Temperamentná Andalúzia a skalnatý Gibraltár

 

Vianoce 2023 v Bahraine

 

Už niekoľko rokov hovorím, že chcela by som ísť na Vianoce do tepla, že už nechcem byť v kolotoči príprav varenia  pečenia, stolovania, umývania riadu.... a konečne minulého roku som to aj uskutočnila. Keďže syn mal všetky zápočty a aj predtermín skúšky za sebou, padlo náhle rozhodnutie, že cestujeme.

A prečo práve Bahrain? Aj to bolo náhodne, totiž som čítala na stránke Streetfoodhunter dobrý článok práve o Bahraine. Ubytovanie istil booking, letenky Pelikán. A keďže je to malý ostrovný štát teda štát rozprestierajúci sa na viacerých ostrovoch tak sme sa rozhodli že požičiame si auto a prejdeme celý Bahrain, veď teritoriálne je len  trochu väčší ako Budapest.

Bahrain, štát  v Perzskom zálive na Strednom Východe, oficiálne kráľovstvo Bahrain, zahŕňa malé súostrovie pozostávajúce z 50 prírodných ostrovov a ďalších 33 umelých ostrovov. Nachádza sa medzi Katarom a severovýchodným pobrežím Saudskej Arábie, s ktorým je spojený 15 km dlhým mostom kráľa Fahda. Jednotlivé ostrovy sú spojené diaľničnými mostami, pričom najstaršia cesta spája ostrov Bahrain a ostrov Muharraq, teda druhý najväčší ostrov.  Bahrain má rozlohu približne 760 kilometrov štvorcových (Budapest cca 552 km2) s rozmermi 48 km sever-juh a 16 km západ-východ. Hlavným a najväčším mestom je Manama. Najväčšie ostrovy Bahrainu sú Bahrain Island, Hawar Islands, Muharraq Island, Umm an Nasan a Sitra. Medzi prírodné zdroje krajiny patrí veľké množstvo ropy a zemného plynu, ako aj ryby v pobrežných vodách. Kráľovstvo má malú, ale dobre vybavenú armádu nazývanú Bahrajnské obranné sily (BDF), ktorá má okolo 13 000 príslušníkov, a počas našej cesty sme videli výcvikové strediská a územia vojska a armády.

 Bahrain ako slovo arabsky znamená „patriaci dvom moriam“ a to preto lebo síce ostrov je obklopený slanou vodou mora ale  nachádzajú sa tu aj pramene so sladkou vodou.

Bahrain je miestom starovekej civilizácie Dilmun.Už od staroveku je známy lovom perál, ktoré boli až do 19. storočia považované za najlepšie na svete a bol jednou z prvých oblastí, ktoré boli ovplyvnené islamom, počas života Mohameda v roku 628 nášho letopočtu. Po období arabskej nadvlády tu vládlo portugalské impérium ktorých vyhnal  vyhnal Šah Abbás Veľký zo Safavidského Iránu. V roku 1783 klan Bani Utbah dobyl Bahrajn od Nasr Al-Madhkur a odvtedy ho ovládala kráľovská rodina Al Khalifa.

Koncom 19. storočia, po následných zmluvách s Britmi, sa Bahrain stal protektorátom Spojeného kráľovstva. V roku 1971 vyhlásilo nezávislosť. Bývalý emirát Bahrajn bol v roku 2002 vyhlásený za islamskú konštitučnú monarchiu.

A ide sa ! Z Budapešti sme leteli Turkish Airlines s prestupom v Istanbule do hlavného mesta Manama. Tu sme mali už pripravené auto, a pre jednoduchosť ovládania sme si požičali značku akú máme doma. Síce celý čas som sa k riadeniu vozidla nedostala, tak  k mojim, viac ako milión odjazdeným kilometrom som nepridávala, ale o to väčšiu radosť mal syn, no a ja som mala aspoň možnosť v kľude fotiť krajinu.

Do hotela sme došli po polnoci a ráno po raňajkách sme sa vybrali po vopred pripravenom itinerári na prehliadku toho malého klenotu Perzského zálivu.

Naša prvá cesta viedla k miestu, kde je  Strom života , vlastne ide naditec klasonosný (Prosopis cineraria) , ktorý má viac ako 400 rokov. Je na kopci v neúrodnej oblasti Arabskej púšte, 2 kilometre  od Jabal Dukhan, najvyššieho bodu v Bahrajne, a 40 kilometrov od Manámy.

Strom je hojne pokrytý zelenými listami. Vzhľadom na svoj vek a skutočnosť, že ide o jediný väčší strom rastúci v oblasti, je strom miestnou turistickou atrakciou a ročne ho navštívi približne 65 000 ľudí. Žltá živica sa používa na výrobu sviečok, aromatických látok a gumy; fazuľa sa spracováva na múku, džem a víno.

Systém hlbokých koreňov mu umožňuje prežiť aj tam, kde to vyzerá byť na prvý pohľad nemožným. Zároveň dokáže prijímať vlahu aj v podobe vodných pár zo vzduchu.

Odtiaľ sme sa vybrali smerom na západ ostrova a to bola cesta, ktorá stála za to. Prechádzali sme ropnými územiami, na niekoľko metrov od nás pri ceste ropné vrty aj teraz ťažili ropu, o pár kilometrov  už sme z diaľky spozorovali horiace plamene plynu a prechádzali sme cez plynové polia. Vidieť tak zblízka ropné a plynové polia bol skutočne veľký zážitok. Zastavili sme sa aj pri múzeu ropy a videli sme prvý ropný vrt z roku 1929, keď sa začala tu ropa ťažiť. Bahrain bol zvolený pre ťažbu z viacerých dôvodov. Jedným bol tvar povrchu hlavného ostrova, ktorý naznačoval priesaky ropy v okolí Džabal Duchán a stabilná politická situácia v krajine, ktorá znižovala riziko straty vysokých investícií do ťažby ropy. Roku 1929 bola založená Bahrain Petroleum Company (BAPCO) a prvý geologický prieskum začal roku 1931, prvý vrt bol realizovaný pri hore Džabal Duchán.

Prechádzali sme okolo kopca Jabal Dukhan, teda Hora dymu, ktorý má len 134m a je zároveň najvyšším bodom ostrova.

Našou ďalšou zastávkou bolo známe miesto: Bahrain Curcuit,  kde sa usporadúvajú preteky F1, v deň našej návštevy práve sa chystali na veľkolepú show s ohňostrojom na počesť osláv národného dňa Bahrainu.

Ďalší deň sme začali v Qal´at Al –Bahrain  miesta, ktoré  svedčia o nepretržitej ľudskej prítomnosti od roku 2300 pred Kristom do 16. storočia nášho letopočtu. Asi 25 % lokality bolo vykopaných a odhalili stavby rôznych typov: obytné, verejné, obchodné, náboženské a vojenské. Svedčia o význame lokality, obchodného prístavu, v priebehu storočí. Na vrchole 12 m kopca sa nachádza impozantná portugalská pevnosť, ktorá dala celému miestu názov qal’a (pevnosť). Miesto bolo hlavným mestom Dilmunu, jednej z najdôležitejších starovekých civilizácií regiónu. Obsahuje najbohatšie pozostatky tejto civilizácie, ktorá bola doteraz známa len z písomných sumerských zmienok. Miesto je zapísané v zozname UNESCO ako aj mnoho iných pamiatok v Bahraine.

Putovanie po ostrove sme smerovali do oblasti Saar kde sú rozsiahle archeologické vykopávky. Počas vykopávok na lokalite Saar sa našla perla na základe čoho archeológovia usúdili, že obchod s perlami fungoval v Bahrajne už od obdobia 2300 pred Kr., od civilizácie Dilmun.

Zaujímavá bola návšteva mesta A´ali, ktoré je známe ako centrum hrnčiarstva. A'ali je známy svojimi starými mohylami, najmä niekoľkými veľmi veľkými mohylami v centre mesta. Pohrebné mohyly pochádzajú z obdobia Dilmun (3200 pred Kr. – 330 pred Kr.). Miesto bolo preskúmané mnohými zahraničnými archeologickými tímami počas 20. storočia Objav „nového a vzácneho typu mohyly obohnanej vonkajšou prstencovou stenou“ viedol archeológov k presvedčeniu, že špecifické mohyly boli vyrobené pre spoločenskú elitu, čo naznačuje, že raná dilmunská kultúra mala triedny systém.

 A'ali je tiež známy svojou tradičnou ručne vyrábanou keramikou, ktorú možno vidieť a kúpiť od rôznych hrnčiarov, pričom nás prevedú celým procesom samotnej výroby.  

Odtiaľ sme išli navštíviť pevnosť: Shejkh Salman Fort alebo Riffa Fort. Bola postavená za vlády šejka Salmana bin Ahmeda Al Fateha Al Khalifu v roku 1812 Pevnosť Riffa ponúka nádherný výhľad na údolie Hunanaiya. Keďže Riffa bola až do roku 1869 sídlom vlády, táto pevnosť má značný historický význam.

Na ceste späť do hotela sme sa zastavili na najväčšom trhovisku Souk – a teda Souk Bab al Bahrain, ktoré sa otvorilo v roku 1949, kde sme si dali dobrú večeru v slávnej Haji´s Cafe, ktoré svoje služby ponúka už od roku 1950.

Po dobrej večeri sme sa poprechádzali po tržnici, kde dostať skutočne všetko, ale najvzácnejšie sú šperky z perál. Výskyt perlorodiek a lov perál výrazne formovali vývoj kultúry Bahrainu. Produkcia perál predstavovala hlavný zdroj príjmov pre obyvateľstvo  v minulosti. Perla vznikne, keď prenikne do mušle perlorodky zrnko piesku. Perlorodka sa snaží ostrý objekt obaliť a tak vzniká perla. Bahrain je osobitý v tom, že sa tu  sladká voda z podmorských ložísk mieša so slanou morskou a  vznikajú perly špecifickej farby. Šelfové moria popri ostrovoch boli ideálnym miestom pre lov perál. Obchod s nimi zabezpečoval bohatstvo a prosperitu ostrovov už od dávnej minulosti. Lovci perál boli organizovaní do skupín. Na more sa vydávali pod vedením jedného kapitána od júna do októbra. Perly lovili za použitia jednoduchých nástrojov, ako nôž, kôš na perly, štipec na nose a závažie na urýchlenie ponoru. Potápačov vyťahovala posádka lode späť na hladinu pomocou lán uviazaných ku košom. Lov perál ako ekonomická aktivita postupne v Bahraine zanikol. Pod zánik obchodu s perlami sa podpísala hospodárska kríza v 30. rokoch a najmä vynájdenie technológie výroby umelých perál v Japonsku. Pri umelo pestovaných perlách vie výrobca zaručiť štandardné rozmery a tvar a najmä je takáto výroba časovo menej náročná ako vznik perál v prirodzenom prostredí. A aká by bola návšteva bez kúpy šperku s perlami?

Večer sme ukončili v "prístave" Bahrain Harbour a  medzi výškovými budovami sme mali pocit že sa prechádzame v Marine v Dubaji. Ináč niet sa čo čudovať keď tu stavajú spoločnosti ako Emaar alebo Damac, ktoré stavajú aj v Dubaji.

Ďalší deň sme navštívili mešitu Al Fateh Mosque ,ktorá je tiež známa ako Islamské centrum Al-Fateh a Veľká mešita Al Fateh a ktorá  bola jednou z najväčších mešít na svete s rozlohou 6 500 metrov štvorcových s  kapacita pre viac ako 7 000 veriacich naraz. Al-Fateh je aj  sídlom Bahrajnskej národnej knižnice. Obrovská kupola postavená na vrchole mešity Al-Fateh bola postavená výlučne zo sklenených vlákien. Kupola váži viac ako 60 ton a je najväčšou sklolaminátovou kupolou na svete. Mramor použitý na podlahy je taliansky a luster je z Rakúska. Dveresú vyrobené z teakového dreva z Indie. V celej mešite je kufovská kaligrafia.Knižnica  Islamského centra Ahmeda Al-Fateha má okolo 7 000 kníh, niektoré staré aj 100 rokov alebo viac.

Veľmi zaujímavá bola návšteva Domu Koránu alias Beit Al Quran, viacúčelový komplex venovaný islamskému umeniu. Koncom 7. storočia vznikol raný kufický rukopis Koránu, ktorý sa nachádza v múzeu. Rukopis Koránu na pergamene obsahujúci verše 94, 95 a 96, časť verša 97 zo súry al-Ma'idah je tiež v múzeu.V inštitúcii a jej múzeu sa nachádza medzinárodne uznávaná zbierka historických koránskych rukopisov z rôznych častí islamského sveta, od Číny na východe až po Španielsko na západe, ktoré predstavujú postupnosť kaligrafických tradícií z prvého storočia hidžry (622 – 722 n. l. ) a zlatého islamského veku až po súčasnosť. Ako perlička je súra napísaná na zrnku ryže....

Zavítali sme v ten deň aj do Národného múzea Bahrainu, kde sme sa zoznámili s históriou, k čomu som odborný výklad dostala od svojho syna ako aj s tradíciami tohto ostrovného štátu. Veľmi zaujímavé bolo sa pozrieť hlavne na tradície spojené so sobášom, s pôrodom ale aj ďalšie zvyklosti, možno v arabskom svete niekde ešte používané.

Vedľa Národného múzea sa nachádza moderná budova :  Národné Divadlo Bahrainu so charakteristikou sochou lovca perlorodiek.

Odtiaľ sme prešli do tzv. Mrakodrapovej štvrte, kde sa nachádzajú známe hotely, ktorá majú  samozrejme svoje zastúpenie aj v Bahraine. A práve  odtiaľ je krásny výhľad na ikonu Bahrainu, na budovu World Trade Center, Bahrajnské svetové obchodné centrum (tiež nazývané Bahrain WTC alebo BWTC) ktorý  je 240 metrov vysoký 50-poschodový komplex s dvoma vežami. Ide o prvý mrakodrap na svete, ktorý do svojho dizajnu integruje veterné turbíny. Dve  veže mrakodrapu sú prepojené tromi mostíkmi, z ktorých každý má veternú turbínu. Každá z týchto turbín meria 29 m, v priemere a je orientovaná na sever, čo je smer, z ktorého dnu prúdi vzduch z Perzského zálivu. Budovy v tvare plachiet na oboch stranách sú navrhnuté tak, aby prúdili vietor cez medzeru. Teda aj takto sa  vyrába  elektrina.

Napriek tomu že ide o islamskú krajinu, bola ponuka na Vianočný večierok spojený s večerou bohatá. Keďže cenovo to bolo rovnané či v našom alebo inom hotely tak sme si zarezervovali stôl vo Four Seasons Hotel v reštaurácii CUT by Wolfgang Puck a nesklamali sme sa. Výhľad rovno na WTC a na kanál, kde sa plavili osvetlené výletné lode, večera bola vynikajúca a na záver sme si ešte trochu posedeli, a kochali sa  výhľadom  na osvetlené mesto,  v bare na 52 poschodí hotela.

A keďže sme ešte neskončili s prehliadkou ostrova tak na ďalší deň sme sa vybrali na ďalší deň do oblasti  Al Jasrah.   Dedina Al Jasrah ponúka pohľad do tradičného umenia a remesiel, ktoré mnohé z dedín v Bahrajne historicky produkovali. Centrum remesiel Al Jasrah predstavuje výrobu keramiky, tkanie látok, prácu s drevom, pletenie košíkov , ktoré sa vyrábajú tradičnými metódami. Beit Al Jasra (Dom Jasra), ktorý sa nachádza v dedine Al Jasra, je dom v tradičnom štýle postavený v roku 1907. Bol zrekonštruovaný v roku 1986 s použitím tradičných stavebných materiálov, ako sú koralové kamene a kmene palmových listov.

Cestou sme videli farmu tiav, škoda že sa nedalo práve v tom čase ju navštíviť.

Cez diaľničný most sme prešli na ostrov Muharraq, kde sme navštívili pevnosť Arad, ktorá pochádza  z 15. storočia, v meste Arad. Pevnosť a jej okolie, ktoré predtým strážili samostatný ostrov, boli odvtedy pričlenené k ostrovu Muharraq. Pevnosť Arad bola postavená v typickom štýle islamských pevností v 15. storočí pred portugalskou inváziou do Bahrainu.  

Ešte niekoľko zaujímavostí:

Chránená oblasť Hawar Islands poskytuje miesta na kŕmenie a rozmnožovanie pre rôzne sťahovavé morské vtáky, je to medzinárodne uznávaná lokalita pre migráciu vtákov. Chovná kolónia kormorána Sokotra na Hawarských ostrovoch je najväčšia na svete a dugongovia, ktorí sa živia okolo súostrovia, tvoria druhú najväčšiu agregáciu dugongov po Austrálii.

V súostroví Bahrajn bolo zaznamenaných viac ako 330 druhov vtákov, z ktorých 26 sa v krajine rozmnožuje. V Bahrajne sa vyskytuje iba 18 druhov cicavcov, zvieratá ako gazely, púštne králiky a ježkovia sú vo voľnej prírode bežné, ale oryx arabský bol na ostrove lovený až do vyhynutia. Bahrajn má päť určených chránených oblastí, z ktorých štyri sú morské prostredia.

Okrem mostu, ktorý súostrovie spája so Saudskou Arábiou je v pláne aj výstavba mosta s Katarom.

Každá časť ostrova alebo keď chceme tak každá mestská časť má svoje obrovské obchodné centrum, cesty sú na vysokej kvalitatívnej úrovni, benzín lacný.

Ako turistickú destináciu Bahrain v roku 2019 navštívil viac ako jedenásť miliónov návštevníkov.

Takže malý klenot vo veľkom mori sme prešli a dobré dojmy sme priniesli domov.