Krásy Azerbajdžanu -Ohňová zem

 Krásny Azerbaijan (Azerbajžan) -

 „ Ohňová zem“ 

 

Začala som spoznávanie štátov Ázie! Začínam s juhozápadnou Áziou, kde v širšom zmysle patrí aj  Azerbajdžan, kaukazský štát, kedysi zväzová republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzinskom a Ruskom na juhu s Iránom,na západe s Arménsko a enklávou Nachičevan s Tureckom.

Obmýva ho Kaspicjé more alebo jazero, ktoré pod vplyvom klimatických podmienok pomaličky vysychá. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu, na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. V strede územia sa rozprestiera Kursko – Arakská nížina, ktorá je rozdelená riekami Kura a Araks.

Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove, preto aj teraz viacero štátov má podpísané dohody o dodávkach plynu práve s Azerbajdžanom.

Okrajovo o histórii : 

Exponované územie Azerbajdžanu ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias. V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše. Mesto vetra a plameňov, kde sa východná a západná kultúra spája do jednej. Najstaršie záznamy o meste Baku pochádzajú z raného stredoveku. Baku znamená „Božie mesto“ alebo „Božie miesto“. Prvé sídla regiónu sa nachádzali na križovatke migračných a obchodných ciest pozdĺž Veľkej hodvábnej cesty. Mesto bolo vážne poškodené počas mongolskej invázie v roku 1400, no v nasledujúcom storočí sa jeho ekonomika oživila. V 16. storočí sa Baku stalo súčasťou dynastie Safavidov a bolo riadené iránskymi šachmi, až kým ho čoskoro nezískala Osmanská ríša. Začiatkom 17. storočia mohli Peržania znovu získať moc, ktorú si udržali až do doby, kedy si územie na začiatku 19. storočia podmanilo Ruské impérium. V roku 1920 bolo Baku spolu s celým Azerbajdžanom pripojené k ZSSR, kde zostalo až do získania úplnej nezávislosti v roku 1991.Ohniskom nepokojov v súčasnosti je Náhorný Karabach. V krajine prevláda islam. Ináč jazyk azerbajžansky sa trochu podobá tureckému jazyku, preto sem tam som sa vedela aj dohovoriť lebo ako tak rozumiem po turecky. Moderná architektúra vytvára nadpozemský kontrast so štvrťami Starého mesta, zatiaľ čo krásne navrhnuté parky poskytujú ideálne miesto na odpočinok v pokojnom prostredí.

Tak a cestujeme do Azerbajžanu. Z Budapešti do Baku je priamy let, tak sa vynikajúco cestuje a za niekoľko hodín už pristávame na letisku v hlavnom meste, v Baku. Cestou do hotela obvidvujeme mrakodrapy, človek by si myslel že sa nachádza v Dubaji, totiž jedna výšková budova je krajšia ako druhá. A skutočne vydíme aj niektoré štýlovo podobné ako v Dubaji.

 Právom sa hovorí tomuto mestu že je Dubaj východu. Baku, prezývané Mesto vetrov, je vďaka svojej polohe na západnom pobreží Kaspického mora vystavené silným vetrom počas celého roka,zároveň sa hrdí nádherným výhľadom na more. Slnečné pláže sú skvelým miestom na oddych, zatiaľ čo elegantné divadlá a svojrázne múzeá uspokoja každého kultivovaného turistu - múzeum kobercov v tvare zrolovaného koberca , či do Guinessovej knihy zapísané múzeum miniatúrnych kníh.

Hotel kde sme boli počas celého pobytu sa nachádza za Heydar Aliyev Cente, teda za majestátnou a impozantnou budovou, navrhnutou známou architektkou Zaha Hadid. Obrovský kémplex sa rozprestiera na poloche skoro 58 000 m2, a využitie má na kultúrne podujatia a koncerty, ale v malých sálach aj na svadby a iné oslavy. Či cez deň v večer stále je čo na tejto budove obdivovať. 

 

Prehliadku mesta same začali v Starom meste - Icherisheher, historickom jadre, ohraničenom pevnými múrmi. Spolu s Palácom Širvanšáhov a Panensmou vežou je od roku 2000 zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO. 

Palác širvánšáhov ( Şirvanşahlar sarayı) je najväčší pamätník širvansko –apšeronskej vetvy azerbajdžanskej  architektúry.Komplex obsahuje hlavnú budovu paláca, pavilón Divanhane, krypty, šáhovumešitu s minaretom, mauzóleum šáha, portál na východe – Muradovu bránu a zvyšky starých kúpeľov.

 

Panenská veža - Qız Qalası, pôvodne stála na brehu Kaspického mora, až neskôr v 20. storoí bola počas asanácie od brehu mora oddelená mestskými parkami a hlavnolu ulicou mesta. Panenská veža je opradená mnohými legendami. Najpopulárnejšie je legenda o mladej dievčine - kráľovskej dcére, s ktorou sa chcel oženiť jej vlastný otec. Snažila sa ho odradiť, ale on bol neústupný. Preto mu dala za úlohu postaviť pre ňu túto vežu a sľúbila, že keď bude dostavaná, vezme si ho. Kráľ teda začal stavať vysokú vežu a dievča dúfalo, že snáď za tú dobu zmení svoj názor. Keď bola veža hotová, kráľ stále trval na svojom, a tak jeho dcéra skočila z veže priamo do mora a zahynula.

Po krásnej porechádzke starobylými uličkami Icherisheher sme sa cez park Nizami presunuli skoro na pobrežie mora a išli sme sa pozrieť do múzea kobercov. Už samotná budova je zaujímavá tým, že má tvar zrolovaného koberca a vo vnútri na veľkej ploche nájdeme koberce z rôznych kútov zeme. 

Blízko mpzea kobercov sú tzv. Benátky v Baku, teda možnosť člnkovania sa po umelom kanály a odtiaľ sa nám tiež poskytol krásny pohľad na modernú dominantu mesta Baku na 3 plamene tzv. Flame tower- Plamenné veže, ktoré sa majestátne  týčia na kopci nad mestom. Komplex  najvyšších mrakodrapov v azerbajdžanskej metropole  sa skladá z troch veží vysokých 181,7, 164,6 a 160,8 metrov so sklenenou fasádou. V budovách sú apartmány, hotel a kancelárske priestory. Unikátnu zostavu troch výškových budov postavili v rokoch 2007 až 2012. Hra svetiel večer na budovách pripomína horiace plamene plynu, symbol bohatsva štátu.

Martyrs' Lane alebo Aleja Mučeníkov, predtým známy ako Kirov Park, je cintorín a pamätník venovaný tým, ktorí boli zabití sovietskou armádou počas Čierneho januára 1990 a v prvej vojne v Náhornom Karabachu. 

Pamätník Shahidlar, Pamätník tureckých mučeníkov,venovaný osmanským vojakom zabitým počas prvejsvetovej vojny v Azerbajdžane s večným ohňom. Nachádza sa tu aj mešita mučeníkov. Tento park nad mestom ponúka krásne výhľady a nádherné možnosti fotenia mesta pod nami.

 

V pozadí je vidieť aj televíznu vežu, odkiaľ z otáčacej sa kaviarne a reštaurácie je náhderný výhľad na mesto.Televízna veža - Televiziya Qülləsi bola postavená v roku 1996, s výškou 310 metrov. Za pozornosť stojí, že je to najvyššia stavba v Azerbajdžane a najvyššia železobetónová budova na Kaukaze.Rotujúca reštaurácia na 62. poschodí (175 metrov) Azeri TV Tower bola otvorená v roku 2008.

Z parku nad mestom sa dá zísť dole do mesta aj pozemnou lanovkou, ktorá ponúka nádherný pohľad na prístav a na krásne moderné budovy. Vidieť odtiaľ tiež pekne hlavne večer krásne osvetlenú budovu Baku Crystal Hall, ktorá sa stala slávnou usporiadaním festivalu piesní Eurovízie.

No a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na Veľkú cenu Azerbajdžanu Formuly 1, ktoré sa prvýkrát konalo v roku 2017. Koná sa na okruhu Baku City Circuit, pouličnom okruhu v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu. Podujatie sa má konať na mestskom okruhu v Baku minimálne do roku 2026.

Napriek tomu, že tu prevláda islamske náboženstvo, predsta majú tu veľký katolický kostol kde biskup a jeho pomockí biskupovia sú zo Slovenska! Svet je malý! 

Mesto ponúka veľa možností na posedenie pri dobrom jedle a muzike, čo sme samozrejme počas pobytu aj využili, vrátane vodnej fajky. 

Nádherné prechádzky sa dajú  urobiť na nábreží s posedneím v kaviarničkách alebo len si sadnúť na schody a počúvať šum mora. Samozrejme sú tu aj múzeá a galérie, kde sa dá tiež zmysluplne tráviť čas. Prejdite sa po Baku Boulevard, slávnom prímorskom bulvári pozdĺž pobrežia Kaspického mora. Obrovské nábrežie sa tiahne cez 25 kilometrov a udivuje návštevníkov pôsobivými ukážkami pôvodnej architektúry.

A ide sa na  juhovýchod krajiny! Cieľ: Qobustan

Qobustan je známy tým, že je domovom slávnych skalných petroglyfov a bahenných sopiek.

Oblasť bola osídlená už od 8. tisícročia pred Kristom. Je známy tým, že sa tu nachádzajú tisíce skalných rytínrozložených na 100 km štvorcových zobrazujúcich lovecké scény, ľudí, lode, súhvezdia a zvieratá. Jeho najstaršie petroglyfy pochádzajú z 38. tisícročia pred Kristom. Petroglyfy sú symbolické a figuratívne „kresby“ vytvorené vysekávaním tvarov do patiny odkrytej skaly. Petroglyfické skalné umenie je dôkazom rozvoja symbolického myslenia, čo z neho robí jeden z najdôležitejších artefaktov ranej ľudskej histórie. V roku 2007 UNESCO zaradilo „Gobustan Rock Art Cultural Landscape“ do zoznamu svetového dedičstva.Gobustan je často označovaný ako azerbajdžanská verzia Stonehenge, pretože obsahuje prehistorický kromlech (kruh z kameňov, ktoré boli umiestnené vertikálne) a je to archeologická rezervácia, ktorá ponúka fascinujúci pohľad na staroveké civilizácie vďaka skalným kresbám, ktoré zaberajú viac ako 537 hektárov.Vyliezli sme po skalách a pred našimi očami sa ocitol nádherný výhľad na rozľahlú krajinu zaliatú slnkom. Oplatilo sa!

Gobustan je tiež známy svojimi bahennými sopkami. Takmer 300 zo 700 bahenných sopiek sveta sa nachádza v tejto časti východného Azerbajdžanu pri Kaspickom mori. Bahenné sopky v skutočnosti vôbec nie sú sopky, ale ich názov je odvodený od ich podobnosti s roztavenou lávou. Bahenné sopky prichádzajú vo všetkých tvaroch a veľkostiach a mnohé sú veľmi malé. Pretože nemajú lávu a len zriedka vybuchnú, je bezpečné sa priblížiť. Metán a plyny oxidu uhličitého, ktoré sa uvoľňujú z hlbín Zeme, spôsobujú, že bahenné sopky Gobustanu neustále bublajú a uvoľňujú pomalé mrholenie vlhkého bahna, ktoré farbí zem sivo a čierno. Počasie v Gobustane je veterné a pokryté soľou, takže blato rýchlo vysychá, praská a mení farbu takmer pred vašimi očami. Krajina okolo Baku, ktorá je domovom najväčšej koncentrácie bahenných sopiek na svete, by sa dala opísať ako chaotická, bublajúca a niekedy výbušná. 

Jazda k bahenným sopkám stojí za to!! Keďže tento terén nie je vhodný pre elegantný minubus tak meníme „kone“ ! Presedláme na dobré osvedčené Žiguli!!! A ide sa cestou necestou až k baheným sopkám, cesta trasie ale sranda musí byť. No a nebola by som to ja keby som si neskúsila jazdu na Žiguli v tomto teréne. No žiadne servo riadenie, točiť volantom poriadne, a hneď som si pripomenula časy keď som sem tam ešte chodila na Žiguli alebo Lade. Veru tie autá sú nezmar. 

Bahnneé sopky sú nádherné, dá sa v nich aj „okúpať“ skúšali to nejakí turisti, ale stačilo mi aj to aby som si trochu natrela ruku. Bahno krásne bublá a niekedy striekne aj dosť vysoko. 

Mešita Bibi-Heybat, na predmestí Baku, je znovupostavená mešita s rovnakým názvom, ktorú v 13. storočí postavil Shirvanshah Farrukhzad II Ibn Ahsitan II, ktorá bola úplne zničená boľševikmi v roku 1936.Mešita Bibi-Heybat zahŕňa hrobku Ukeyma Khanuma (potomka islamského proroka Mohameda) a dnes je duchovným centrom pre moslimov v regióne a jednou z hlavných pamiatok islamskej architektúry v Azerbajdžane.

Je známa tiež ako „mešita Fatimy“, ako ju nazval Alexandre Dumas, keď ju opísal počas svojej návštevy v 50. rokoch 19. storočia.

Pokračujeme na sever od Baku. 

Yanar Dagh(azerbajdžansky: Yanar Dağ, zapálená hora) kde zemný plyn nepretržite horí na svahu na polostrove Absheron pri Kaspickom mori neďaleko Baku. (krajina, ktorá je známa ako „ Ohňová zem“). Plamene šľahajú do vzduchu 3 metre z tenkej poréznej pieskovcovej vrstvy. 

Na rozdiel od bahenných sopiek horí plameň Yanar Dagh pomerne stabilne, pretože zahŕňa stály únik plynu z podpovrchu. kopce sa zdajú byť permanentne v plameňoch kvôli plynovým ložiskám pod povrchom pieskovca, ktorý sa tu nachádza. Návštevníci sa hrnú do tohto pôsobivého prírodného úkazu za súmraku, keď sú plamene najzreteľnejšie viditeľné, a oblasť je tiež posiata malebnými čajovňami. Yanardag sa líši od bahenných sopiek,  pretože tu nie sú žiadne nánosy lávy alebo bahna, ktoré vyvierajú z kopcov.

Tvrdí sa, že plameň Yanar Dagh bol zaznamenaný iba vtedy, keď ho náhodne zapálil pastier v 50. rokoch 20. storočia. V prvom tisícročí pred Kristom hral oheň v zoroastrijskom náboženstve úlohu ako spojenie medzi ľuďmi a nadprirodzenými sféram.

A ideme ďalej na západ od Baku.

Mauzóleum Diri Baba je umiestnené na útese. Taká azerbajdžanská Petra , Petrička :)) Podľa legendy tu bol pochovaný svätý Diri Baba (živý, nesmrteľný starec), ktorý zostal dlho neporušený - nerozkladal sa ani po smrti . K mauzóleu, už zo 17. storočia, sa viaže množstvo legiend a mystických detailov, priťahuje mnohých pútnikov a cestovateľov, ako aj učencov, ktorí sa snažia odhaliť jeho tajomstvo. Ďalšie Mauzóleum Yeddi Gumbaz je vlastne cintorín nachádzajúci sa 1,5 km južne od Şamaxı, kde sú dodnes uložené tri mauzóleá zo skupiny „Yeddi Gumbaz“. 

Mešita Juma (zostáva jedným z najväčších a najhonosnejších miest na uctievanie islamu v Azerbajdžane. Mešita sa nachádza v meste Shamakhi. Najstaršia verzia mešity pochádza z roku 743, čo z nej robí druhú najstaršiu mešitu na Kaukaze a najstaršiu v Azerbajdžane. Mešita bola zrekonštruovaná v roku 2013, keďže bola niekoľkokrát zničená a prestavaná, najmä počas ničivého zemetrasenia, ktoré zmenilo mesto na trosky v roku 1859 a neskôr medzietnickými stretmi v roku 1918. Počas masakry, ktorú rozpútali ozbrojené skupiny arménskych Dašnakov v marci 1918, v Shamakhi bol spáchaný akt genocídy - dodnes si Azerbajdžanci pripomínajú Deň genocídy . Najkrvavejší masaker sa odohral práve v mešite Juma. Keď Arméni videli, že ľudia zo Shamakhi sa uchýlili do mešity, zapálili ju a zabili tak 1700 nevinných ľudí. V sovietskych časoch sa mešita nepoužívala na zamýšľaný účel a čelila hrozbe zničenia.

No a lanovka s výhľadmi na Kaukaz, fajn ľudia a celé také rodinno-priateľské prostredie, fantastická gastronómia.

 

Sever Azerbajdžanu a po stopách Kaukazskej Albánie a Hodvábnej cesty v Sheki - 

Nasajte ducha Hodvábnej cesty v Sheki : Toto čarovné mesto na severozápade Azerbajdžanu, ktoré bolo kedysi dôležitou zastávkou na legendárnej Hodvábnej ceste, je jedným zo skutočných cestovateľských klenotov. Vydajte sa do historického centra a na najnovšiu azerbajdžanskú pamiatku svetového dedičstva UNESCO, aby ste nasali ducha starého kaukazského obchodného centra a užite si objavovanie mestských remeselných obchodov a karavanserajov, dláždených ulíc a farebných cukrární. 

Sheki Chanát bol kedysi najmocnejším chanátom v oblasti Kaukazu, ktorý vládol nad dynastiou Afsharid v dnešnom Azerbajdžane a 

Palác Sheki Chána je z posledných pozostatkov, ktoré zostali v Sheki z tej doby. Honosná výzdoba jeho exteriéru a interiéru s príchuťou perzského vplyvu od farebných sklenených mozaikových okien až po krásny remeselný vzor nachádzajúci sa na fasáde je nepochybne jednou z najkrajších starobylých budov, ktoré nájdete v Azerbajdžane. Bohužiaľ, nemôžete fotiť vo vnútri. V parku paláca nakukneme do tajomstiev výroby vitrážového skla.

V starom meste Sheki je veľa krásnych starých budov z červených tehál z čias Hodvábnej cesty, ktoré môžete preskúmať. Krížové ulice starého mesta vás odvedú od obvyklých turistických miest a umožnia vám skutočne sa ponoriť do kultúry Sheki. Keď sa rozhliadnete po všetkých krásnych budovách starého mesta Sheki, začnete si všímať malé perzské a ruské vplyvy, ktoré možno vidieť v celom Starom meste. Ide o jedinečnú zmes, ktorú inde na svete často nevidíte.

Navštívte Caravanserai, hotel, ktorý využívali cestujúci na Hodvábnej ceste. Caravanserai (Karvansaray) je starobylý prícestný hostinec z éry Hodvábnej cesty, ktorý ubytovával cestujúcich a obchodníkov (karavánu) cestujúcich po Hodvábnej ceste. Cestovatelia sa často zastavovali v Caravanserai, odpočívali a zotavovali sa z dlhej cesty. Dnes je Caravanserai v Sheki hotelom pre tých, ktorí chcú zažiť, aké to bolo odpočívať ako karavanisti počas éry Hodvábnej cesty. 

Jednou z najobľúbenejších azerbajdžanských sladkostí, ktoré môžete vyskúšať v Sheki, je Halva (baklava),cukrovinka z lieskových orechov, vlašských orechov, masla, cukru, ryžovej múky a korenia so zložitým vzorom pripomínajúcim Shebeke, vitráže pochádzajúce zo Sheki. 

Naše tretie a finálne UNESCO je tu (videli sme všetky!)  Kiš je jednou z najstarších dedín v dnešnom Azerbajdžane a je známy kostolom z obdobia kaukazského Albánska. Súčasná budova chrámu svätého Elizea bola postavená v 1.-5. alebo 10-12 storočí. (?) Podľa niektorých učencov kostol v Kiši stojí na tom istom mieste, kde sv. Elizeus založil svoj vlastný kostol. Preto je chrám v Kiši často označovaný ako jedno z najstarších duchovných centier na Kaukaze, keďže sv. Elizeus bol prvým patriarchom cirkvi Kaukazského Albánska a raným kresťanským vodcom na Kaukaze. 

Oficiálne Azerbajdžan identifikuje chrám ako staroveký albánsky kostol – podobné vysvetlenie možno nájsť pri vchode do kostola.

Názov Kaukazské Albánsko bez vzťahu k modernej balkánskej krajine Albánsko pochádza z gréckych historických rukopisov a jeho skutočné meno je Aqhwank alebo Aluank. Pozostatok kaukazských Albáncov existuje vo forme etnickej skupiny Udi, ktorá žije väčšinou v Azerbajdžane – kresťanov žijúcich v srdci regiónu s moslimskou väčšinou na južnom Kaukaze pri Kaspickom mori, medzi Ruskom a Iránom. Štúdia zmiznutého štátu Kaukazské Albánsko pripomína niečo ako detektívku, prepletenú zvratmi a prebiehajúcimi, vášnivými debatami. 

Krásna zastávka na oodych je pri jazere Nohur gölü.

Naše putovanie po Azerbajdžáne pokračuje na sever do Khinalug. Cestou sa zastavíme na azerbajdžanský quran,placka plnená syrom, bylinkami, tekvicou alebo mäsom a k tomu fajný čaj.. pokocháme sa nádhernou prírodou, ktorá sa nám mení pred očami každým kilometrom. 

Pomaličky sa obliekame a berieme na seba rôzne vrstvy oblečenia, totiž vystupujeme hore do hôr majestátneho  Veľkého Kaukazu a smerujeme do Khinalig, aby sme sa v rázovitej dedinke stretli s kaukazskými Albáncami. Kym dole kvitli kvety a svietilo slnko,  hore na kopcoch sú zvyšky snehu. 

Nádherne vzdialená a malebná dedinka Khinalig leží na vrchole hory 2 350 metrov nad morom v pohorí Veľký KaukazDedinka je obklopená niektorými z najvyšších vrchov v Azerbajdžane, vrátane Bazarduzu (4 466 m), Shahdag (4 243 m) a Gizilgaya (3 723 m), a môže sa pochváliť viac ako 5 000 ročnou históriou.

Jednou zo zvláštností tu sú staré kamenné domy, ktoré stoja kompaktne pri sebe doslova terasovito, akoby boli pokračovaním jeden druhého, pričom strecha jedného pôsobí ako balkón druhého. Obec je bohatá aj na kultúrne a historické pamiatky: sú tu mešity z 12. a 15. storočia , niekoľko historických cintorínov, ako aj veľké množstvo svätýň, ktoré sú tu známe ako „pirs“. 

Pár kilometrov od dediny je Ateshgah, čiže chrám ohňa, vybudovaný nad večným plameňom. Khinaligovia tvoria svojráznu etnickú skupinu, o ktorej sa predpokladá, že sú potomkami jedného z kmeňov obývajúcich staroveké kráľovstvo kaukazských Albáncov. Ich presný pôvod a jazyk, ktorým sa nikde inde nehovorí, stále vyvolávajú mnoho otázok pre etnografov a lingvistov. A dodnes žijú polokočovným životným štýlom. Vzhľadom na všetky tieto jedinečné vlastnosti bola v roku 2007 v Khinaligu zriadená štátna rezervácia na zachovanie etnografických, historických a architektonických hodnôt komunity. Khinalig si totiž vďaka svojmu jedinečnému jazyku a tradíciám zachoval svoje stáročné kultúrne a historické tradície. 

Dedina s približne 2 000 obyvateľmi, ktorí hovoria khinaligským jazykom, je najstaršou a najodľahlejšou v Azerbajdžane a patrí medzi najvyššie položené ľudské sídla v Európe. Tento jazyk je klasifikovaný ako „vážne ohrozený“ podľa Atlasu svetových jazykov v ohrození UNESCO. Khinalig je inak prezývaný aj „ostrov medzi horami“. Khinalugština je potom severovýchodný kaukazský jazyk, ktorým hovoria len miestni obyvatelia. Tvorí vlastnú nezávislú vetvu v rámci severovýchodnej kaukazskej jazykovej rodiny.

Každá rodina má svoje vlastné vzory na koberce a oblečenie. Dedinčania sa venujú najmä chovu oviec a tkáčstvu , ale aj príprave liečivých bylín a chovu včiel. Obyvatelia sú veľmi nábožensky založení. V predislamskom období boli obyvatelia Kinaligu uctievačmi ohňa. V súčasnosti je v obci niekoľko mešít , z ktorých niektoré sú staršie ako 1000 rokov. Mešity v Khinaligu vyzerajú podobne ako domy, až na to, že sú väčšie a nemajú minarety. Nachádza sa tu aj chrám uctievačov ohňa, hrobka Khidir Nabi, mešita Sheikh Shalbuz, jaskyne a mnohé nepreskúmané archeologické náleziská siahajúce až do stredoveku.

Zaujímavosťou je, že domy v Khinaligu sú vykurované trusom, ktorý sa vyrába z lisovaného hnoja. Hnoj zmiešaný so slamou sa plní do špeciálnych tvarov a zhutňuje. Výsledné tehly sa sušia na slnku a potom sa hromadia do improvizovaných stien. Tieto tehly sú hlavným palivom, ktoré používajú obyvatelia Khinaligu.

 

Kúpanie v Kaspickom mori na hranici s Iránom , večera u domácich i čajové plantáže Azerbajdžanu.  

Na brehoch Kaspického mora, najväčšieho bezodtokového jazera na Zemi. Nachádza sa na križovatke Európy a Ázie. Je približne 28 metrov pod hladinou mora. Hlavným rozdielom medzi Kaspickým morom a najväčšími svetovými vodnými nádržami je absencia priameho spojenia s oceánom. V starovekých mapách bolo Kaspické more známe aj ako Gilanovo more. 

Rozmanitosť fauny a flóry Kaspického mora je jedinečná. V Kaspickom mori žije takmer 920 živočíšnych druhov. Žije tu 79 druhov stavovcov. Okrem toho je v Kaspickom mori 101 ďalších druhov rýb. Tuleň kaspický je jediným cicavcom Kaspického mora. Jeho vody sú trikrát menej koncentrované ako v oceáne. Rovnako ako vo všetkých vnútrozemských jazerách, vodná bilancia Kaspického mora závisí od zrážok, riečnych a podzemných vôd a vyparovania, ktoré sú priamo spojené s atmosférickou cirkuláciou. Kaspické more má tiež nezvyčajný pôvod. Je to pozostatok starovekého severného zálivu oceánu Thetis, ktorý spájal Atlantický a Tichý oceán. 

No a čo je národný nápoj Azerbajdžanu ? Čaj ! Pitie čaju v Azerbajdžane je známe i vďaka dávnym tradíciám čajových obradov. Azerbajdžanci sú veľmi pohostinní ľudia a pri návšteve akéhokoľvek domu v Azerbajdžane vás v prvom rade privíta čierny čaj. Podávanie čaju na začiatku jedla je pre Azerbajdžancov považované za symbol pohostinnosti a často je sprevádzané podávaním figových, jahodových, marhuľových, orechových, černicových a iných džemov. Výhodou tejto tradície je, že pitie čaju s mnohými hosťami pri stole uľahčuje konverzáciu. Čaj je tiež mnohokrát okorenený škoricou, kardamónovými listami alebo zázvorom pre dodanie extra chuti. Azerbajdžanci zvyčajne nedávajú cukor do čaju; namiesto toho namočia kúsok cukru do čaju, potom kúsok odhryznú a popíjajú čaj. 

Tradičný čajový obrad má svoje vlastné pravidlá a postupy, ktoré sú navrhnuté tak, aby bol proces podávania a pitia príjemný. Podľa starej tradície musí hostiteľ ponúknuť čaj každému návštevníkovi, aj keď má trvať len päť minút. Čaj je spojený s teplom a prívetivosťou, preto tradícia hovorí, že by sme nemali dovoliť hosťovi odísť z domu bez toho, aby si nedal aspoň jednu šálku čaju. Čajový obrad v Azerbajdžane znamená čerstvo uvarený, silný, jasný, horúci čaj podávaný v šálkach alebo krištáľových pohároch, najmä „armudu glass“, t. j. „sklo v tvare hrušky“. Čaj sa podáva nepretržite, keď sú v dome hostia alebo keď prebieha zaujímavý rozhovor.

Pohár je praktický preto, že horná časť sa menej zahrieva, čo zabraňuje tomu, aby ste si popálili ruky.

Neďaleko mesta Astara v južnom Azerbajdžane, je nezvyčajný prameň, ktorý fascinujúco spája dva elementy - oheň a vodu. Voda vyviera z kovového stojaceho potrubia v malom pavilóniku a nevyzerá nijako nezvyčajne. Keď ju však zapálite , kvapalina sa rozhorí. Táto vlastnosť vody je spôsobená jej jedinečne vysokým obsahom metánu. Napriek metánu vo vode miestni obyvatelia tvrdia, že voda z prameňa má liečivé vlastnosti. Okrem toho, že je nepredvídateľnou atrakciou, evokuje aj ducha zoroastrizmu, náboženstva, v ktorom sa oheň a voda považujú za agentov rituálnej čistoty. 

Ak chcete chutné a nezabudnuteľné spomienky na Azerbajdžan, nehľadajte ďalej, než je svieža miestna kuchyňa. Žiadna pizza či McDonald’s ! Bohatá chuť azerbajdžanských jedál pripravených podľa starých tradičných receptúr určite poteší vaše chuťové poháriky a zapôsobí na vás svojimi živými chuťami, jemnou kombináciou ingrediencií a voňavým azerbajdžanským korením. Medzi základné ingrediencie kulinárskych špecialít Baku patrí jahňacie, hovädzie, hydina a ryby, plus miestne vypestované ovocie a zelenina. Čerstvá zelenina je neoddeliteľná súčasť, obohacuje a dodáva každému jedlu jemnú a prirodzenú chuť. Ochutnajte mleté ​​mäsové guľky bozbash podávané vo vývare, polievku z kyslého mlieka dovga, lahodnú baklavu z Baku a shah-pilaf, ochutené ryžové jedlo varené v chlebe tenkom ako papier. Svojrázny azerbajdžanský qutab, placka plnená syrom, bylinkami, tekvicou alebo mäsom zmení vašu predstavu o rýchlom občerstvení. Jedlo je tu skvelé ! 

Azerbajdžan očarí a prekvapí. Baku ako Dubai východu, mesto vetra a ohňa, Qobustan s petroglygami a Gobustan s bahennými sopkami, najvyššie položená dedina Khinalug vo Veľkom Kaukaze, krásne chrámy,  mešity, chutné jedlá, milí ľudia .. aj to je Azerbajdžan.