Moldavsko a Transnistria – 2026 ( časť Moldavsko)

Moldavsko a Podnistersko – 2026 ( časť Moldavsko)

Moldavsko ale ani Transnistria nie sú destináciami, kde chodí veľa turistov, napriek tomu, že je do Kišiňova priamy letecký spoj či z Bratislavy alebo Budapešti.

Keď väčšina ľudí počuje meno Moldavsko, veľa im nenapadne. Najpravdepodobnejšie sú to moldavské vína, pretože sú skutočne svetoznáme. Aj keď vyhľadávate na Googli, je málo informácií, a tá ktorá sa zobrazí hovorí o tom, že je to najchudobnejšia krajina v Európe z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa a kúpnej sily.

Kvôli nedostatku pracovných príležitostí a nízkej mzde odišlo obrovské množstvo ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracovať do zahraničia. Dlhodobým problémom krajiny sú vnútorné politické spory a vplyv korupcie, ktoré brzdia zahraničné investície. Región Podnestersko odčerpáva časť ekonomického potenciálu a prispieva k politickému napätiu v krajine.

Súčasný štát Moldavsko sa nachádza v historickom regióne Besarábia, pretože jeho dnešné územie tvorí prevažnú časť tejto historickej oblasti. Prepojenie medzi názvami Moldavsko a Besarábia je výsledkom komplikovaného historického a geopolitického vývoja v 19. a 20. storočí. V stredoveku bolo celé toto územie súčasťou Moldavského kniežatstva. Názov Besarábia sa pôvodne vzťahoval len na malú južnú časť územia (okolo ústia Dunaja), ktorú kedysi ovládala valašská dynastia Basarabovcov. Zlom nastal po rusko-tureckej vojne, kedy sa rozdelilo historické Moldavsko na dve polovice. Územie na východ od rieky Prut anektovalo Ruské impérium a názov Besarábia rozšírili na celú guberniu medzi riekami Prut a Dnester. Po prvej svetovej vojne sa Besarábia nakrátko zjednotila s Rumunskom. V roku 1940 ju však obsadila Červená armáda a Sovietsky zväz tu vytvoril Moldavskú sovietsku socialistickú republiku. V roku 1991 vyhlásilo nezávislosť ako dnešná Republika Moldavsko.

Z cestovateľského hľadiska je teda Moldavsko skoro prázdnym miestom na mape kontinentu.

Ale ako sa človek prevkapí keď príde do hlavnéhmo mesta, do Kišiňova. Bez preháňania možno povedať, že hlavné mesto Moldavska je azda najzelenšie v Európe. Každá ulica je lemovaná stromami a mesto je plné zelených parkov. Kišiňov je príjemné, zelené, európske mesto.

Kišiňov je hlavným a zároveň najväčším mestom Moldavskej republiky. Mesto je hlavným priemyselným a obchodným centrom Moldavska a nachádza sa v strede krajiny pri rieke Bîc. Veľká časť Kišiňova bola zničená v druhej svetovej vojne a tragickým zemetrasením, ktoré ho zasiahlo v roku 1940. Mesto bolo v 50. rokoch 20. storočia prestavané v sovietskom štýle.

Aká je oficiálna mena Moldavska?

Moldavský leu, ktorý je dobré síce mať pri sebe, ale v podstate sa dá všade platiť kartou.

Akým jazykom sa v Moldavsku dohovoríte? Väčšina mladých ľudí hovorí po anglicky, ale starší nie, takže s nimi sa dá dohovoriť po rusky.

Kišiňov pôsobí dosť zmiešane, ak sa pozrieme na budovy, ktoré jasne ukazujú stopy rôznych historických období. Mesto patrilo Ruskej ríši až do konca prvej svetovej vojny. Eklektický a renesančný charakter cárskeho štýlu je krásne zachovaný na budove radnice, víťaznom oblúku ale aj katedrále.

V medzivojnovom období, ako súčasť Rumunska, v meste vyrástlo množstvo bytových domov a Kišiňov zažil pulzujúci kultúrny rozvoj. Nasledoval sovietsky modernizmus , keď ako huby po daždi rástli budovy charakteristické pre socializmus. V tomto štýle bola postavená aj budova Parlamentu ktorá má tvar otvorenej knihy ako symbol vedomostí. Cez cestu stojaci honosný Prezidentstký Palác bol postavený v štýle neskorého sovietskeho modernizmu s prvkami brutalizmu a high-tech architektúry.

Keď som už spomínala, že Kišiňov je zelené mesto nedá sa nespomenúť krásne upravené a udržiavané parky akými sú:

KATEDRÁLNY PARK

Nájdeme ho v centre mesta, na jednej strane je Víťazný oblúk a na druhej strane Veľká katedrála (Metropolitná katedrála Narodenia Krista). Väčšina obyvateľov Moldavska je pravoslávna. Mimochodom, v parku sa nachádza aj kaviareň s mnohými lavičkami, kde si môžete posedieť, a v okolí je veľa skvelých kaviarní a reštaurácií. Odtiaľto začína aj krátka pešia zóna, cez ktorú sa dostaneme aj k Puškinovmu domu.

PARK STEFANA CEL MARE

Útulná fontána, kaviarne, reštaurácie, stromy, pokoj a príroda uprostred hlavného mesta. Štefan Veľký (Štefan III., moldavské knieža) bol jedným z najväčších historických hrdinov krajiny a samozrejme, na okraji parku stojí aj jeho socha. Mesto a parky sú nielen útulné, ale aj veľmi čisté a je zrejmé, že sa o ne starajú.

Ștefan cel Mare (Štefan III. Veľký) významný moldavský knieža (vojvoda), ktorý vládol takmer 47 rokov. V rumunských a moldavských dejinách je považovaný za národného hrdinu a obrancu kresťanstva. Zúčastnil sa na 36 bitkách, pričom 34 vyhral a iba dvakrát utrpel porážku. Preslávil sa najmä víťazstvom nad presilou Osmanskej ríše. Dal postaviť desiatky kostolov a kláštorov (napr. kláštor Putna, kde je aj pochovaný). Rumunská pravoslávna cirkev ho svätorečila ako Štefana Veľkého a Svätého (Ștefan cel Mare și Sfânt).

PARK VALEA MORILOR

Pár minút od centra Kišiňova, kde sa dá dostať buď taxíkom alebo trolejbusom sa nachádza obrovské jazero obklopené rozsiahlym parkom. Park Valea Morilor je azda najobľúbenejším rekreačným miestom obyvateľov, niet divu, pretože má všetko. Sú tu dané podmienky na športové aktivity, ale nájdeme tu aj reštaurácie, kaviarne a zábavný park. Nachádza sa tu aj Kaskádové schodisko, ktoré dopĺňa krásna fontána na schodisku.Žiaľ do tohoto parku z časových dôvodov sme nemali možnosť ísť ale aspoň ilustračná fotka to zdokumentuje.

Výlet do Starého Orheiulu

Orheiul Vechi s kostolmi, stredovekými ruinami a pôsobivými prírodnými skalnými útvarmi je pri návšteve Moldavska nevyhnutnosťou. Kráčame po dne Sarmatského mora, ktoré pokrývalo túto oblasť asi pred 13 miliónmi rokov a v ktorého vápencových vrstvách vytesala rieka Raut kaňon.

Starý Orhei, alebo ako ho miestni nazývajú Orheiul Vechi, nie je len unikátnym prírodným miestom v Moldavsku z hľadiska scenérie, ale od staroveku zohráva aj dôležitú úlohu v civilizácii. V kamenných jaskyniach sa tu našli pozostatky prvých ľudských osád, ktoré sú staré niekoľko stotisíc rokov.

Na skalnatom kopci sa nachádzajú ruiny dáckej (moldavských predkov) pevnosti, ktorá slúžila ako svätyňa pre náboženské sviatky a rituály v tejto prehistorickej komunite. Krásu krajiny umocňujú jaskynné kláštory.

Najikonickejším obrazom Moldavska je úchvatný kostol týčiaci sa na okraji strmého hrebeňa s výhľadom na rieku priamo pod ním.

Hoci cestovný ruch vo všeobecnosti v tejto malej východoeurópskej krajine nie je dostatočne ohromujúci, Orheiul Vechi - Starý Orhei, je jednou z destinácií, ktorú si určite nebudeme chcieť nechať ujsť.

A ak chceme okúsiť autentickú atmosféru moldavskej dediny, určite sa treba zastaviť na obed, a vychutnať skvelé jedlá ale aj miesto a atmosféru.

Oblasť okolo Orheiul Vechi je jedinečná tým, že sa nachádza v centre rušnej, skutočne obývanej dediny.

Čo treba vidieť v Starom Orheiule

1. Kostol Narodenia Panny Márie

Orhei je ikonický predovšetkým kvôli dramatickej polohe kostola, ktorý stojí na vrchole hrebeňa so strmými zrázmi na oboch stranách.

2. Jaskynný kláštor (Peştera)

V skutočnosti je tu viac ako jeden kláštor a každý je starší ako kostol. Kláštory sa nachádzajú v niekoľkých jaskyniach v samotných kamenných útesoch.

Hlavná časť jaskýň, aspoň tá, ktorú vidí väčšina turistov, sa nachádza asi v 3/4 cesty po hrebeni.Kamenný vstup otvára schody vedúce do útesu. Po týchto schodoch sa dostaneme do kláštora.

Nie je to len historická turistická atrakcia. V jaskyniach sa nachádza funkčná kláštorná kaplnka, kde si veriaci môžu zapáliť sviečky a pomodliť sa a pravidelne sa konajú bohoslužby.

3. Dedina a skanzen

Dedina Orheiul Vechi je pozoruhodná tým, že pozostáva prevažne z tradičných drevených alebo kamenných domov. Ľudia žijú a pracujú v týchto domoch a na farmách tak, ako to robili po stáročia a v skutočnosti to robia aj naďalej vo veľkej časti vidieckeho Moldavska.

Hlavný rozdiel v Orheiul Vechi v porovnaní s väčšinou moldavských dedín spočíva v tom, že mnohé domy sú premenené na penzióny ponúkajúce stravovanie a ubytovanie.

Nielenže sa môžeme prechádzať dedinou a obdivovať historický spôsob života, ktorý tu stále prežíva, ale môžeme sa tu aj najesť alebo prenocovať.

Archeologické náleziská

Archeologické vykopávky v Starom Orhei odhalili početné pozostatky osád a budov z rôznych období histórie.

Jeden z týchto vykopávok zahŕňa stredovekú mešitu a karavanseraj z obdobia mongolskej nadvlády ale aj stredovekú citadelu, ktorá bola v tom čase domovom mongolského vládcu. Objavili aj tatárske kúpele.

V tomto archeologickom nálezisku sa nachádzajú pozostatky staré viac ako 2 000 rokov, vrátane stredovekých opevnení, pravoslávnych kláštorov a jaskynných obydlí.

Kláštor Curchi sa pýši titulom „jedna z najkrajších architektonických pamiatok Besarábie“.

Celému komplexu piatich kostolov dominuje veľkolepá tmavočerveno-biela baroková Katedrála Narodenia Matky Božej, ktorej 57-metrová kupola je najvyššou kupolou v Moldavsku. Požiar kostola počas druhej svetovej vojny zničil dve pôvodné zvonice, ikony a ikonostas. Kláštorný komplex zahŕňa celkovo päť kostolov.

Komplex kláštora Curchi sa nachádza na jednom z najúžasnejších miest v strede Moldavska. Rozprestiera sa na dvoch terasách a je obklopený kamenným múrom s niekoľkými rohovými vežami.

Zakladateľom prvej mníšskej komunity bol Iordace Curchi, obyvateľ neďalekej obce Morozeni. Stal sa mníchom pod menom Ján. Je známe, že na tomto mieste na svojom pozemku postavil drevený kostol pomenovaný na počesť Veľkého Dmitrija.Ináč sú rôzne legendy o zakladateľovi.

Gastronómia

V každom kúte Moldavska zažijeme úprimné a priateľské privítanie, zážitok, ktorý dopĺňajú lahodné vína a jedlo. Jedlá začínajú polievkou. Najobľúbenejší je pikantný a kyslý mäsový vývar Zeama, podávaný s domácimi cestovinami.

Obľúbenou prílohou k hlavným jedlám je mamalyga (podobná polente), vyrobená z kukuričnej múky a nakrájaná na plátky pomocou špagátu. Zvykom je podávať ju s moldavským slaným syrom (branza), kyslou smotanou a nejakým druhom mäsového guláša (tocana), z ktorého si každý môže vybrať podľa svojej chuti.

Jedným z najobľúbenejších moldavských jedál je domáca placinta, koláč plnený kapustou, jablkami, tekvicou alebo čerešňami. Obľúbená je však aj syrová verzia, najmä pri ochutnávkach vína. Veľmi chutné je aj sarmale, mleté bravčové mäso s korením zo zeleniny zabalené v kapustových alebo hroznových listoch.

Rovnako ako plnené papriky, baklažány a nakladaná zelenina, ktoré sa pestujú v miestnych zeleninových záhradách. Z dezertov sú obľúbenými moldavskými sladkosťami aj sušené slivky plnené orechmi a baba neagra.

A keď sme sa najedli poďme ochutnať moldavské vína!

Tradícia vinárstva v Moldavsku siaha tisíce rokov dozadu. A jej úspech najlepšie dokazuje fakt, že na území sa nachádza 122 000 hektárov vinohradov a 200 oficiálnych vinárstiev, nepočítajúc domáce vinárstva. Ak chceme ochutnať víno vyrobené z miestnych odrôd hrozna, hľadajme na etiketách slová feteasca alba, feteasca regala, feteasca neagra a rara neagra.

Vinárstvo Milestii Mici bolo v roku 2005 zapísané do Guinnessovej knihy rekordov s najväčšou zbierkou vín na svete (1,5 milióna fliaš).

My sme však zavítali do vinárstva v Cricova. Keď sme sa blížili po ceste a šofér povedal, že pod nami sú pivnice tak som mu neverila. No ale keď sme vošli do obrovských pivníc kde majú dopravné značenia na podzemných cestách a ulice s tabuľami s názvami, tak som ostala prekvapená. Nasadli sme teda do elektrických vozíkov, ktoré nás prepravovali medzi jednotlivými miestami v „podzemnom meste“.

Vytvorenie podzemnej siete pivníc, dlhej približne 120 km, úzko súvisí s výstavbou Kišiňova. Vápenec sa ťažil z oblastí Cricova a Milestii Mici pre niekoľko budov v hlavnom meste a výsledné „diery“ boli nahradené systémom pivníc.

Cricova predstavuje najväčší podzemný komplex, ktorý je celosvetovo známy svojimi rozsiahlymi labyrintmi a vynikajúcimi vínami. História tohto pozoruhodného miesta siaha do roku 1952.

Zachovali sa tu najstaršie vinárske tradície, a tak je „Cricova“ prvou spoločnosťou v krajine, ktorá vyrába šumivé víno metódou slávneho mnícha Pierra Pérignona – tzv. „Méthode Traditionnelle“.

Spoločnosť „Cricova“ je hrdá nielen na svoje produkty najvyššej kvality, ale aj na svoje podzemné labyrinty. V týchto slávnych pivniciach sa nachádza výnimočná zbierka vín, zhromaždených v priebehu času a z rôznych kútov sveta.

Vinárske priestory v Cricove sú vo svete skutočne bezkonkurenčné. História, archeológia a vinárske umenie sa tu spojili do jedného celku a vytvorili skutočné „podzemné mesto“.

Toto vinárske mesto sa v súčasnosti rozprestiera na ploche 53 hektárov a jeho podzemné galérie, premenené na ulice, dosahujú celkovú dĺžku 120 kilometrov. Hĺbka, v ktorej sa tento labyrint nachádza, môže v závislosti od terénu dosahovať až 80 metrov.

Ako v skutočnom meste, aj tu sú ulice, semafory a dopravné značky. Cesty v tomto labyrinte však nesú nezvyčajné názvy, ako napríklad „Cabernet“, „Dionis“, „Feteasca“, „Aligote“ či „Sauvignon“ – každá ulica tak zodpovedá názvu vína, ktoré sa skladuje v priľahlých výklenkoch. Teplota v podzemných galériách zostáva počas celého roka stabilná, v rozmedzí +12 až +14 °C, pričom relatívna vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 97 – 98 %. Práve vďaka týmto prírodným podmienkam je možné uchovávať a nechať dozrievať vysokokvalitné vína i klasické šumivé vína, pričom sa formuje ich autentický charakter.

V niektorých častiach galérií sa vápenec ťaží dodnes, takže toto obrovské podzemné mesto sa neustále rozrastá.

Od histórie až k ochutnávke lahodných mokov sme mali možnosť vidieť celý proces až po finále.