Safari v Afrike

Zážitky zo safari v Afrike

V Afrike som už bola viackrát. Je to tak, ako sa hovorí, že keď tam niekto pôjde, srdce ho bude ťahať naspäť. A to funguje.

Postupne k tomuto blogu budem pridávať tie národné parky v Afrike ktoré postupom času navštívim, a dúfam ich ešte bude veľa.

Safari... ináč samotné slovo znamená cestu, je to používané na pomenovanie cesty džípmi za zvieratami, voľne žijúcimi v prírode na území národných parkov, ktorých je nespočetné množstvo v Afrike. Niektoré sú menšie, niektoré viac ako 10000 hektárové.

Vidieť v takejto blízkosti zvieratá je obrovský zážitok. A vidieť veľkú päťku je zážitok na celý život! Čomu sa hovorí veľká 5-ka? Slon, byvol, nosorožec, lev, leopard. Ale je aj veľká deviatka! Okrem tých piatich k nim priradíme aj žirafu, geparda, hrocha a zebru.

A čo tak škaredá päťka ? Áno aj takáto skupina je, veď hyena, sup, prasa bradavičnaté, pakôň a marabu predsa nie sú pekné zvieratá.

Teda poďme na safari alias na game drive, ako tomu hovoria rangeri. No a keď sme už spomenuli rangerov, tak treba povedať, že samotné game drive, teda jazda na džípoch za zvieratami prebieha stále pod dozorom skúseného rangera, ktorý sleduje pohyb zvierat, upozorní kedy a do akej vzdialenosti sa dá priblížiť. Teda nie je to len tak, že si sadneme do džípu so šoférom a ideme do národného parku.

Samozrejme v každom národnom parku sa platí vstupné, je prísna evidencia a to je dobré. Džípy sú prispôsobené tak, aby sa strecha dala otvárať, teda aby bola dobrá možnosť na robenie fotiek.

Prvoradou zásadou pri takýchto game drive je, aby návštevník ostal ticho keď uvidí zviera ktoré videl len v ZOO alebo ktoré videl len niekde na obrázku, veď je samozrejmé, že pokiaľ začne kričať... jéééj žirafa, tá žirafa určite pôjde ďalej. Netreba narušiť ich dennú rutinu, my sme tam preto aby sme sa pozreli na ich život v prírode, a nie preto aby sme ich vyrušili. Zvieratá síce sú zvyknuté na pohyb džípov, ten zvuk už ich nevyrušuje, len určite nepotrebujú, aby niekto kričal.

A samozrejme nebudú ani útočiť na ľudí, pokiaľ k tomu niekto nedá podnet. Teda zásada je nekričať. No a samozrejme ostávame v džípoch, nepohybujeme sa v prírode, okrem miest ktoré sú bezpečné a kde je možnosť pikniku vo voľnej prírode.

Už som počula aj také „múdre reči“ že toe zvieratá v národných parkoch sú kŕmené a že to je vlastne zoologická záhrada. Tak prosím to takto nefunguje! Tie zvieratá žijú vo voľnej prírode a lovia svoju korisť, nie sú kŕmené! To že skutočne lovia korisť som sa presvedčila aj sama niekoľkokrát. A to je tiež zážitok!

A ešte niečo! Keď na safari, teda na pozorovanie zvierat tak aspoň na dva dni, lebo zvieratá lovia ráno potom zalezú a vychádzajú až podvečer, teda keď niekto príde do NP len na jeden deň veľa toho neuvidí.

Takže poďme na na game drive alebo safari

TANZÁNIA

Len pár mesiacov po tom, ako Tanganyika a Zanzibar získali nezávislosť, spojili sa do jedného štátu Tanzánia, ktorý vznikol v roku 1964. Zanzibar má vlastnú semi-autonómiu a často sa dostáva do rozporu s rozhodnutiami z Dodomy – hlavného mesta Tanzánie. Už od nezávislosti sa pohrávali s myšlienkou presťahovať hlavné mesto z Dar es Salaam (5 miliónov obyvateľov) do iného mesta. Sťahovanie priebiehalo od roku 1976 do 1996. Tanzánia má jedného prezidenta, Zanzibar má aj vlastného, pričom Tanganyika nemá.

Národný park Mikumi - Tanzánia

Počas pobytu na Zanzibare ( január 2021) sme sa rozhodli s kamarátkou, že podnikneme safari do Tanzánie. Vybrali sme si z ponuky a našim cieľom bol NP Mikumi cca 300 km od ZNZ.

Národný park Mikumi sa rozprestiera neďaleko pohoria Morogoro v Tanzánii s rozlohou 3 230 km2, ktorý bol založený v roku 1964. Je štvrtým najväčším v krajine. Parkom prechádza tanzánijská diaľnica A-7. To je trochu zvláštne, že cez park prechádza diaľnica, ale čo už je to tak, dúfajme že sa to niekedy zmení.

Národný park Mikumi hraničí na juhu s rezerváciou Selous, pričom tieto dve oblasti tvoria jedinečný ekosystém.

Vegetáciu tejto oblasti tvorí savana posiata akáciou, baobabom, tamarínmi a niektorými vzácnymi palmami.

Fauna zahŕňa mnoho druhov charakteristických pre africkú savanu. V parku sa nachádza poddruh žirafy, ktorý biológovia považujú za spojenie medzi žirafou masajskou a žirafou sieťovanou. Ďalšími zvieratami v parku sú slony, zebry, impala, eland, kudu, čierna antilopa, paviány, pakone a byvoly. V parku žije aj viac ako 400 rôznych druhov vtákov.

Zo Zanzibaru z hotela, kde sme boli ubytované nás odviezli na letisko kde sme malým 30 miestnym lietadlom preleteli na pevninu do Dar es Salaamu, kde nás už čakal vedúci výletnej kancelárie ako aj ranger a šofér v jednej osobe s džípom. Vydali sme sa teda na cestu dosť dlhú, vedúcej do parku. Počas cesty sme sa zastavili na obed, kde som prvýkrát chutnala varený banán, teda plantain, ktorý chutil vynikajúce, a od tej doby sem tam kupujem, totiž dá sa objednať. Po príchode sme sa ubytovali v Vumahills Tended Camp.

Bývali sme v krásnej lodge (lodž), ktoré sú tzv. chatky vytvorené v africkom štýle ale zariadené elegantne. Treba vedieť, že ubytovanie je buď zabezpečené v logde, teda v chatkách s komfortom, alebo v tent lodge, teda v polo chatkách, kde predná časť je ako stan (uzatváreteľný na zips) a k tomu je pribudované zázemie sociálneho zariadenia, avšak aj tent lodge má svoju eleganciu a úroveň. (existujú aj klasické stanové ubytovania tieto sú však nižšej kategórie, ale keď niekto chce dobrodružné ubytovanie, má možnosť) Tieto chatky sú umiestnené v campoch, vybavené recepciou, wifi, reštauráciou, kaviarňou, bazénom a službami k spríjemneniu pobytu hosťa. Camp je strážený hlavne aby sa tam zvieratá nedostali, síce niekedy sa dostanú aj do vnútra campu.

Samotný „lov zvierat“ bol zážitok, pohľad na zvieratá z takejto blízkosti bol fascinujúci. Stretli sme skoro všetky zvieratá veľkej päťky... na leoparda a nosorožca sme šťastie nemali ale nie v každom národnom parku sú prítomné všetky zvieratá v tak hojnom počte aby sme ich mohli sledovať. Nehovoriac o slobodnej migrácii zvierat, keďže tieto národné parky nie sú uzavreté rezervácie. Ale zato raňajkujúci lev stál za to!!!

Úžasný bol večerný game drive ale aj ranný keď za svitania sme sa vybrali na „lov“. Rangeri medzi sebou komunikujú vysielačkou a hlásia, kde sa zvieratá nachádzajú, a tak vieme sledovať ich pohyb.

Na ceste naspäť do Dar es Salaamu sme navštívili aj miestu dedinu, kde sme stretli úžasné milé detičky. Ináč po ceste sme videli deti, kráčajúce zo školy v uniformách, mali snehobiele košele a ponožky a niektoré dievčatá bielou šatkou zahalenú hlavu. Deti išli domov zo školy a prešli aj viac kilometrov z domu do školy a naspäť. Videli sme aj autobusy ktoré vozili deti do a zo školy tie patrili rôznym charitatívnym organizáciám.

Na ceste sa však sa nám pokazilo auto, niečo začalo klepať, tak sme sa zastavili „v servise“. No ale ten servis nie je servis u nás. Je to búdka pri ceste, kde samozvaný mechanik akože vozidlo opraví. No takto bolo aj v našom prípade, že niečo zadrátovali a bolo „opravené“.

Kým sme čakali prišla skoro celá dedina sa pozrieť na „atrakciu“ dve biele ženy došli do dediny. Ale každý nás milo privítal, detičky sa prihovorili svojou rečou a tak sme čas čakania trávili hraním sa s deťmi.

No a čo čert nechcel po niekoľkých kilometroch zase začalo niečo klepať a vŕzgať.. tak hovorí šofér.... no problém, servis.... tak to sme už vedeli čo to bude za servis. Hovorím vodičovi, treba zavolať a požiadať o náhradné vozidlo. Ale on, že nie to sa opraví. No dobre, ale nám letelo na čas lietadlo a to sme mali stihnúť, a na letisko to bolo ešte asi 1,5 hodiny cesty. Tak zase sme sa zastavili v ďalšej dedine, tu už nás aj posadili za stôl, ktorý rýchlo doniesli aj so stoličkami z umelej hmoty a tu sme mali aj obed, totiž ten sme dostali ešte v campe zabalený a tu sme ho zjedli. Tak sme si sadli a obedovali a zase celá dedina sa chodila pozerať na atrakciu.

V „servise“ vozidlo zdvihli, keďže nemali zdvihák tak stačil aj peň stromu, síce auto sa skoro prevrátilo, ale nakoniec sa im to podalo ako tak stabilizovať. A po čase príde chlapík „ servisman“ so súčiastkou v ruke, že našiel chybu, súčiastku treba vymeniť. Pýtam sa ho či tu zoženiete náhradný diel na Toyotu, ale on bol optimista. No a po dlhšom čakaní nakoniec predsa šofér zavolal na centrálu, došlo náhradné vozidlo, ale lietadlo sme zmeškali!!! No to ste mali vidieť výraz tváre vedúceho výletnej kancelárie. Tak pýtam sa ho ako ďalej, či bude večera, náhradné ubytovanie a raňajky a ráno náhradný odlet... a všetko bolo zabezpečené!!! Vtedy keď videl, že my sme v pohode aj jemu kameň odpadol zo srdca. Čiže Hakuna matata! Bez stresu!

Tak ráno nás odniesli na letisko a čakali sme na svoj let na Zanzibar. No a po čase bolo vypísané že let je pripravený dá sa nastupovať, príde pre nás zriadenec.... kráčame za ním..... obzriem sa a vidím, že len my dve ideme k lietadlu. Došli sme na letiskovú plochu, zástup personálu a nastupujeme. Leteli sme my dve a 3 členná posádka!!!! Čiže dá sa povedať bol to súkromný let z Dar es Salaamu na Zanzibar. Takže keď chceme dobrodružstvo, máme aj to!

Nezabudnuteľný zážitok!!!!!

Národný park Nyerere (Selous) -Tanzánia

Národný park Nyerere je najväčším národným parkom v Tanzánii a zároveň jedným z najväčších svetových rezervácií a národných parkov pre divokú zver. Celková plocha parku je 30 893 km2. Rozloha je väčšia ako 70 krajín sveta a odhaduje sa, že je dvakrát väčšia ako Kostarika (Stredná Amerika) a približne dvakrát väčšia ako Belgicko (Európa). Veľká časť územia je vo voľnej prírode bez toho, aby bola pozmenená ľudskou činnosťou. V parku preteká veľká rieka známa ako rieka Rufiji. Rufiji je najväčšia rieka Tanzánie a je domovom mnohých krokodílov a hrochov. Je to tiež jeden z najväčších mangrovových lesov na svete, ktorý sa nachádza v jeho delte.

Národný park Nyerere je domovom niekoľkých druhov voľne žijúcich živočíchov: levy, pakone, žirafy, zebry, hrochy, nosorožce, antilopy, hyeny, africké vlky a veľké množstvo krokodílov v rieke Rufiji.

Tento národný park som navštívila spolu so synom, keď sme boli spoločne na koniec roka 2021 na Zanzibare.

Zase malým lietadlom v skorých ranných hodinách sme preleteli na pevninu ale už priamo do národného parku, ktoré má svoje vlastné letisko. Z letiska sme pokračovali na ubytovanie teda do campu (Africa safari camp) a potom sme sa vydali na game drive po parku.

Desiatu sme mali vo voľnej prírode, bol to zážitok a tiež obed sme mali v prírode, kde formou švédskych stolov nám servírovali jedlo. Samozrejme tieto aktivity sú riešené na takých miestach, kde je istota že zvieratá sa nepriblížia a sú všade k dispozícii aj toalety.

Tu sme mali nádherné ubytovanie v logde, v chatke tiež na africký štýl. Ráno som sa zobudila na zvláštne zvuky. No a čuduj sa svete... opica pod oknom práve „vychovovávala svoje mladé k slušnému správaniu sa“. Takže o blízkosť zvierat núdza nebola. Počas večere nás pozoroval bushbaby, malé a milé zvieratko, ktoré sem tam ukradne niečo zo stola. No to je tak keď je ubytovanie priamo v národnom parku, zvieratá majú voľný pohyb. Ale „masajskí chlapci bojovníci“ nás statočne chránili.

Na cestách Afrikou spoznávame tradičné kmene, ktorých história sa píše stovky rokov dozadu. Presne takými sú aj Masajovia. Východoafrický kmeň, ktorý prišiel na územie dnešnej Kene pred približne 500 rokmi. Kočovní Masajovia sú nilotské etnikum. To označuje pôvodných obyvateľov údolia Nílu, ktorí patria do rovnakej jazykovej skupiny. Hovoria jazykom Maa a obývajú časť Kene a severnej Tanzánie.

Zážitok zo zvierat bol obrovský, tu sme videli veľkú päťku a na ďalší deň po raňajšom džípovom game drive sme mali aj pozorovanie zvierat na rieke Rifuji, čo bol tiež obrovský zážitok.

KEŇA

Keňa získala svoju nezávislosť v roku 1963. Krajina bola do tohto roku britskou kolóniou. Po nezávislosti sa stal prvým prezidentom Jomo Kenyatta. Je jednou z najpopulárnejších afrických turistických destinácií už od začiatku 20.storočia. Ponúka všetko od safari, turistiku, až po oddych na plážach Indického oceánu. Keňa je najvýznamnejšou a najrozvinutejšou krajinou východnej Afriky. Kenská vysočina patrí k najúrodnejším regiónom Afriky. V horských oblastiach sa pestuje kvalitná káva a čaj.

Maasai Mara

Alebo Masai Mara je prírodná rezervácia, mylne označovaná ako národný park. Je spravovaná regionálnou vládou v meste Narok, hlavného mesta Masialandu. Jej názov je zložený z názvu dominantného kmeňa Maasai a slova Mara, ktoré charakterizuje krajinu posiatu kríkmi a stromami. Mara v masajskom jazyku maa znamená „bodkovaná“. Hlavná rieka tečúca týmto územím nesie rovnaké meno. Rezervácia bola spolu založená na ochranu prírody a hlavne zvierat 10 rokov po vzniku národného parku Serengeti v Tanzánii. Vonkajšie hranice týchto dvoch chránených území vytyčujú migračný koridor pakoní a zebier počas tohto prírodného zázraku - Veľkej migrácie. Migrujúce pakone sa v Maasai Mara zdržiavajú približne od júna do októbra. Veľká migrácia je hlavným lákadlom oboch parkov. Koncom júna prichádzajú prvé jedince a rieku Mara prechádzajú postupne až do septembra. Postupne spásajú savanu od západu na východ a v polovici októbra sa združujú a vyrážajú na pochod smerom na juh do Tanzánie, ku kráteru Ngorongoro. Tu koncom januára odrodia svoje mladé a pokračujú okolo jazera Ndutu na sever Serengeti. V polovici júna sa v severnej časti Serengeti pakone pária a postupne prechádzajú do Kene do Maasai Mara a Mara Triangle, aby koliečko migrácie uzavreli.

Národná rezervácia Masai Mara - Kenya

Národná rezervácia Masai Mara je veľká rezervácia na juhozápade Kene s rozlohou 151 000 hektárov. Na spoločnej hranici s Tanzániou susedí s Národným parkom Serengeti. Toto územie tak plynulo prechádza dvoma štátmi a vytvára veľké územie, ktoré ochraňuje migrujúce živočíchy.

Názov rezervácie pochádza od Masajov, pôvodných obyvateľov tejto oblasti, a rieky Mara. Štatút národnej rezervácie získalo územie v roku 1974 a v roku 1984 získala rezervácie dnešné hranice.

S doslova takmer 90 druhmi cicavcov a mnohými ďalšími vtákmi je Masai Mara a okolitý ekologický systém Great Mara domovom bohatej a rozmanitej zbierky voľne žijúcich živočíchov, ktoré turisti z celého sveta prichádzajú vidieť počas afrického safari. Tu sa dá vidieť samozrejme tiež veľká päťka ale aj iné druhy zvierat.

Z Nairobi sme prišli minibusom do národného parku kde sme sa cestou zastavili ešte v Žirafom centre v Nairobi. (Giraffe center) Je to krásny park, kde sa dajú kŕmiť žirafy a dajú sa aj pohladkať, tá blízkosť je úchvatná. Pred samotným kontaktom samozrejme je potrebné si dôkladne umyť ruky, aby sme nepreniesli nejaké baktériá na zvieratá. Dostaneme krmivo a ide sa na kŕmenie a hladkanie a fotenie! Ináč len pre zaujímavosť poznáme 3 druhy žiráf.. Pásikované, Rotschildove a Masajske, takto sú označované podľa „ornamentu“ na ich tele.

Po tomto zážitku sme pokračovali ďalej do Masai Mara, kde sme boli ubytovaní v tented logde (Figtree camp) teda v polovičnej logde, to znamená polovička stan a zázemie klasika murované. Miesto dverí je zips, ktorý treba dobre zatiahnúť a ešte aj položiť na koniec rohožku, aby náhodou drzá opica nevošla dnu.Totiž opice si zvykli to čo ukradnúť keď niekto niečo nechá na stole na teraske lodge. Takto mu ukradla cukor do kávy! Podvečer sme sa vybrali na „lov“ a bolo nádherné pozorovať zvieratá pri západe slnka. Antilopy, Thomson gazely, Kudu, slony, žirafy, pakone, levy, zebry, buvoly, gepardy, impaly, leopard ( toho len ťažko bolo vidieť lebo sa skrývajú na strome) .. no všetko čo len chceme (nosorožca sme tu nevideli v tejto časti, ale v tom čase bola aj iná skupina na inom mieste v Masai Mara a sme komunikovali s nimi a videli aj nosorožcov.. to je migrácia zvierat v praxi, nebudú čakať na turistov.. idú si za svojim cieľom za potravou a vodou)

Nádherná bola levia rodinka s mláďatami, jedno zablúdilo vo vysokej tráve a matka na neho pekne čakala, a keď nenašlo mláďa cestu, tak sa pre neho vrátila a dostal pusu na nos! Úžasné boli stáda buvolov a slonie rodinky a malými (100 kilovými „detičkami“).

Na tejto ceste sme navštívili aj masajskú dedinu, kde sme sa mohli z blízka pozrieť na ich život. Majú množstvo zvierat, svoje chatrče si stavajú vlastnoručne, vo vnútri je všetko na jednom mieste aj kuchyňa aj miestnosť na spanie, okno miniatúrne, čiže veľa tam nevidieť, vyrábajú „sperky“ pre turistov a z ich predaja vedia potom zabezpečovať ďalší chod dedinky.

Masai Mara národnú rezerváciu som navštívila opätovne v roku 2023, tu sme mali ubytovanie v Keekorok Logde, vedľa lodge v Hippopool ( v jazierku pre hrochov) bolo plno hrochov. Boli sme upozornení, aby sme večer, keď pôjdeme do logde alebo z logde na večeru, stále volali ochranku, ktorá nás odprevadí. Jeden večer som sa chlapíka pýtala, prečo treba, aby nás odprevádzal niekto. Povedal, že je možný pohyb zvierat. A v tom sme uvideli hrocha, prechádzajúceho sa neďaleko našej logde. Tak vtedy som mu uverila, že tú ochranku potrebujeme. Síce mal len palicu so sebou .. ale možno by mu stačila ...to že do izby nám vletel netopier, bol už len malý zážitok.

Veľký zážitok však bol ranný let balónom nad Masai Mara... . vidieť zhora celú Masai Mara, rieku Mara a stáda ... no stálo za to, vstávať ráno o 5-tej. Pred nami nafukovali balóny, do koša sme vliezli s pomocou a potom kapitán nás viezol ponad nádhernú krajinu. Let trval hodinu a bol to zážitok na celý život. Následne sme mali raňajky v prírode, krásny švedsky stôl, Prosecco na privítanie, nádherne prestreté stoly, možnosť umyť si ruky, samozrejme toalety k dispozícii. Cestou do lodge sme mali ešte možnosť súkromnej safari, videli sme zase veľa zvierat, nádherných gepardov, producírujúcich sa popri aute.

Jazero Naivasha - Kenya

Pokračovaním v tejto oblasti bola plavba na jazere Naivasha. Jazero Naivasha je sladkovodné jazero v Keni, mimo mesta Naivasha v okrese Nakuru, ktoré leží severozápadne od Nairobi. Názov je odvodený od miestneho masajského mena, čo znamená „to, čo sa dvíha“, čo je bežné masajské slovo pre vodné plochy dostatočne väčšie na to, aby mali vlny, keď je vietor alebo búrka. Naivasha vznikla ako britský pokus vysloviť masajské meno. Doslova jazero Naivasha znamená „jazerné jazero“.

Okrem prechodných tokov je jazero napájané vytrvalými riekami Malewa a Gilgil. Neexistuje žiadny viditeľný výstup, ale keďže voda v jazere je relatívne čerstvá, predpokladá sa, že má podzemný odtok.

Jazero malo pred rokom 2010 normálnu plochu 139 štvorcových kilometrov a do roku 2020 sa zväčšila na 198 kilometrov štvorcových. Je obklopený močiarom. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 884 metrov. Jazero má priemernú hĺbku 6 metrov.

V rokoch 1937 až 1950 bolo jazero využívané ako pristávacia plocha pre lietajúce člny na osobnej a poštovej trase Imperial Airways zo Southamptonu v Británii do Južnej Afriky. Spájalo Kisumu a Nairobi.

Jazero je domovom rôznych druhov voľne žijúcich živočíchov vrátane viac ako 400 rôznych druhov vtákov a značnej populácie hrochov. Plavba na člnoch po jazere bol neskutočný zážitok, len to ticho a počúvať spev vtákov. Videli sme aj rybárov, totiž v jazere sú aj rôzne druhy rýb, medzi nimi aj kapre. Veľké hrošie stádo tiež bolo úžasné.

Národný park Amboseli - Kenya

Národný park Amboseli, predtým Maasai Amboseli Game Reserve, je národný park s rozlohou 39 206 ha (392,06 km2), ktorý sa rozprestiera na hranici Kene a Tanzánie. pozorovania divokej zveri na svete so 400 druhmi vtákov vrátane vodných vtákov, ako sú pelikány, rybáriky, chrapkáče, hamerkopy a 47 druhov dravcov.

Amboseli bolo vyčlenené ako Južná rezervácia pre Masajov v roku 1906, ale v roku 1948 sa vrátilo pod miestnu kontrolu ako rezervácia pre zver. V roku 1974 bol vyhlásený za národný park na ochranu jadra tohto jedinečného ekosystému a v roku 1991 bol vyhlásený za lokalitu UNESCO.

Park je známy tým, že je najlepším miestom na svete, kde sa dostať do blízkosti voľne pobehujúcich slonov. Medzi ďalšie atrakcie parku patria príležitosti stretnúť sa s Masajmi a navštíviť masajskú dedinu. Z parku je tiež výhľad na horu Kilimandžáro, najvyššiu voľne stojacu horu na svete.

Amboseli bol domovom Echo, najprebádanejšieho slona na svete, a námetom mnohých kníh a dokumentárnych filmov, takmer štyri desaťročia ho sledovala americká ochrankyňa prírody Dr. Cynthia Moss. Echo zomrela v roku 2009, keď mal asi 60 rokov.

Park bol tiež bezpečným prístavom pre neuveriteľného býčieho slona menom Tim. Tento mocný leviatan sa rýchlo stal jednou z hlavných atrakcií so svojou veľkosťou a ikonickými klami, ktoré siahali až na zem a v čase jeho smrti z prirodzených príčin 5. februára 2020 mal podľa odhadov približne 50 rokov.

Národný park Amboseli ponúka jedny z najlepších príležitostí na videnie africkej divočiny, pretože vegetácia je kvôli dlhým suchým mesiacom riedka. Chránená oblasť je domovom slona afrického, byvola kapského, impaly, leva, geparda, hyeny škvrnitej, žirafy masajskej, zebry Grantovej a pakoňa modrého. Vyskytuje sa tiež množstvo veľkých a malých vtákov

Cesty v Amboseli majú sypký povrch sopečnej pôdy, ktorý je v období sucha prašný a v období mokra neprejazdný, ja som bola v období sucha a ten pohľad bol niekedy až hrozný, že som videla aj uhynuté zvieratá, ktoré nenašli vodu.

Tu som bývala v OI Tukai Lodge Amboseli, v nádhernom elegantne, v koloniálnom štýle zariadenom domčeku, obklopenom obrovskou záhradou, kde sa naháňali opice, neďaleko boli zebry a priamo z terasky domčeka som videla na krásny štít obľúbeného Kilimandžára.

Samotné pozorovanie zvierat bolo úchvatné, slony v močiaroch, vtáci pri jazere.....

A v pozadí úchvatné Kilimandžáro!!! Nezabudnuteľný zážitok!

Ngorongoro

Táto bývalá sopka sa nachádza v páse známom ako Veľká východoafrická priekopová prepadlina. Samotný kráter Ngorongoro je zvyšok po sopke, ktorá explodovala. Ostali tu iba základy, najväčšia neporušená kaldera, ktoré teraz robia z tohto miesta jedno z najlepších prírodných divadiel sveta. Na ploche 260km² je najväčšia hustota šeliem vo voľnej prírode na Zemi. Na dne krátera je safari vždy vynikajúce, pričom na konci obdobia sucha je hustota zvierat najvyššia. Na dne sa nachádzajú jazerá so sladkou aj "slanou" vodou. Sladké jazerá sú domovom pre hrochy a ostatné zvieratá sa sem chodia napájať. Alkalické jazero Magadi je napájané podzemným prameňom, ktorý so sebou prináša čiastky sódy a je miestom, kde sa v určitom období zdržiava veľký kŕdeľ plameniakov. Vidieť túto ružovú záplavu na vlastné oči je nezabudnuteľný zážitok. Toto miesto by ale aj bez takéhoto množstva zvierat bolo zaujímavé.

Chránená oblasť Ngorongoro – Tanzánia

Ngorongoro Conservation Area, svetové dedičstvo UNESCO západne od mesta Arusha v regióne Arusha, v geologickej oblasti Crater Highlands v severnej Tanzánii. Oblasť je pomenovaná po kráteri Ngorongoro, veľkej sopečnej kaldere v tejto oblasti. Západná časť parku susedí s národným parkom Serengeti a oblasť zahŕňajúca dva parky a kenskú rezerváciu Maasai Mara, vyznačuje sa veľkou migráciou, masívnou ročnou migrácie miliónov pakoní, zebier, gaziel a iných zvierat. V chránenej oblasti sa nachádza aj roklina Olduvai, jedna z najvýznamnejších paleoantropologických lokalít na svete.

Kráter pomenovali masajskí pastieri podľa zvuku, ktorý vydáva kravský zvonec (ngoro ngoro). Na základe fosílnych dôkazov nájdených v rokline Olduvai rôzne druhy hominidov obývali túto oblasť už 3 milióny rokov.

Nie je známe, že by niekto z Európanov vkročil do krátera Ngorongoro až do roku 1892, keď ho navštívil Oscar Baumann.

Oblasť sa stala v roku 1979 svetovým dedičstvom UNESCO, pôvodne zapísaná pre jej prírodný význam. V roku 2010 potom získala štatút zmiešaného dedičstva. Hlavnou črtou Ngorongoro Conservation Authority je kráter Ngorongoro, najväčšia neaktívna, neporušená a nevyplnená sopečná kaldera na svete. Kráter, ktorý vznikol, keď pred dvoma až tromi miliónmi rokov vybuchol a zrútil sa na seba veľký vulkán, je hlboký 610 metrov. Odhady výšky pôvodnej sopky sa pohybujú od 4 500 do 5 800 metrov výšky. Dno krátera je 1800 metrov nad hladinou mora. Kráter vo februári 2013 sa dostal do zoznamu Sedem prírodných divov za jeden zo siedmich prírodných divov Afriky v Arushe v Tanzánii. Sopka Ngorongoro bola aktívna asi pred 2,45 až 2 miliónmi rokov.

V kráteri žije približne 25 000 veľkých zvierat, väčšinou kopytníkov. Medzi veľké cicavce v kráteri patrí nosorožec čierny, byvol africký alebo byvol kapský a hroch Existuje aj mnoho ďalších kopytníkov: pakoň modrý , zebra Grantova, los .....

Chýbajú žirafa, impala, topi, krokodíl

Gepard a leopard africký sa vyskytujú zriedka. Hyeny škvrnité sú od roku 1996 predmetom dlhodobého výskumu v chránenej oblasti Ngorongoro.

Hoci sa to považuje za „prirodzený výbeh“ pre veľmi širokú škálu voľne žijúcich živočíchov, 20 percent alebo viac pakoní a polovica populácií zebier opustí kráter v období vlhka, zatiaľ čo byvol kapský zostáva; ich najvyšší počet je v období dažďov.

Od roku 1986 klesla populácia pakoňov v kráteri a počty losov a gaziel Thomsonových sa tiež znížili, zatiaľ čo populácia byvolov výrazne vzrástla, pravdepodobne v dôsledku dlhodobého predchádzania požiarom, ktoré uprednostňujú trávy s vysokým obsahom vlákniny pred kratšími, menej vláknitými druhmi. Serval sa hojne vyskytuje v kráteri. Jazero Magadi, veľké jazero na juhozápade krátera, je často obývané tisíckami prevažne malých plameniakov. Kráter má aj veľa levov. Vedľajším efektom toho, že kráter je prirodzený výbeh, je, že populácia levov je výrazne inbredná, zaťažená. Je to spôsobené veľmi malým množstvom nových krvných línií, ktoré vstupujú do miestneho genofondu, pretože len veľmi málo migrujúcich samcov levov vstupuje do krátera zvonku. Tým, ktorí vstúpia do krátera, často bránia v prispievaní do genofondu leví samci krátera, ktorí vyháňajú akýchkoľvek vonkajších konkurentov.

Sú zvieratá ktoré celý svoj život žijú v kráteri a kráter nikdy neopustia, pričom ale sú aj zvieratá, ktoré migrujú medzi kráterom a vonkajším svetom.

V kráteri som bola ubytovaná v nádhernej lodge, vsadenej do okraja krátera, odkiaľ som mala priamy výhľad do krátera. (Ngorongoro Serena Safari Lodge)

Po vstupe do CHO Ngorongoro už počas cesty do hĺbky krátera sme pozorovali zvieratá. Zastavili sme na na foto pauzu na krásnom mieste odkiaľ bol úžasný pohľad na dno krátera, kde sme smerovali. Je úžasné vidieť zvieratá, žijúce v kráteri a sledovať ich život. V kráteri žijú aj domorodci majú pekné dedinky, musia však dodržiavať pravidlá ochrany prírody, ktoré sú v kráteri platné.

Lake Nakuru národný park (national park) - Kenya

Jazero Nakuru je jedným z jazier Rift Valley v nadmorskej výške 1 754 m nad morom. Leží južne od Nakuru, v riftovej doline v Keni a je chránený národným parkom.

Nakuru znamená v jazyku Masajov „Prach alebo prašné miesto“. Národný park Lake Nakuru, v blízkosti mesta Nakuru, bol založený v roku 1961. Začínal ako malý, zahŕňal iba známe jazero a okolité horské okolie, no odvtedy sa rozšíril o veľkú časť saván. Jazero Nakuru je chránené podľa Ramsarského dohovoru o mokradiach.

Národný park Lake Nakuru (188 km2, )bol vytvorený v roku 1961 okolo jazera Nakuru, neďaleko mesta Nakuru. Známy je najmä vďaka tisíckam, niekedy až miliónom plameniakov hniezdiacich pozdĺž brehov. Hladina plytkého jazera je často ťažko rozpoznateľná kvôli neustále sa posúvajúcej hmote ružovej. Počet plameniakov na jazere sa mení podľa podmienok vody a potravy a najlepší výhľad je z útesu Baboon Cliff. Zaujímavosťou je aj oblasť 188 km okolo jazera oploteného ako útočisko na ochranu žiráf, ako aj čiernych a bielych nosorožcov.

Park bol nedávno čiastočne rozšírený, aby poskytol útočisko pre nosorožce čierne. Tento podnik si vyžiadal oplotenie, ktoré má zabrániť pytliakom, a nie obmedziť pohyb voľne žijúcich živočíchov. Park sa tiahne v dĺžke 12,1 km na juhovýchodnej hranici s rezerváciou Soysambu, ktorá predstavuje možné budúce rozšírenie biotopu pre nosorožce a jediný zostávajúci koridor voľne žijúcich živočíchov k jazeru Naivasha.

V parku je teraz (2009) viac ako 25 východných čiernych nosorožcov, čo je jedna z najväčších koncentrácií v krajine, plus asi 70 južných bielych nosorožcov. Existuje tiež niekoľko žiraf Rothschildových, ktoré boli v roku 1977 opäť premiestnené kvôli bezpečnosti zo západnej Kene. Medzi predátormi sú levy, gepardy a leopardy, ktoré sú v poslednom čase vidieť oveľa častejšie. V parku sú aj veľké pytóny, ktoré obývajú husté lesy a často ich možno vidieť prechádzať cez cesty alebo visieť na stromoch.

Okrem plameniakov žije v jazere a jeho okolí nespočetné množstvo ďalších druhov vtákov, ako je orol africký, volavka goliáš, hamerkop, rybárik ryšavý a orol Verreauxov.

Chobe národný park – Botswana

Počas návštevy troch štátov a to Juhoafrickej republiky, Zimbabwe a Botswany v roku 2023 som mala možnosť stráviť jeden deň na game drive v národnom parku Chobe.

Národný park Chobe je prvým národným parkom Botswany a zároveň biologicky najrozmanitejším. Nachádza sa na severe krajiny a je to tretí najväčší park Botswany, po Central Kalahari Game Reserve a Gemsbok National Park.

Pôvodnými obyvateľmi tejto oblasti boli kroviari Sanovia (známi aj ako ľudia Basarwa v Botswane). Boli to kočovní lovci-zberači, ktorí sa neustále presúvali z miesta na miesto, aby našli zdroje potravy, konkrétne ovocie, vodu a divú zver. V súčasnosti je možné nájsť Sanove maľby v skalnatých kopcoch parku.

Na začiatku 20. storočia bol región, ktorý sa mal stať Botswanou, rozdelený do rôznych systémov držby pôdy. Myšlienka národného parku, ktorý by chránil rozmanitú miestnu divočinu a podporoval turizmus, bola prvýkrát navrhnutá v roku 1931. Nasledujúci rok bolo 24 000 km2 v okolí okresu Chobe oficiálne vyhlásených za nepoľovnú oblasť.

Chobe Game Reserve bola oficiálne vytvorená v roku 1960, aj keď menšia, ako sa pôvodne požadovalo. V roku 1968 bola rezervácia vyhlásená za národný park.

Park je možné rozdeliť až na 4 oblasti, z ktorých každá zodpovedá jednému odlišnému ekosystému. My sme navštívili oblasť Serondela (alebo pobrežie rieky Chobe), ktorá sa nachádza na severovýchode parku, má záplavové oblasti a husté lesy. Rieka Chobe, ktorá tečie pozdĺž severovýchodnej hranice parku, je hlavným napájadlom, najmä v období sucha od mája do októbra, pre veľké chovné stáda slonov afrických, rodiny žiráf angolskej, antilopy sobolej a byvola afrického. Záplavové oblasti sú jediným miestom v Botswane, kde možno vidieť antilopu puku. V sezóne sa pozoruje veľké množstvo vodného vtáctva. Toto je pravdepodobne najnavštevovanejšia časť Chobe, z veľkej časti kvôli jeho blízkosti k Viktóriiným vodopádom. Oblasť rieky Chobe je svojimi slonmi dobre známa. Severná Botswana, ktorú ohraničuje rieka Chobe, má asi 45 000 slonov, je to najväčšia koncentrácia v Južnej Afrike. Rieka Chobe sa spája s mohutnou riekou Zambezi a rúti sa dole známymi vodopádmi.

Zo Zimbabwe, teda konkrétne z mesta Victoria Falls sme autobusom pricestovali na hranice Zimbabwe - Botswana, tu po pasovej kontrole a „dezinfekcii“ ktorá spočívala v tom, že sme stúpili na špinavú mokrú rohožku, sme nasadli do džípov a už sme pokračovali k rieke Chobe. Tu nás pohostili neskorými raňajkami a potom sme sa už vydali dvoj palubným člnom alebo loďkou po rieke Chobe, kde sme videli obrovské krokodíly, slonov plávajúcich v rieke, hrošie stáda ale aj rozmanitú populáciu vtákov a v neposlednom rade aj nádherné trstiny a vodné ľalie. Keď čln pokračuje v plavbe, spozorujeme stádo slonov s mláďatami, hrajúce sa vo vode. Dospelé slony, akonáhle uhasia najväčší smäd, používajú chobot na to, aby sa pohodlne celé postriekali chladnou vodou. Vedúci stáda vchádza do rieky a začne plávať spolu s ďalšími dvoma členmi rodiny na malý ostrovček oproti. Čoskoro ich nasleduje celé stádo asi 30 slonov.

Priblížime sa onedlho k hrochom v hlbine pozdĺž jedného z ostrovov rieky. Obrovské hlavy hrochov sa vynárajú jedna za druhou po oboch stranách člna. Sem tam sa vynoria z vody, ale najlepšie sa cítia v rieke v chladnej vode. Hroch je napriek svojej váhe takmer štyroch ton vo vode veľmi pohyblivý.

Okolo nás lietajú rôzne farebné vtáky, hnedo hlavé rybáriky, včeláriky s bielou hruďou, menšie pruhované lastovičky. Ďalej sú tu väčšie vtáky, ktoré obľubujú bezpečie ostrovov na rieke a to egyptské husi, jakany, kormorány, volavky a množstvo iných.

Keď sa po 2 hodinovej plavbe vrátime do reštaurácie už nás čaká vkusne ozdobený stôl a chutný obed formou bufetu. Po dobrom obede a miernom oddychu nasadáme do otvorených džípov a pokračujeme neskoro popoludní v suchozemskej časti pozorovania živočíchov v NP Chobe.

Prichádzame k miestu, kde sme doobedu videli stádo slonov. Teraz nachádzame osamelého samca, ktorý si nás nevšíma a pokračuje v pití a kŕmení. Naraz sa však objaví aj z buša matka s dvomi mláďatami. Keď nás zbadá, zaváha. Znáša aj s mláďatami našu prítomnosť. Bol to obrovský zážitok z takejto blízkosti pozorovať sloniu rodinku.

Okrem slonov vidíme ešte byvoly, krokodíly, antilopy puku a kudu, vodné antilopy, impaly, paviány a divé svine. V období sucha sa sťahujú vtáky i zvieratá vo veľkom množstve k rieke a je možné vidieť aj leva, leoparda a nosorožca. Keďže sme boli v máji keď rieka je plná vody, a nie je ešte obdobie sucha, tak tieto zvieratá sme nevideli.

Neskoro večer sa vraciame k hranici ktorú zase prechádzame pešo a mikrobusom sa vraciame do mestečka Victoria Falls.