičkami Michelin. Hotel sa objavil  aj v mnohých filmoch.

A konečne stojíme pre slávnym kasínom! Tak samozrejme, že ideme do vnútra, veď sme si to povedali už doma, že tam chceme piť kávu. Nádherná budova zahŕňa kasíno, Operu Monte Carlo a kanceláriu Les Ballets de Monte-Carlo.

Občania Monaka majú zakázaný vstup do herných miestností kasína. Pravidlo zakazujúce všetkým Monačanom hrať hazardné hry alebo pracovať v kasíne bolo iniciatívou princeznej Karolíny, de facto regentky Monaka, ktorá pravidlá zmenila z morálnych dôvodov. Ale aj myšlienka otvorenia hazardného kasína v Monaku vznikla u princeznej Karolíny, prezieravej a obchodne zmýšľajúcej manželky princa Florestana.

Tento mini štátik ponúka na relax a oddych viacero krásnych záhrad a zákutí ktoré pravdepodobne vyskúšame na budúce. Krásny deň za nami, nastupujeme na autobus a ideme na železničnú stanicu, odkiaľ sa vlakom dostaneme naspäť do Nice. 

Čakajú nás ďalšie zážitky na francúzskej riviére, o čom sa dočítate v ďalšom blogu.