Mallorca
Keď človek nájde na internete lacnú letenku tak neváha a ide! Pár dni na Mallorce stači. A letenka stála tam a spať 60€!!! No samozrejme bez batožiny - ale na 2 dni ani žiadnu veľkú batožinu človek nepotrebuje. Všetko sa zmestí do malého ruksaku.
Ubytovanie vo výhodnej cenovej relácii cez booking a dobrodružstvo sa môže začať.
Odlet z Budapešti kde sa dá v pohode dostať aj vlakom alebo autom keď človek si zosúladí cestu tak že spojí prijemne s užitočným. Teda aj pracovne veci aj výlet.
Poobedňajší odlet na Mallorcu je pohodlné netreba ráno skoro vstávať. Čakanie na otvorenie brány som spríjemnila kávičkou a nevynechala som ani Unicum.
Odlietali sme s pol hodinovým meškaním ale dohnali sme to a podvečer sme už pristávali na krásnom slnkom zaliatom letisku. Na cestu do hotela som mala možnosť využiť pravidelný spoj autobus číslo A1 z letiska do centra mesta na námestie Plaça d'Espanya za 5 €. Toto námestie je tepnou Palmy odtiaľ odchádzajú vlaky do rôznych miest ostrova.
Ubytovanie som si zabezpečila v centre mesta v budove bývalej textilnej továrne : Hotel Fil Suite. Odtiaľ historické budovy sú na skok v centre mesta.
Počas vojny v 18. storočí boli rôzne časti budovy využívané ako provizórne ubikácie a nápisy, ku ktorým vojenským oddielom patrili vtedajší obyvatelia, boli obnovené a sú stále vystavené. Poslednou „reinkarnáciou“ tejto budovy bola textilná továreň v Can Ribas, z týchto čias si FIL Suites stále uchováva množstvo spomienok, jednou z nich je aj jeho názov („fil“ znamená vlákno alebo niť v katalánčine)
Mallorca je najväčší ostrov Baleárskych ostrovov, ktoré sú súčasťou Španielska, a siedmy najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Hlavné mesto ostrova Palma je zároveň hlavným mestom autonómneho spoločenstva Baleárske ostrovy. Ináč samotné slovo mallorca znamená tiež najväčší. Baleárske ostrovy sú od roku 1983 autonómnou oblasťou Španielska. Podobne ako ostatné Baleárske ostrovy Menorca, Ibiza a Formentera je ostrov mimoriadne obľúbenou dovolenkovou destináciou, najmä pre turistov z Holandska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Medzinárodné letisko Palma de Mallorca je jedným z najrušnejších v Španielsku.
Keďže západ slnka sa dal očakávať až okolo ôsmej hodiny večer, vybrala som sa za pamiatkami, aby som čím viac stihla vidieť. No a sme v EU teda mobilná navigácia fungovala, nebol problém sa rýchlo dostať ku krásnemu gotickými kostolu.
Katedrála Panny Márie, nazývaná tiež La Seu, je jedna z najväčších gotických katedrál v Európe, pochádza z roku 1230. Araginský kráľ Jakub I. Dobyvateľ sa rozhodol zbaviť ostrov Mallorca nadvlády Arabov a počas bitky o ostrov ho zastihla veľká búrka na mori. Kráľ sľúbil, že keď vyviazne z búrky a dobije ostrov a vyhrá bitku, postaví dóm na počesť Panny Márie. A tak sa aj stalo a v roku 1230 bol položený základný kameň stavby budúcej katedrály.
Vedľa katedrály je budova Kráľovský palác La Almudaina, ktorý pochádza zo 14. storočia. Budova je oficiálnym sídlom kráľa a kráľovnej počas ich pobytov na Malorke. Spolu s katedrálou v Palme je dominantou hlavného mesta Baleárskych ostrovov. Palác odráža umelecké štýly, ktoré sa navzájom striedali počas histórie ostrova. Tento impozantný alcázar, známy v čase dobytia pod menom „Zuda“, bol v roku 1309 prestavaný mallorským kráľom Jakubom II. podľa vzoru kráľovského paláca v Perpignane. V La Almudaine mali svoj dvor postupne panovníci Malorky, aragónski panovníci a španielski panovníci. Súčasná štruktúra La Almudaina zodpovedá štruktúre postavenej v 14. storočí s rôznymi priestormi. Najvýraznejšie sú paláce kráľa a kráľovnej, kaplnka sv. Anny alebo kúpele. Súčasný hrad rímskeho pôvodu je modifikáciou moslimského alcázaru. La Almudaina bola sídlom prosperujúceho malorského kráľovstva v 14. storočí, až kým v roku 1349 neprešla do Aragónskej koruny s Petrom IV. V prvej polovici 16. storočia bolo horné poschodie postavené na príkaz kráľa Karola V.
Parlament Baleárskych ostrovov je jednokomorový autonómny parlament Baleárskych ostrovov, jednej z autonómnych oblastí Španielska. Parlament, ktorý má 59 volených kresiel, sídli v meste Palma na ostrove Malorka.
Kostol Iglesia de Santa Eulalia
Tento katolícky chrám, ktorý je od roku 1931 považovaný za kultúrnu pamiatku Bien de Interés (miesto kultúrneho záujmu), je pomenovaný po svätom patrónovi Barcelony, veľmi uctievaného kresťanskými dobyvateľmi z Katalánska.
Malé a útulné námestie, na ktorom kostol stojí, má terasy, kde sa môžete zastaviť a vyskúšať niektoré typické miestne produkty, či už je to ensaimada alebo „llonguet“ (sendvičový chlieb) „camaiot“ (studené mäso).
La Lonja (la Llonja) je však jednoznačne najlepším príkladom stredovekej civilnej architektúry na ostrove. Postavená v 15. storočí po mnoho storočí slúžil účelu, na ktorý bol postavený: miesto stretnutia obchodníkov. Ako mnoho iných veľkých historických budov, aj La Lonja v Palme počas svojej histórie slúžila na mnohé iné rôznorodé využitie. Projekt navrhol Guillem Sagrera, malorský sochár a architekt.
Renesančná hradbová bašta Sant Pere, z jednej strany bašty preteká kaskádovito potok ktorý sa vlieva do zátoky kde je prístav.
Plaça Major je typicky španielske grandiózne centrálne námestie lemované arkádami, obchodmi, kaviarňami a reštauráciami, kde pulzuje život.
Malé a očarujúce námestie Plaça Cort, ktoré sa nachádza v srdci mesta, je známe starobylým olivovníkom („Olivera de Cort“), ktorý stojí v strede. Námestie je pomenované „Cort“, pretože sa tu schádzal feudálny súd. Námestiu dominuje radnica, ktorú postavili v rokoch 1649 až 1680 miestni architekti ,jej fasáda je zdobená prvkami barokového štýlu.
V centre Plaça Cort sa nachádza známa „Olivera de Cort“. Tento šesťstoročný strom bol do Palmy prevezený z usadlosti Pedruixella Petit v Pollença v roku 1989 ako symbol mieru. Olivovník je vysoký 7 metrov a je veľmi obľúbený medzi návštevníkmi, ktorí sa snažia nájsť na jeho kmeni tváre, vrátane ucha, „Orella de Mallorca“.
Okolo námestia je niekoľko barov a kaviarní s terasami rozprestierajúcimi sa na námestí Plaça Cort, ako aj zmrzlináreň Giovanni's. Doručujú aj do španielskeho kráľovského dvora.
Passeig del Born
Bourne Boulevard alebo Passeig del Born - Boulevard (ulica), ktorá je jednou z najnavštevovanejších a najrušnejších ulíc v historickom centre Palmy de Mallorca. Je to tiež jeden z najväčších bulvárov v meste v dlžke 300 metrov. Bulvár bol vybudovaný na starom koryte rieky Riera, ktorá prechádza stredom mesta. Pozostáva z Centrálnej pešej časti vydláždenej s plochami s posedením.
Po oboch stranách bulváru sa nachádzajú historické budovy rôzneho architektonického štýlu. Najznámejšie z budov pozdĺž Boulevard Bourne sú:
- staré kino Born, zatvorené v 80-tych rokoch 20. storočia, dnes je tam Obchodný dom so značkou "Zara". Na fasáde je dodnes viditeľný nápis „Born“.
- starý palác Casal Solleric z druhej polovice 18. storočia v štýle rokoko s trochou neoklasicizmu.
V blízkosti Kráľovského námestia (začiatok Boulevard Bourne) sú obe strany centrálnej pešej časti Boulevardu zdobené sochami sfingy, umiestnenými na vysokých podstavcoch.
Námestie Juana Carlosa I. (koniec Boulevard Bourne) je fontána s vysokým obeliskom, pozostávajúca z dvoch častí spojených sochami korytnačiek. Z tohto dôvodu sa oblasť nazýva aj oblasť korytnačiek.
Keď sa prechádzame ďalej tak vedľa fontány je krásna záhrada pozdĺž ktorej sa dostaneme aj do prístavu.
Pekná prechádzka je na pobreží Baleárskeho mora, keď na jednej strane máme more a na druhej strane vidíme krásne budovy ako katedrála či Palác. Baleárske more je časťou Stredozemného mora v strede medzi Baleárskymi ostrovmi a pevninou Španielska.
Síce nie všetky miesta a pamiatky som pozrela už prvý deň, ale popis som tu dala celý.
Druhý deň už som mala už vopred online kúpený kombinovaný lístok na historický vlak a električku. Takto som nemusela stáť v rade na lístok, lebo mala som potvrdenie o kúpe s identifikačným číslom a už len v pokladni na vopred kúpené lístky som si vyzdvihla lístok. Odchod historického vlaku do mesta Sóller je zo stanice vedľa hlavnej stanice v centre mesta a tak z hotela som mala pešiu prechádzku 8 minút.
Historický vlak prechádza nádhernými údoliami medzi horami a scenéria je skutočne úchvatná. Jazda trvala asi hodinku a za ten čas sa dali robiť pekné fotky, lebo vlak nemá vysokú rýchlosť. Cestou som videla krásne pomarančovníky a citrónovníky. Na oboch stranách medzi horami sú polia mandlí. Historický vlak má vcelku pohodlné sedenie, žiadne drevené lavičky ale mäkké sedadlá, ktoré sa dajú otočiť či už v smere jazdy alebo proti.
Najpozoruhodnejšia časť trasy prišla keď sme opustili Bunyolu , tu už môžeme pozorovať zmenu krajiny, keď vstúpime do olivových hájov, charakteristických pre Serra de Tramuntana. Sú to stáročné olivovníky so širokými korunami a hrubými kmeňmi, ktoré vytvoril čas, s jedinečnosťou, že sú vysadené na svahoch pomocou terás podopieraných suchými kamennými múrmi, ale bez spájacej malty, v katalánčine nazývané „marges“. Táto ľudská modifikácia prírodného prostredia, ktorá posúva svahy hôr tak, aby vznikla orná pôda, je jednou zo zvláštností, vďaka ktorým sa Serra de Tramuntana stala svetovým dedičstvom v kategórii Kultúrna krajina.
Vlak s rachotom vchádza do tunelu, vytesaného v skale a prechádza prvým z trinástich tunelov. Ďalší tunel je dlhí takmer tri kilometre. O pár minút neskôr sa vlak objaví na svahu Sóller v záplave svetla a zelene. Stále sme v horách, obklopení olivovými hájmi a borovicovým a dubovým lesom. Vlak sa potom zastaví na jednom mieste najvyššieho bodu na 5 minútovú fotopauzu. Tunely, mosty a viadukty umožňujú ceste prekonať množstvo prekážok a prirodzených svahov. A takou dychberúcou krajinou som sa dostala do mesta Sóller.
Historická električka
Niektoré mestá na svete, ako napríklad Lisabon, San Francisco sú známe svojimi historickými električkami, ktoré sú stále v prevádzke. Ten v Sóller má zvláštnosť, ktorá ho robí výnimočným v porovnaní s inými mestskými električkami: spája hory a more za polhodinový výlet z údolia v srdci Serry s prístavom a plážou.
Električková dráha Sóller, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1913, nie je len turistickou atrakciou, ale aj prostriedkom verejnej dopravy, ktorý už viac ako storočie využívajú obyvatelia malého mesta na cestu do prístavu a na pláže a späť.
V Sólleri je priame spojenie s električkou a hneď pod vlakovým nástupisťom sa nachádza zastávka električky. Pred nástupom na električku som rýchlo kúpila niečo na zahryznutie (niečo typické jablkový koláč - len už názov som zabudla a vodu) a už som mohla nastúpiť na historickú električku do Port de Sóller, teda do prístavu Sóller. Cestovanie bolo zase zážitok keďže som nemala už miesto na sedenie a stála som spolu s viacerými cestujúcimi na korbe a to ešte umocnil pocit nostalgie. Kľukatými ulicami sme sa dostali do prístavu Port de Sóller.
Port de Sóller sa nachádza v zátoke rovnakého mena, na severnom pobreží Malorky. Je východiskovým bodom pre námorné výlety do pobrežných miest.
To, čo bolo pred storočím malou rybárskou oblasťou, sa dnes stalo hlavným turistickým centrom tejto oblasti Malorky. Jeho zvláštne čaro a pokoj, ktorý návštevníkom ponúka, spolu s pestrou ponukou reštaurácií a zrekonštruovanými hotelmi robia z Port de Sóller jednu z najobľúbenejších destinácií na Malorke pre národný a medzinárodný cestovný ruch.
Po prechádzke na pobreží a dobrej kávičke som sa vrátila električkou naspäť do mesta Sóller.
Zo železničnej stanice Sóller na námestí Plaza de España po trase električky prichádzame do centrálneho bodu mesta, na Plaza Constitución. Tomuto zvyčajne rušnému námestiu dominuje budova radnice a súbor modernistických budov, ktoré mu dodávajú charakter: kostol Sant Bartolomé a Bank of Sóller.
Kostol sv. Bartoloméa sa zrodil ako malý gotický chrám krátko po dobytí Mallorky Jaime I. V priebehu storočí prešiel procesom rozširovania, ktorý vyvrcholil výstavbou modernistickej fasády, vďaka ktorej je na Malorke jedinečný. Projekt realizoval architekt Joan Rubió, žiak Gaudího.
V okolí námestia sa môžeme prejsť historickým centrom, úzkymi dláždenými uličkami. Neďaleko sa nachádza aj mestský trh s čerstvými výrobkami a miestnymi výrobkami.
Po krásnej prechádzke mestečkom je čas sa vrátiť naspäť do hlavného mesta ostrova. Na železničnej stanici v Sóller ale ešte je možnosť sa pozrieť na stále výstavy a to Sala Miró a Picasso. ktoré sa nachádzajú v Can Mayol, dome, v ktorom sa nachádza železničná stanica Sóller. Dve stále expozície s originálnymi dielami vynikajúcich umelcov, ktoré môžete navštíviť zadarmo. Priateľstvo medzi týmito dvoma maliarmi sa zrodilo v Paríži v roku 1920 počas návštevy Miróa u Picassa. V Picassovej izbe sa výstava zameriava na jeho prácu v keramike.
Rodinný vzťah Joana Miróa so Sóllerom - jeho starý otec z matkinej strany sa narodil v tomto meste - motivoval maliarove vnúčatá vzdať sa diel vystavených v Sala Miró ako poctu jeho sollérskemu pôvodu. Výstava pozostáva z 35 rytín patriacich do série: „Gaudí“ (1979) a „Lapidari“ (1971).
A po umeleckom zážitku nasleduje zase očarujúca príroda hory, údolia, krásne stromy a jazda historickým vlakom naspäť do Palma de Mallorca.
Keďže som prišla včas tak som hneď pokračovala v objavovaní samotného mesta až do neskorého večera. Nedá sa vynechať trh v meste Palma, úžasná čerstvá zelenina, ovocia a tie plody mora .., no proste nádhera.
Nasledujúce ráno už o 4:30 som odchádzala z hotela na autobus A1, ( pešo cca 8 minút) ktorý ma zobral naspäť na letisko a môj krátky ale zmysluplný výlet na krásnom ostrove sa skončil.
Samozrejme kto chce pobudnúť aj na pláži a urobiť si pár dní ničnerobenia, tak tu na Mallorce má aj na to príležitosť. Prípadne keď niekto sa chce venovať pešej turistike aj to môže absolvovať.
Ale ja som mala za cieľ vidieť Palma de Mallorca a Sóller, keďže som cestovala na jar a nemala som v pláne "váľačku", ale poznávačku.
Komentáre
Zverejnenie komentára