Rusko

 Здравствуйте дорогие друзья!

Dostala som výbornú ponuku na návštevu  „Bielych nocí“ v Petrohrade, tak prečo nespojiť túto cestu aj s výletom do Kaliningadu a do Moskvy, veď tam som ešte nebola. V Petrohrade som už síce bola pred niekoľkými rokmi, ale biele noci sú biele noci.. to treba vidieť a zažiť osobne!

Mladí ľudia Lucia a Ondro, ktorí študovali v Moskve a aj v súčasnosti tam žijú, majú založenú v Rusku svoju cestovnú agentúru a organizujú zájazdy. Zaujala ma ich ponuka, preto som sa rozhodla ísť. Víza som vybavila cez jednu slovenskú cestovku za pár dní.

Cesta bola skutočne dobrodružná a veľmi zaujímavá, ale pritom môžem povedať, že to bol aj skutočný „slow travel“. Nikde sme sa neponáhľali, nikdy nebol zhon a nervozita počas presunov, jednoducho som mala z tohto zájazdu veľmi pozitívne zážitky.

Odchádzali sme letecky z Prahy do mesta Gdaňsk v Poľsku. Odkiaľ sme pokračovali na poľsko- ruské hranice mikrobusmi. Na hraniciach sme čakali necelú hodinku, pred nami boli vozidlá a prebieha tam dôsledná kontrola vozidiel, čo je pochopiteľné. Colníčka sa spýtala kde ideme, skontrolovala víza  dala razítko do pasu, a už sme boli na ruskej strane. Náš cieľ v prvý deň bolo hlavné mesto Kaliningradskej oblasti, mesto  Kaliningrad, ktoré je vzdialené necelú hodinu od hraníc.   

Kaliningradská oblasť je ruská exkláva vo východnej Európe hraničiaca na severe s Litvou a na juhu s Poľskom. Zo západu má prístup k Baltskému moru. Po vstupe susedných štátov do EU v roku 2004 sa oblasť zároveň stala enklávou v rámci EÚ.

Meno je odvodené od správneho strediska Kaliningradu. Územie patrilo od 13. storočia Rádu nemeckých rytierov, potom tvorilo súčasť Východného Pruska. Kaliningradská oblasť leží 600 km od Ruska.

 

Kaliningrad  -  Königsberg,  je hlavné mesto Kaliningradskej oblasti v Rusku, cez ktoré preteká rieka  Pregoľa, ktorá ústí do Baltského mora. Pôvodne bolo súčasťou Pruska a na základe Postupimskej dohody po druhej svetovej vojne pripadlo Sovietskemu zväzu.

Na pôvodnom mieste založili v roku 1255 križiaci mesto, na počesť českého kráľa Přemysla Otokára II.,  ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti  Prusom. Okolo roku 1290 získalo mestské práva. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen Hanzy.

Z doby pôsobenia križiackeho rádu  pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V roku 1544 tu bola založená univerzita tzv. Albertina. Neskôr po ukončení tzv. sedemročnej vojny, po dohode medzi Rakúskom a Ruskom vydala cárovná Alžbeta I., výnos, na základe ktorého sa pričlenilo mesto k Rusku. Neskôr ho ruské vojská opustili.

Následne obsadili mesto Francúzi a  potom pripadlo Nemecku. Za II.svetovej vojny  bolo mesto dôležitým prístavom nacistického Nemecka a bolo  ťažko bombardované. Po Postupimskej konferencii  pripadlo spolu so severnou časťou Východného Pruska Sovietskemu zväzu. V roku 1946 bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika M.I. Kalinina.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s Kaliningradskou oblasťou exklávou Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad Leningrad). Kaliningradská oblasť ako exkláva Rusa nemá prime hranice s Ruskom.

Tak toľko v krátkosti história a teraz ideme objavovať mesto Kaliningrad!

Prvou zastávkou však bola zmenáreň, kde sme si vymenili ruské ruble aktuálnym kurzom za 1€  90 rubľov. Potom sme sa mestskou dopravou presunili do centra mesta, kde sme hneď mali možnosť v peknej kaviarničke pri rieke Pregoľa ochutnať výborné plnené pirôžky.

Prešli sme cez most na Kantov ostrov, pomenovaný po  nemeckom filozofovi, Emanuelovi (Immanuel) Kantovi ktorý sa v tom to meste narodil a je aj tu pochovaný. V parku je aj socha Princa Albrechta, zakladateľa Königsbergskej Univerzity.

Königsberger Dom alias kaliningradská katedrála je symbolom starobylého  mesta, poukazuje na jeho nemeckú minulosť,  bola postavená v štýle baltskej gotiky. Po leteckých náletoch na vtedy nemecký Königsberg a mohutných útokoch  v roku  1945 bolo mesto aj s katedrálou zničené. Stavba nebola úplne zlikvidovaná iba kvôli hrobu Kanta. Rekonštrukčné práce prebehali veľmi pomaly a v roku 1960 stavba získala status kultúrnej pamiatky republikového významu. Intenzívnejšie rekonštrukčné práce sa začali po roku 1992. Chrám má naďalej štatút múzea, ale konajú sa v ňom bohoslužby rôznych konfesií ale aj koncerty.

Odtiaľ pešou prechádzkou sme sa dostali k rieke Pregoľa kde je nádherná moderná budova Muzeum svetového Oceánu, a k vystaveným exponátom patria aj lode a ponorky kotviace  v prístave,  ktoré sa dajú navštíviť.  Je tu aj loď Vitiaz, pôvodne patriaca nemeckej Kriegsmarine, ktorá po vojne pripadla Sovietskemu zväzu a následne štyridsať rokov brázdila svetové moria ako vedecko-výskumné plavidlo (na jeho palube sa plavili také legendy oceanológie ako Jacques-Yves Cousteau alebo Thor Heyerdahl), aby začiatkom deväťdesiatych rokov definitívne zakotvila v kaliningradskom prístave ako súčasť komplexu novootvoreného Múzea svetového oceánu.  Už niekoľko rokov loď funguje aj ako ubytovacie zariadenie,keďže  ponúka aj ubytovanie v kajutách.

Pri komplexe sú malé kaviarničky a reštaurácie a keďže bol čas na obed tak sme si sadli na dobrý pravý boršč. Obsluha v námorníckej rovnošate a veľmi milá či sme komunikovali rusky alebo anglicky.

Poobedňajšia cesta viedla do jantárového  múzea. Múzeum jantáru priťahuje výnimočnosťou vystavenia jediného minerálu, bohatstvom zbierky a budovou, v ktorej sa nachádza. Každý návštevník sa môže zoznámiť nielen s výrobkami zo "slnečného kameňa", ale aj s históriou použitia, ťažbou jantáru, jeho pôvodom a mýtmi, s ktorými je obklopený.

Jantárové múzeum sa v meste objavilo nie náhodou. V regióne je najväčšie jantárové nálezisko.

V súčasnej dobe je v múzejných fondoch uložených viac ako 16 tisíc exponátov, múzeum navštívi ročne  viac ako dvestotisíc ľudí. Pani uvádzačky sú veľmi milé ženy, keď sa dozvedeli, že sme z „Československa“, tak nás milo privítali a trochu sme sa  s nimi porozprávali. Poniektoré boli v bývalom Československu a mali pekné spomienky.

Opevnenie bývalého hlavného mesta Východného Pruska Königsberg pozostáva z početných obranných múrov, pevností, bášt a iných stavieb. Tvoria Prvý a Druhý obranný pás, postavený v rokoch 1626-1634 a 1843-1859. Prvý pás s hrúbkou 15 metrov bol vztýčený kvôli  zraniteľnosti počas poľsko-švédskych vojen. Druhý pás bol z veľkej časti postavený na mieste prvého, ktorý bol v zlom stave. Nový pás zahŕňal dvanásť bášt,  sedem výsypiek a dve pevnosti, obklopené vodnou priekopou. Desať murovaných brán slúžilo ako vstupy a prechody cez obranné línie a boli vybavené pohyblivými mostami.

Od Jantárové múzea mestským spojom sme sa dostali do novšej časti mesta, kde hlavný bulvár lemujú obchody a veľké obchodné centrá ale aj kaviarničky a reštaurácie. Naša cesta viedla na  Námestie Víťažstva s pomníkom. Pred námestím je majestátne týči Chrám Krista spasiteľa a vedľa krásna kaplnka, ktorá je len v názve kaplnka lebo je obrovská. Treba vedieť, že v tejto oblasti bola veľmi zvláštna náboženská situácia. Po jej pripojení k Rusku tu  bolo veľmi málo pravoslávnych chrámov, pretože nemecké obyvateľstvo, ktoré tu žilo bolo prevažne evanjelického vierovyznania. Po roku 1945 v období ateizácie spoločnosti sa kostoly nestavali a ruskí veriaci získali len niekoľko obnovených bývalých nemeckých luteránskych kostolov. Nová situácia po roku 1990 otvorila možnosti pre stavbu dôstojných pravoslávnych chrámov pre veriace pravoslávne obyvateľstvo ruskej národnosti. Chrám bol dokončený v roku 2006, najvyššia chrámová veža dosahuje výšku 73 metrov a pozlátené veže chrámu sú skutočne dominantou mesta. Do chrámu sa zmestí 3000 veriacich.

Cestu do hotela sme absolvovali MHD, keďže sme sa v Informačnom centre spýtali aký autobus chodí k nášmu hotelu. Autobus mal konečnú na Južnej stanici (Južnyj vokzal) odkiaľ sme ešte zašli do nákupného centra Viktoria, kde sme zašli nad ponukou potravín, ovocia a zeleniny a nad cenami, kúpili sme si niečo na osvieženie a pešou 5 minútovou prechádzkou sme došli do hotela.

Večer sme sa celá skupina vybrali na večeru do elegantnej reštaurácie Asado, kde som si dala vodku (síce nie ruskú ale gruzínsku čaču) a ochutnala som aj Königsbergské klopsy (mäsové guľky) ale aj dobrú limonádu z gratántových jabĺk.

Treba totiž vedieť, že sa konala súťaž kto ochutná všetky vybrané špeciality ruskej kuchyne, tak preto som hneď prvý deň začala odškrtávať zo zoznamu postupne jednotlivé položky. A krásny deň v Kaliningrade- Königsberg  za nami.

 

A ide sa ďalej!!

Ráno po raňajkách sme sa vybrali na letisko Chrabrovo odkiaľ sme odleteli do Moskvy. Keďže prelet nad Litvou nie je možný teraz tak sme leteli nad Baltickým morom a aspoň sme mali možnosť z výšky vidieť takú zvláštnosť prírody, akou je Kuršská kosa,  úzky pás piesočnatej zeme vystupujúci z pevniny a spájajúci ako po moste Kaliningradskú oblasť s Litvou. Ide o svetovo unikátny ekosystém, v ktorom napríklad každoročne prelietava obrovská koncentrácia sťahovavých vtákov a nachádza sa na nej významná ornitologická stanica. 

Moskva S počtom cca 12 630 000 je najväčším mestom Ruska a najväčším mestom Európy.  Moskva leží na strednom toku a oboch brehoch rovnomennej rieky Moskva.

V Moskve po ubytovaní sa v hoteli hneď sme sa vybrali na prehliadku  a keďže sme bývali neďaleko VDNCH-  (Výstava úspechov národného hospodárstva - -  (Výstava úspechov národného hospodárstva - Выставка достижений народного хозяйства) tak sme začali tu.Najprv sme sa pozreli na obrovský  Práve sa stmievalo a obrovnské  pavilony, symbolizujúce jednotlivé bývalé zväzové republiky sa začali osvetľovať.  Prúdy vody vo fontánach tancovali na svetelné efekty v rôznych farbách. Bolo to nádherné divadlo a skutočná pastva pre oči. 

Na druhý deň sme sa presúvali metrom tak sme mali možnosť obdivovať krásnu architektúru jednotlivých staníc metra. Len pre zaujímavosť uvádzam, že v Moskve je v súčasnosti 250 staníc metra a len v posledných 10 rokov ich vybudovali vyše 60! Jednotlivé trasy na seba pekne nadväzujú a skutočne rýchlo sa dá dostať aj na najvzdialenejšie miesta v meste.

 

My sme prišli k divadlu  Boľšoj teatr. Divadlo nazvali „veľkým divadlom“, pretože operu a balet považovali v tom čase za umelecky nadradené činohre. Činoherné predstavenia boli presunuté do susediacej budovy „malého divadla“. V súčasnosti pracuje v divadle vyše 900 hercov, spevákov, hudobníkov a tanečníkov. Boľšoj teatr je tiež domovskou scénou najstaršieho a najlepšieho baletného súboru - Veľkého baletu, ktorý bol založený v roku 1773.

Návšteva „Veľkého divadla “ patrí do programu nejedného moskovského turistu. Keďže ide o najslávnejšie divadlo v celom Rusku, tomu zodpovedajú aj ceny vstupeniek, ktoré sú drahšie ako v iných moskovských či ruských divadlách. Cena lístkov na baletné predstavenia je porovnateľná s cenami lístkov v divadlách v Západnej Európe, avšak ceny lístkov na operné predstavenia a koncerty sú relatívne dostupné. Dobrý lístok je dostať už od 200 do 1000 rubľov (kurz v čase návštevy 1€=90 Rubľov).

Žiaľ dnu sme nestihli ísť ale aj z vonku bol krásny pohľad na majestátne divadlo. Určite by stálo za to, pozrieť si jedno predstavenie... možno na budúce!

 

Potom sme pokračovali pešou prechádzkou pri Štátnej Dume Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie  na Tverskom Distrikte, ktorá je Dolnou Komorou FZ so 450 poslancami, volenými na 5 ročné volebné obdobie. Pokračovali sme  cez Alexandrovského sady ku Kremľu. Každú hodinu je výmena čestnej stráže, ktorá je skutočným lákadlom pre turistov. Samozrejme aj my sme si celý priebeh slávnostnej výmeny stráže nahrali. A pekne sme sa dostali až na Červené námestie, ktoré je úžasné svojou veľkosťou. Iné je to vidieť v televízii a iné je to naživo! Obrovská plocha! Námestie oddeľuje Kremeľ, bývalú kráľovskú pevnosť a dnešné sídlo ruského prezidenta od moskovskej obchodníckej štvrti, známej ako Kitajgorod.

(nič spoločné s Číňanmi nemá!)

Keďže všetky dôležité moskovské ulice sa stretávajú práve tu, na Červenom námestí, hovorí sa o ňom ako o hlavnom námestí Moskvy i celého Ruska.

Na mieste kde sa rozprestiera dnešné Červené námestie, kedysi stálo množstvo drevených budov. Cár Ivan III však rozhodol svojim nariadením o ich zbúraní, pretože predstavovali riziko vzniku požiaru. Neskôr slúžilo ako dejisko rôznych slávností a príležitostne sa tu konalo korunovanie ruských cárov. Rokmi bolo námestie zastavané rôznymi významnými budovami a využívané všetkými ruskými vládami ako dejisko oficiálnych štátnych ceremónií. Červené námestie nepomenovali ani podľa farby tehál, ktoré ho lemujú, ani vďaka spojeniu komunistickej ideológie s červenou farbou. Ruské slovo krasnaja znamená síce „červená“, ale zastarano „krásna“.

Meno Krásne námestie  sa traduje  v súvislosti s Chrámom Vasilija Blaženého (alebo Pokrokovský Chrám), ktorý bol dokončený za vlády cára Ivana IV. Hrozného  ako pamiatka víťazstva nad Kazaňským chanátom. Predpokladá sa, že námestie získalo svoje terajšie meno, ktoré nahradilo starý názov Požar.

Červené námestie patrí medzi prvé miesta, kam sa vyberie turista, ktorý je na návšteve Moskvy. Každá z budov na ňom je svojim spôsobom legendou. Jednou z nich je Mauzóleum Lenina, kde je uložené zabalzamované telo zakladateľa Sovietskeho zväzu. Neďaleko sa nachádza už spomínaný Chrám Vasilija Blaženého  a paláce a katedrály Kremľa.  

Na východnej strane námestia sa nachádza obchodný dom GUM (Gosudarstvennyj univerzalnyj magazin)  a vedľa neho je obnovený Chrám Ikony Matky Božej Kazanskej. Na severnej strane námestia je Štátne historické múzeum a pred ním socha maršala Žukova.

Od Chrámu Vasilija Blaženého cez krásne upravený Zariadejský park   sme sa dostali na vyhliadkovú plošinu vysunutú pätnásť metrov nad rieku Moskva. Nepodopretá sedemdesiatmetrová betónová konzola pripomína bumerang nad riekou Moskva, odkiaľ bol krásny výhľad nielen na rieku a na lode plaviace sa na rieke, ale aj na okolité historické  budovy. Zariadejský park je prvým väčším parkom v centre Moskvy postaveným po parkoch Krasnaja Presnja (1932) a Taganský (1934). Výstavba, ktorej súčasťou bola aj obnova jedenástich okolitých kostolov, trvala dva a pol roka. Spoza sklených bariér sa črtajú nezvyklé pohľady na štvrť Zamoskvorečje na druhom brehu, na tretiu najvyššiu budovu zo Siedmich sestier, Kotelniki (176 m, 1952) a najmä na nezvyčajnú panorámu Kremľa.

 

A po krásnej panomáre sa ide do GUM-u !! Najprv na obed do jednej z množstva samoobslužných reštaurácií na poslednom poschodí a tu si dáme : „kroška kartoška“ ( zemiak plnený tvarohom a syrom) a k tomu šalát  „seljodka pod šuboj“  (sleď v perinke) a dobré pivečko. V GUM-e  sú všetky svetové značky prítomné, je to obrovské obchodné centrum s nádhernoým interiérom, fontánami, kvetmi a útulnými kaviarničkami. No a ochutnať „morožennoje“ to je povinnosť v Rusku.. a aké dobré bolo!

Na ceste smerom k hoteli sme sa opätovne zastavili na námestí VDNCH a prešli sme s k neďalekej televíznej veži, kde vo výške vyše 360 metrov sa nachádza aj reštaurácia a vyhliadková plocha.

Na ďalší deň sme ráno po raňajkách odniesli batožinu na stanicu, kde sme ich dali do úschovne a potom sme pokračovali v prehliadke novej časti Moskvy.

Odviezli sme sa  metrom do „Moskva siti“ teda do časti Moskvy s mrakodrapmi a úchvatnými budovami, ktoré mi pripomínalo tak trochu Dubaj.

Cez AFI Mall City teda obchodné centrum, kde sú rôznorodé svetové značky ale aj výrobky domáce, sme sa dostali do Veže Federácie, kde  sme sa vyviezli výťahom do výšky 373  metrov. Budova získala v rokoch  2019 a 2020 cenu Property Awards – ako jedna z najlepších budov sveta.  Ináč je tu aj budova podobajúca sa na dubajskú Cayan Tower (306 metrov) ktorá sa volá Bašňa Evolucija a má výšku 246 metrov. Krásny výhľad na okolie, dobrá káva, zmrzlina a priamo vo veži vyrábané čokoládové bonbóniky nám spríjemnili predpoludnie.

Z veže metrom sme sa presunuli na predstavenie do Moskovského štátneho cirkusu. No tak to bolo niečo! Človek sa nevedel, kde sa má pozerať, produkcia vo vzduchu, na zemi vo vode, no nádherná veľkolepá show, a zase to môžem porovnať s predstavením v Dubaji v  La Perla. Teda skutočná show nielen akrobatov, artistov, a zvierat ale aj samotná „výplň“ medzi jednotlivými produkciami od „šašov“ malo svoju vysokú úroveň. Celé predstavenie sa nieslo jednou tematikou a k tomu boli jednotlivé produkcie prispôsobené. No úchvatné!

A potom sme sa vybrali naspäť na stanicu odkiaľ nám odchádzal rýchlovlak do Petrohradu ale predtým sme si dali ešte neskorý obed na stanici, kde sú elegantné reštaurácie a kaviarne.

Rýchlovlak si treba predstaviť ako keby sme boli na palube lietadla, dokonca ešte lepšie lebo je aj vyvýšená  opierka na nohu, možnosť pozerať film, alebo počúvať hudbu, na začiatku nám rozdali hygienické obrúsky, potom slúchadlá, pravidelne chodili s občerstvením. No a ešte jedna zaujímavá vec! Pred nástupom steward skontroloval  palubný lístok a cestovný pas, poprial šťastnú cestu a sme mohli nastúpiť. Vlak uháňal rýchlosťou okolo 200 km čiže cesta ubehla dosť rýchlo, časť sme strávili v jedálenskom vozni. Toalety elegantné, veľké miestnosti a stále čisté počas celej cesty.  Po niekoľkých hodinách sme došli do  Petrohradu alebo Leningrad- Gorod Geroj. Keďže sme bývali na Nevskom Prospekte, teda najznámejšej ulici Petrohradu,  zo stanice sme to mali cca na 10 minút pešej prechádzky.

Sankt - Peterburg, alebo Petrohrad je druhé najvýznamnejšie ruské mesto po Moskve ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska.

Mesto založil roku 1703 Peter I. Do roku 1918 bol Sankt Peterburg hlavným mestom Ruského impéria.

Rieka Neva vytekajúca z Ladožského jazera tečie po meste v celkovej dĺžke 28 km a predtým, ako vyústi do Fínskeho zálivu, vytvorí širokú deltu. Šírka rieky je 340 – 650 m (najviac 1 250 m oproti prístavu); hĺbka 8 – 23 m. V meste je tiež množstvo (93) riek, ramien a kanálov s celkovou dĺžkou okolo 300 km a okolo 100 nádrží, rybníkov a jazier, cez ktoré vedie vyše 800 mostov.

Vznešený výzor Sankt Peterburgu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Okrem iného je to budova Admirality, Petropavlovská pevnosť,  Palácové námestie, Zimný palác, Katedrála svätého Petra a Pavla,Kazanská katedrála, Chrám Kristovho vzkriesenia, Chrám svätého Izáka, Kostol Kataríny (arménsky), a mnoho ďalších historických skvostov.

Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Záujem turistov pútajú aj menšie mestečká v okolí Sankt Peterburgu. Ide najmä o Palác Petergof,  zámok a parky v meste Carskoje Selo (Puškin) a mestečko Kronštadt (Chrám Svätého Mikuláša ).

Na druhý deň ráno som trochu prešla okolie kým sme nešli skupinovo na prehliadku mesta. Keďže som už v Petrohrade bola pred niekoľkými rokmi na jeseň, niektoré pamiatky a miesta som už videla, tak nie stále som šla so skupinou ale som si urobila aj individuálnu prehliadku. Teda v prvý deň sme išli ľoďou METEOR vysokorýchlostnou krídlovou motorová loďou. Keď naberie požadovanú rýchlosť ako keby sa klzala po povrchu vody, je to podobné ako lode klzajúce sa na vzduchových vankúšoch.

Naša cesta viedla do Petrodvorcov, (Petergof) . Imperátor Peter I. osobne dohliadal na práce na novej rezidencii a aj sa na nich osobne podieľal. Vytvoril rezidenciu, ktorej sa právom hovorilo ruské Versailles. Petergof tvorí niekoľko palácov, množstvo fontán,sôch, umelých jazierok a trávnikov. 

 

Tu som sa odpojila od skupiny  a ešte s dvoma turistkami sme sa odviezli naspäť k Budove Admirality, kde je osobný  prístav. Prešli sme sa cez Námestie dekabristov s pamätníkom Petra I (Medený jazdec), okolo Chrámu svätého Izáka a Zimného Paláca na začiatok Nevského prospektu, kde po obede som sa odpojila aj od nich a išla som do Múzea Fabergé. 

Po večeri v reštaurácii „Mama na dači“  sme sa vybrali do nočného života,  treba vedieť že počas „Bielych nocí“ mesto sa neponorí úplne do tmy, je trochu šero ale nie je tma... a to je úžasné, preto som aj prišla druhýkrát do tohto mesta, lebo som počula od mojej susedky Lujzy, aké sú krásne biele noci v Leningrade ako ona tomu hovorí, keďže bola tu v roku 1964.

A som sa nesklamala. Autobusom sme sa dostal na pobrežie rieky Neva k osobnému prístavu. Nastúpili sme na autobus len tak random, ani lístky sme nemali, ale „konduktorka“ bola veľmi milá keď sme povedali, že sme turisti z „Československa“ povedala nech si sadneme, že sa dá kúpiť lístok u nej (na osobu 40 centov) a potom nám povedala kde máme vystúpiť. Trochu sme sa poprechádzali okolo Zimného paláca, kde skoro na každom kroku hrali kapely, mládež spievala a sa zabávala. Potom sme sa presunuli na pobrežie, lebo o 01:10 sa začalo dvíhanie mostov a začína sa Palácovým mostom, teda mostom pred Zimným palácom. Na rieke Neva sa to hemžilo loďami a motorovými jachtami, každý hľadal najvýhodnejšiu pozíciu aby videl ako sa most bude dvíhať. A potom presne desať minút po jednej hodine sa majestátne otvoril most, spolu s kandelábrami, oplotením a následne sa potom otvárali aj ďalšie mosty na rieke Neva. Otvorené mosty  slúžia na prechod veľkých lodí a mosty potom sa zatvárajú okolo piatej hodiny rannej.

Na ďalší deň skupina mala program Cárske selo a keďže ja som tam už bola tak som si urobila individuálny výlet ešte s dvoma zo skupiny. Išli sme metrom na konečnú – ináč aj v Petrohrade sú nádherné stanice metra napr. Avtovo- a potom odtiaľ autobusom 101 E do mesta Kronštat 30 km západne  od Petrohradu.

Kronštadt  z Krone (koruna) a Stadt (mesto)) je opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori..

Mesto bolo založené na príkaz Petra I  ako prístav Kronšlot. Boli tu vybudované sklady a doky. Od 20. rokov 18. storočia bolo mesto základňou ruskej baltickej flotily. Nová pevnosť postavená v roku 1723 niekoľkokrát odrazila nepriateľské námorné útoky na Petrohrad. Odradila aj francúzsko-anglickú flotilu mieriacu k Petrohradu počas krymskej vojny v roku 1854. Pevnosť bola priebežne modernizovaná až do začiatku 20. storočia. Na sklonku ruskej občianskej vojny tu povstali proti sovietskej moci námorníci Baltskej flotily. Ich povstanie známe ako Kronštadtská vzbura bolo kruto potlačené. So severným brehom Fínskeho zálivu je ostrov spojený hrádzou, po ktorej vedie cesta a s južným brehom (mestom Lomonosov) ho spája kompa. Historické centrum mesta spolu s opevneniami sú ako okolie Petrohradu zapísané od roku 1990 v zozname svetového dedičstva UNESCO. 

Pozreli sme si Chrám Svätého Mikuláša na námestí a potom sme urobili výlet loďou vo Fínskom zálive v Baltickom mori kde sme videli množstvo pevností postavených na obranu ostrova ale aj Petrohradu v dávnych časoch.

Cestou naspäť sme sa zastavili v novej štvrti Petrohradu nazvanej Lahta, kde prebieha výstavba Lahta veže (vraj patrí  Gaspromu, kde bude mať aj sídlo) a okolitého parku spolu s obytnou štvrťou.

Ráno sme sa vybrali na autobusovú stanicu, odkiaľ sme pravidelnou diaľkovou linkou Petrohrad – Helsinki sme cestovali na letisko v Helsinkách, odkiaľ sme leteli do Prahy.

Takto sa okružná cesta skončila, ktorá bola zaujímavá aj tým, že sme sa nepresúvali stále lietadlom, ako na iných poznávačkách ale sme využili všetky spôsoby dopravy.

Bol to zase veľký zážitok a tí, ktorí tu už boli aj na Vianoce povedali, že do Petrohradu sa oplatí prísť aj cez Vianoce, že je tu nádherne.

Vidieť je tu veľmi veľa, história je tu pred nami na každom kroku.

Takže  sa lúčim s Ruskom:

Спасибо за прекрасные впечатления и до новых встреч