Farebnými vláčikmi k slávnym vrcholom Švajčiarska z Košíc -2026

Farebnými vláčikmi k slávnym vrcholom Švajčiarska z Košíc -2026

Švačiarsko ponúka rôzne možnosti cestovania vlakmi, lanovkami, ozubnicovými železnicami, pozemnými lanvkami. Táto krajina je špecialistom na lanovky rôzneho druhu a aj vo svete nájdeme lanovky, pozemné ľanové dráhy nielen vyrobené ale aj montované švajčiarkymi odborníkmi.

Niekoľkodňový výlet vlakom Glacier express som už absolvovala a o tom sa môžete dočítať tu:

https://damynacestach.blogspot.com/2026/08/vlakmi-po-svajciarsku-2026-glacier.html

A ďalší víkend som išla do iných kantónov vyskúšať práve lanovky a ozubnicové železnice. Z Košíc je priamy spoj do Zurichu a odtiaľ z letiska sme sa dostali vlakom do mesta Luzern.

Nie na darmo sa hovorí, že „presné ako švajčiarske hodinky“ lebo vlaky a iné dopravné prostriedky skutočne chodia na sekundu presne. Spoje nadväzujú na seba a je skutočne paráda tu cestovať. Mali sme vopred kúpené tzv. Swiss Travel Pass (Turistický sieťový lístok), univerzálny all-in-one cestovný lístok pre zahraničných turistov, ktorý zahŕňa neobmedzené cestovanie (vlaky, autobusy, električky a lode po celej krajine) Taktiež umožňuje jazdu slávnymi panoramatickými trasami (napr. Glacier Express, Bernina Express), dopláca sa iba za povinnú rezerváciu miesta. Zahŕňa bezplatné horské dráhy na vybrané vrcholy (napr. Rigi, Stanserhorn) a 50 % zľavu na väčšinu ostatných horských lanoviek a zubačiek, a platí ako voľná vstupenka do viac ako 500 múzeí po celom Švajčiarsku. Kupuje sa na presný počet dní (3, 4, 6, 8 alebo 15 dní).

Takto sme sa nemuseli starať o kúpu lístkov na dopravu.

V Luzerne sme dali batožinu do úschovne a vybrali sme sa hneď na autobusovú zastávku neďaleko železničnej stanice, odkiaľ sme sa dostali miestnou dopravou autobusom číslo 1 do Kriens (zastávka Linde-Pilatus) k východiskovej stanici lanovky, kde sme nastúpili do panoramatickej kabínovej gondoly, ktorá vás vyviezla do medzistanice Fräkmüntegg. Tu sme si urobili krásne fotky z hory Pilatus a pokračovali sme veľkou visutou lanovkou Dragon Ride, ktorá vás vyviezla až na samotný vrchol Pilatus Kulm.

Prečo sa táto hora nazýva Pilatus? Hora dostala svoje meno na základe ľudovej legendy alebo latinského výrazu pre „pokrytý“ vrch.

Legenda o Pontskom Pilátovi: Podľa stredovekej povesti bolo telo rímskeho správcu Pontského Piláta vhodené do jazierka na vrchole hory. Jeho duša mala podľa veriacich spôsobovať búrky a zlé počasie v okolí.

Latinský názov Mons pileatus: Podľa vedeckých teórií názov pochádza z latinčiny. Znamená „hora s čiapkou“ alebo „zubatá hora“, pretože jej vrchol býva často zahalený mrakmi. Starší názov bol aj Mons fractus, čiže rozpoltená hora.

Podľa stredovekých povestí bola hora Pilatus domovom drakov, ktorí mali liečivé schopnosti a na rozdiel od klasických legiend ľuďom väčšinou pomáhali. Dnes je drak oficiálnym maskotom hory a je zobrazený aj v logu miestnej lanovky.

Z lanovky je vidieť nádhenú horu ale aj jazero Vierwaldstättersee a domčeky na samotkách. Z výšky 2 132 m n. m. kde je hlavný vyhliadkový bod Pilatus Kulm je nádherný výhľad na okolie, napriek tomu, že v ten deň bolo trochu oblačno.

Najstrmšou ozubnicovou železnicou na svete Pilatusbahn, kde v najstrmších úsekoch dosahuje trať sklon až 48 %, s priemerným sklonom trate 38 %. Na trase dlhej 4,6 kilometra prekoná vlak prevýšenie 1 635 metrov a cesta jedným smerom trvá približne 30 minút.

Unikátny systém zubačky! Keď inžinier Eduard Locher v 19. storočí navrhol túto trať, klasické zubačky s ozubením zhora by sa pri takomto sklone z koľajníc vyskočili. Locher preto vymyslel špeciálny systém s dvoma horizontálne otočenými ozubenými kolesami, ktoré zapadajú do stredovej ozubnice z oboch strán. Tento systém drží vlak pevne pritlačený ku koľajniciam a bráni jeho vykoľajeniu či zošmyknutiu. Zubačka premáva kvôli snehu len od mája do novembra.

Takže touto zubačko sme zišli dole do Alpnachstadtu a odtiaľ nás červené vozne Brünigskej dráhy zaviezli späť do Lucernu, kde sme si vybrali batožinu z úschovne a nasadli sme na vlak, ktorý nás odviezol do mesta Schwyz, kde v mestskej časti Seewen pri jazere Lauerzersee sme mali naše hotelové ubytovanie. Voda v jazere je príjemne teplá ideálna na plávanie.

Na ďalší deň sa vydáme z Lucernu expresom do Interlakenu, panoramatickou trasou cez priechod Brünig, rozmanitou krajinou hôr a jazier.

Z Interlakenu žlto modrým vlakom sa dostaneme do Lauterbrunnenu a odtiaľ žltou lanovkou do Grütschalp a odtiaľ zase žltým vláčikom do Mürrenu. Zaujímavosťou je, že Mürren je dedina bez áut, takže sa tam dostaneme vlakom a lanovkou z údolia (cez Lauterbrunnen a Stechelberg).

V krásnej horskej dedinke Mürren sa prejdeme a urobíme si zopár foto zastávok a potom nastúpime na lanovku a s prestupom v Birg prídeme hore na Schilthorn – Piz Gloria (2970 m n. m.), jedného z vrcholov predhoria Bernských Álp, s panoramatickou reštauráciou a úchvatnými výhľadmi na okolité štíty (Eiger, Mönch, Jungfrau) . Legenda o slávnom švajčiarskom trojvrší Eiger, Mönch a Jungfrau (Ogre, Mních a Panna) patrí k najkrajším alpským príbehom. Tieto tri ikonické štíty tvoria majestátnu stenu nad údolím Interlaken v Bernských Alpách. Eiger predstavuje zlého, divokého a nenásytného obra, Jungfrau predstavuje mladú, krásnu a čistú pannu (dievčinu), Mönch je múdry a zbožný mních. Zlý obor Eiger sa zahľadel do prekrásnej panny Jungfrau a chcel sa jej zmocniť. Začal ju divoko prenasledovať cez alpské lúky. Dievčina pred ním v strachu utekala, no obor bol čoraz bližšie. V poslednej chvíli zasiahol zbožný mních (Mönch). Postavil sa priamo medzi nich, aby vlastným telom čistú pannu ochránil. Aby obor už nikdy nemohol na dievča siahnuť, horské sily ich všetkých troch premenili na kameň a ľad.

Nachádza sa tu známa Piz Gloria – prvá otáčacia reštaurácia na svete preslávená filmom o Jamesovi Bondovi (V tajnej službe Jej veličenstva). Na vyhliadkovej plošine ešte boli stopy snehu ale otvárali sa nádherné výhľady na okolité hory.

Smerom dole zase jedna lanovka,(Schilthorn-Birg) prestup a druhá lanovka ( Birg-Mürren) a potom tretia lanovka (Mürren – Stechelberg) a sme sa dostali do Stechelbergu odkiaľ sme išli žltým autobusom na železničnú stanicu.Odtiaľ nás zase modrý vlak odniesol naspäť do Interlakenu. Z Interlakenu zase naspäť vlakom do Schwyz a do hotela a zase pekný deň s vláčikmi za nami.

Ďalší deň nás čaká zase zážitok a to Gotthardský tunel, Locarno a Ascona.

Z mesta Schwyz sa odvezieme do mesta Arth-Goldau a nastupujeme do Gotthard Panorama Express, ktorý systémom točitých tunelov, ramp a viaduktov vystúpa k 17 kilometrov dlhému Gotthardskému tunelu, ktorý vedie pod rovnomenným alpským priechodom a od roku 1882 spája severnú a južnú stranu Álp. Erstfeld je miestom, kde trasa začína prudko stúpať do Álp. Wassen, úsek s tromi špirálovými tunelmi, kde kultový miestny kostolík uvidíme z okna vlaku trikrát z rôznych výšok a uhlov. V Airolo je južný portál tunela, kde vlak opúšťa nemecky hovoriacu časť a vchádza do taliansky hovoriaceho kantónu Ticino.

Táto panoratamická trasa je zaujímavá tým, že vlak sa krúti a to predovšetkým kvôli extrémne náročnému horskému terénu Álp a potrebe prekonať veľké výškové rozdiely. Pri prekonaní horského priesmyku Brünig Pass vlak musí vystúpať do výšky 1 008 m n. m. a následne opäť zísť dole. Priame stúpanie by bolo pre bežné koľajnice príliš strmé.

V najstrmších úsekoch (napr. medzi Giswil a Meiringen) vlak prechádza na ozubnicový pohon, aby zvládol stúpanie. Ostré zákruty a serpentíny pomáhajú vlaku postupne naberať výšku v sklone, čo technológia dokáže bezpečne zvládnuť. Trať kopíruje brehy a obchádza masívy piatich veľkých alpských jazier (Vierwaldstättersee, Sarnersee, Lungernsee, Brienzské jazero a Rotsee), pričom sa vyhýba strmým skalným stenám.

V meste Meiringen sa smer jazdy vlaku úplne otáča (vlak mení smer). Trať sem zachádza kvôli prepojeniu údolia Haslital a následne sa oblúkom stáča smerom k Interlakenu. Pokiaľ sedíme na pravej strane teda v smere jazdy ponúkajú sa nám nádherné výhľadové panorámy na jazerá a hory.

Klesaním horskou krajinou v kantóne Ticino, cez mesto troch hradov Bellinzona, dorazíme do Locarna, mesta pri Lago Maggiore, teda jazere Maggiore. Mesto nazývajú vraj aj švajčiarskym Monte Carlom, síce na mňa mesto tak, napriek dobrej atmosfére, nepôsobilo.

Pozemnou lanovkou sme sa vyviezli k pútnickému chrámu, ktorý sa nachádza na strmom skalnom výbežku v obci Orselina priamo nad mestom Locarno. Ponúka výhľad na jazero Lago Maggiore. Ide o hlavné pútnické miesto taliansky hovoriaceho švajčiarskeho kantónu Ticino, Madonna del Sasso, (v preklade „Madona na skale“). Súčasťou posvätnej hory (Sacro Monte) je samotná bazilika s bohatou barokovou výzdobou a freskami, kláštor kapucínov a krížová cesta (Via Crucis) s kaplnkami. V bazilike sa nachádza Obraz Útek do Egypta. Bramantino (Bartolomeo Suardi) patril k najexcentrickejším a najoriginálnejším umelcom svojej doby, a preto do diela vložil hlbokú teologickú symboliku, geometrickú symboliku a psychologické napätie.

Naspäť do mesta Locarno sa dostaneme taktiež pozemnou lanovkou a tu si urobíme krátku prehliadku centra mesta.

Potom pokračujeme autobusom do mesta Ascona. Tu si vieme vychutnať talianské jedlá ale aj dobrú zmrzlinu a po pár hodinovej pauze a rozjímaní na brehu jazera Maggiore sa vyberieme naspäť do Locarna.

V Locarne na železničnej stanici nasadneme opäť na Gotthardský expres, avšak už nie na panpramatickú trasu ale na tú, ktorá prechádza najdlhším železničným tunelom na svete, 57 kilometrov dlhým Gotthardským podhorným tunelom, ktorý prejdeme za 17 minút.

Keďže do mesta Schwyz sme došli včas tak som si povedela že idem sa pozrieť do historického centra, veď som čítala že námestie tohto mesta najstaršieho kantónu Švačiarska je nádherné. Tento kantón dal celej krajine aj meno a viedol spolok troch zakladajúcich kantónov. Tak som nasadla na mestský autobus pred železničnou stanicou a po niekoľkých zastávkach som sa ocitla na hlavnom námestí, kde som mala možnosť vychutnať krásu starobilej architektúry. Príjemné posedenie s pohľadom na krásnu a bohato maľovanú budovu radnice v susedstve mohutného barokového kostola ma preniesli v myšlienkach do čias, keď v tomto meste jazdili iné dopravné prostriedky ako teraz. Mesto leží priamo pod majestátnymi vrchmi Mythen.

Ostal nám už iba jeden deň a ten využijeme tiež naplno. Ide sa do Luzernu kde najprv absolvujeme plavbu na Vierwaldstätterskom jazere.

A čo by to bol za výlet keby sme si nepozreli a hlavne neprešli cez známy Kapellbrücke v Luzerne! Kaplnkový most je najstarší zakrytý drevený most v Európe a patrí k najznámejším pamiatkam celej krajiny. Most prechádza šikmo ponad rieku Reuss a spája staré mesto s novou časťou. Spolu s priľahlou vodnou vežou tvorí ikonickú panorámu mesta. Most bol postavený v 14. storočí (okolo roku 1365) ako súčasť mestského opevnenia. Dnes meria približne 205 metrov, hoci pôvodne bol kvôli neskorším úpravám brehov dlhý až 279 metrov. V štíte strechy sa nachádza jedinečný trojuholníkový bilderzyklus (cyklus obrazov) zo 17. storočia, ktorý zobrazuje výjavy z histórie Švajčiarska a životy patrónov mesta (sv. Leodegar a sv. Maurícius). V roku 1993 most zachvátil ničivý požiar, pravdepodobne spôsobený odhodenou cigaretou z lode pod mostom. Veľká časť mosta a originálnych obrazov bola zničená. Vďaka rýchlej rekonštrukcii bol most opäť otvorený už v apríli 1994.

Kostol svätého Leodegara (Hofkirche St. Leodegar) – Hlavný mestský kostol, je považovaný za hlavný chrám (Hauptkirche) rímskokatolíckej farnosti a patrí medzi najvýznamnejšie dominanty mesta. Stojí na základoch pôvodnej baziliky z roku 735, čo z neho robí najstaršiu mestskú farnosť. V období protireformácie slúžil dokonca ako katedrála pápežského nuncia. Charakterizujú ho dve typické gotické veže, ktoré ako jediné prežili ničivý požiar, Samotná loď chrámu bola následne prestavaná do majestátneho štýlu nemeckej neskorej renesancie a raného baroka. Vo vnútri sa ukrýva monumentálny organ so 7 000 píšťalami.

Levia socha (oficiálne nemecky Löwendenkmal) patrí medzi najslávnejšie, najdojemnejšie a najnavštevovanejšie pamätníky vo Švajčiarsku. Tento monumentálny skalný reliéf, vytesaný priamo do steny bývalého pieskovcového lomu, zobrazuje v nadživotnej veľkosti umierajúceho leva prebodnutého zlomeným oštepom. Tento detail má silnú symboliku: Zlomená zbraň v boku vyjadruje, že lev (Švajčiarska garda) bojoval statočne až do úplného konca, no zbraň sa zlomila a boj bol definitívne stratený. Poloha leva, ktorý aj vo svojich posledných sekundách života vlastným telom zakrýva a chráni francúzsky štít s kráľovskými ľaliami, symbolizuje absolútnu vernosť svojej prísahe a povinnosti chrániť francúzskeho kráľa.

Ale existuje ešte aj druhý drevený most v Luzerne! Druhým historickým krytým dreveným mostom je Spreuerbrücke (niekedy prekladaný ako Mlynský most alebo Plevový most). Nachádza sa len kúsok ďalej po prúde rieky Reuss a hoci je o niečo kratší a menej známy ako Kapellbrücke, je rovnako fascinujúci. A samozrejme že sme sa prešli aj po tomto moste. Most bol súčasťou mestského opevnenia. Pod strechou mosta nájdeme unikátny cyklus 67 obrazov zo 17. storočia od maliara Kaspara Meglingera. Tieto diela zobrazujú motív tanca smrti a neustále pripomínajú, že smrť si nevyberá a postihne každého bez ohľadu na vek, bohatstvo či spoločenské postavenie. Priamo z mosta je vynikajúci výhľad na jedinečnú historickú ihlovú priehradu (Nadelwehr), ktorá dodnes ručne reguluje hladinu Luzernského jazera.

Cestou na železtničnú stanicu ešte si odfotím Torbogen Luzern, “víťazný oblúk” teda hlavnú vstupnú bránu do mesta, ktorá je vlastne jediná zachovaná časť pôvodnej historickej budovy hlavnej stanice, na vrchole sa nachádza socha “Zeitgeist” Duch doby ……a nastal čas nasadnúť na vlak smerom na letisko do Zurichu a po viac ako hodinke a pol som už aj doma v Košiciach.