SOKOTRA – Skrytý raj na Zemi

 

Thajsko a jeho krásy

 

Síce už v Thajsku sme boli pred niekoľkými rokmi so synom, ale „len“ na Krabi odkiaľ sme síce robili výlety, ale k spoznaniu Thajska patrí  vidieť aj pulzujúce hlavé meste a jeho pamiatky a nemôžeme vynechať ani bájnu pláž Phi Phi.Cesta bola spojená s trasou Malajzia a Singapur o ktorých sa dá dočítať v blogu na www.damynacestach.blogspot.com

Preto som sa rozhodla navštíviť túto krajinu ešte raz na začiatku roku 2024. Po prílete do Bangkoku (priamy lent z Viedne) a po úspešnom absolvovaní vstupných formalít sme sa ubytovali v štvrti blízkej kráľovskému palácu vo štrvrti Bowon Nivet v hoteli s názvom  Royal Rattanakosin.

V skratke  o Thajsku:

Thajsko, plným názvom Thajské kráľovstvo, je štát v juhovýchodnej Ázii. Jeho susedmi sú Mjanmarsko, Laos, Kambodža a Malajzia. Hlavným mestom je Bangkok. Krajina leží na polostrove Zadnej Indie. Thajsko je  50. najväčšou krajinou sveta a 3. najväčšou krajinou v juhovýchodnej Ázii a 2. na polostrove Zadnej Indie (po Mjanmarsku.

Území Thajska je nepretržite osídlené asi 20 000 rokov. Po rôznych nadvládach bolo v 13.storočí na  území založené Suchothajské kráľovstvo s hlavným mestom  Sukhothaj. Spočiatku išlo o jeden z mnohých menších štátov v oblasti, ale za kráľa Rama Khamhaenga začal mohutnú územnú expanziu, ktorá viedla k ovládnutiu takmer celého územia súčasného Thajska. Hoci kráľ vytvoril všetky predpoklady na to, aby sa Suchothaj stal hegemónom v oblasti, jeho nástupcovia nedokázali toto očakávanie naplniť. Neskôr sa  začali vojny s Ajutthajským kráľovstvom, až sa  Suchothajské kráľovstvo stalo jeho vazalom kým sa  s ním úplne nesplynulo. Avšak aj toto kráľovstvo vystriedalo nové pod vedením dynastie Rattanakosin, ktorých potomkovia sedia na tróne do dnešného dňa a  presunuli hlavné mesto na opačný breh rieky Čaophraja teda do Bangkoku. Súčasným kráľom je Rama X.

Thajsko bolo v minulosti známe pod menom Siam, v preklade značí zhruba "ľudia tmavej pleti", ktoré bolo oficiálnym názvom štátu do roku 1939 a znova v rokoch 1945 až 1949. Etnonymum Thai  v thajčine pôvodne znamenalo „slobodný“.

Thajsko je jedinou krajinou juhovýchodnej Ázie, ktorá sa vyhla priamej koloniálnej vláde európskych mocností.

A začíname v Bangkoku!

Bangkok  sa rozkladá najmä na východnom brehu rieky Čhauphraja (Chao Phraya), blízko Thajského zálivu. Ceremomoniálny názov mesta Krung Thép je veľmi dlhý ( v thajskom jazyku 21 slov) a preklade znamená: „Mesto anjelov, veľké mesto, večné diamantové mesto, plodné mesto boha Indru, veľké hlavné mesto sveta s deviatimi klenotmi, šťastné mesto, oplývajúce nesmiernym kráľovským palácom, pripomínajúcim nebesá kde vládne znovuzrodený boh, mesto dané Indrovi a vybudované Vishnukarnom“. Deti sa v školách učia úplný názov mesta, ale málokto ho vie aj vysvetliť, lebo veľa slov je archaických. Nie je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, pretože sa dnes už oficiálne nepoužíva.

Prepracovaný systém kanálov (khlongov) dal mestu prezývku “benátky východu” už v časoch, keď všetku dopravu zabezpečovali lode. Časom bolo mnoho kanálov zmenených na rušné ulice, ale veľa sa ich stále zachovalo aj s obydliami a trhmi pozdĺž nich. Za zmienku stoja plávajúce trhy v štvrti Taling Chan.

Po ubytovaní sme išli zameniť miestne peniaze teda thajský baht a to hneď neďaleko hotela v rušenj ulici Khao San Road ( ulica mletej ryže). Ako všade  aj to tu žilo. Mieste reštaurácie a kaviarne so živou hudbou boli plné hostí, Rušno bolo aj v  tetovacích salónoch či fast food-och kde ponúkali aj špeciality, ako hady, škorpióny a podobné „delikatesy“ ale aj v masážnych salónoch, kde nohy hlavu a chrbát masírujú priamo na ulici. Tak po úvodnom šoku sme si sadli aj na nejaký drink a sledovali sme ruch tejto ulice.

Večer som ochutnala prvýkrát jedlo Phad Thai (cestoviny) a bolo vynikajúce, takže počas cesty som si to dala viackrát. No a nemohlo chýbať ani pivo Chang v preklade slon.

Na druhý deň ráno sme sa išli pozrieť na slávne plávacúe trhy ale predtým sme sa ešte zastavili  na kokosevej  farme,  kde sme s úžasom sledovali ako vedia využiť kokosovú palmu a čo všetko sa z nej vyrába.

A potom sme si sadli do člonov a sme išli preskúmať  Plávajúci trh Damnoen Saduak asi 100 kilometrov juhozápadne od Bangkoku., ktorý je turistickou atrakciou, lákajúcou  domácich aj zahraničných turistov, a je  považovaný za najznámejší plávajúci trh. V rokoch 1866 až 1868 bol na príkaz kráľa Rámu IV. postavený 32 kilometrov dlhý kanál Damnoen Saduak, ktorý spájal rieky Mae Klong a Tha Chin. Plávajúci trh Damnoen Saduak pozostáva z bludiska úzkych khlongov (kanálov). Obchodníčky, ktoré často nosia tradičné mo hom oblečenie (modré farmárske košele) so širokými slamenými klobúkmi (ngob), používajú sampany (malé drevené člny) na predaj svojho tovaru, a tovar niekedy predávajú priamo z člnu .

Plný dojmov odchádzame na plavbu po rieke  Kwai. Nalodíme sa na houseboat, kde sa podáva obed v sprievode dobrej hudby a plavíme sa na housboate ťahanom člnom po rieke Kwai, až k slávnemu mostu nad riekou. Táto ikonická pamiatka slúži ako dojímavá pripomienka zverstiev, ktoré sa tu vyskytli počas druhej svetovej vojny. Neďaleké múzeum poukazuje na ťažkú situáciu vojnových zajatcov a ázijských robotníkov mučených Japoncami. Dojímavý zážitok umocňuje aj pešia prechádza po moste ale aj krásny chrám Guan Yin Temple.

Naša cesta pokračovala Wat  Phra Pathom Chedi, k  najvyšej stúpe na svete. Meria od základne k vrcholu 120,45 metrov a nachádza sa na thajskom ostrove Nakhon Pathom.Názov Phra Pathom Chedi je ťažko preložiteľný, znamená niečo ako „Posvätná stúpa počiatku“. Prvé zmienky o stúpe pochádzajú z roku 675, avšak archeologické nálezy zaraďujú stúpu už do 4. storočia. V roku 2005 bola stúpa zaradená do Svetového dedičstva UNESCA.

V budhistickej viere sa stretávame s výrazmi ako vihára -  kláštor, stúpa,  miesto na uctievanie reklikcií, alebo  chaitya  treda s modlitebňou alebo svätyňou. Chrámy sú nazývané wat  a altánky alebo chrám s altánkom zase pogoda. Stavby majú krásne tvary, sú pestre zdobené soškami ale aj ornamentmi rôznych tvarov.Na viacerých miestach dominuje zlato!

Večer už patril návšteve Baiyoke Sky  Hotel, odkiaľ na nám naskytol nádherný výhľad z točiacej sa panoramatickej strechy na  84. poschodí na večerný osvetlený gigantický Bangkok. Naspäť do hotela ako? Jedine tuk tukom ! Pokiaľ je človek v ázijských krajinách tento spôsob dopravy je vynikajúci, veď uzavretým taxíkom môžeme cestovať aj doma. Síce bola možnosť ísť aj motocyklom ako taxíkom, ale to radšej vynechám. Z tuk tuku sa dali robiť krásne fotky na Kráľovský palác a okolie.

Ráno sme sa vybrali v pamiatke Wat Maha That, alebo Wat Phra Mahathat teda k chrámu (už vieme že wat znamená chrám). Chrám je považovaný za jeden z najstarších chrámov v Ayutthayi.

Wat Phra Mahathat (už  to vieme že Phra znamená kráľovský, a tak si vieme preložiť že je to krášovský chrám ) bol kráľovským chrámom kráľovstva Ayutthaya. Medzi zaujímavosti  z dávnych dôb  vo Wat Phra Mahathat patria pozostatky dôležitých starých budov, ako sú pagody, osemuholníkové pagody, kráľovská sála, malé chrámy, nástenné maľby pod stromom Bodhi a slávna hlava Budhu v koreni stromu.

Po krátkej pauze venovanej kŕmení slonov sme sa vybrali k ďalšiemu chrámu a to Wihan  Phra Mongkhon Bophit,  čo znamená „budhistický chrám s priaznivosťou a požehnaním“. História Wihan Phra Mongkhon Bophit siaha až do 14. storočia, kedy bola Ayutthaya hlavným mestom Thajska a kultúrnym centrom juhovýchodnej Ázie. Podľa historických záznamov tento chrám pôvodne postavil tretí kráľ z dynastie Ayutthaya, Ramathibodi I. ako svoj súkromný chrám. Štýl sochy Budhu, ktorý je tu umiestnený poukazuje na  eleganciu a pokoj Budhu.

Nše putovanie v Ayutthayi pokračuje k chrámu  Wat Phra Si Sanphet bol najposvätnejším chrámom na mieste starého kráľovského paláca v starobylom hlavnom meste Thajska Ayutthaya, kým mesto v roku 1767 počas barmsko-siamskej vojny úplne nezničili Barmčania. Bol to najväčší a najkrajší chrám v hlavnom meste a slúžil ako model pre Wat Phra Kaew v Bangkoku.

A ideme ďalej a kde inde ako k ďalšiemu chrámu! Ešte sa Vám hlava netočí z tých Wat?

Wat Yai Chai Mongkon Ubosot (budhistický chrám) a vihara (kláštor) majú zadné časti predĺžené cez galériu. Kláštor postavil kráľ v roku v 12.storočí , aby sa v ňom mohli ubytovať mnísi neskôr sa  postavila aj pagoda (Chedi).

Cestou do hotela sme mali krátku zastávku v továrni na spracovanie drahokamov  rubínu a zafíru, no a výsledok bol jednoznačný, prsteň s rubínom.

Večer patril nádhernej plavbe s bohatou večerou na  veľkej poschodovej ľodi  White Orchid  na rieke Chaophraya. Počas dvojhodinovej plavby, spojenej s hudobným doprovodm, tancom a spevom bola možnosť obdivovať krásne osvetlené chrámy a pagody pozdľž rieky ale aj krásny most Rama VIII. V Thajsku že známe, že mladí chlapci sa dajú preoperovať a vystupujú ako tzv.Lady boy v rôznych kabaretoch a iných tanečných a hudobncýh show predstaveniach. Niekedy až vtedy ich človek rozozná, že ide o chlapca, keď sa k Vám ozvú, ináč je to dokonalá práca plastického chirurga.

No a aký by to bol večer keď by sme v našej zábave nepokračovali ďalej aj v ulici Khao San Road, kde sme to poriadne roztočili skoro až do úsvitu. Mimochodom  som mala narodeniny tak to sa má poriadne osláviť.

Ďalší deň nás čakala prehliadka Kráľovskej štvrti, kde síce kráľ už nesídli. V tejto časti Bangkoku sú  aj rôzne ministerstvá a úrady. Veľký palác, Phra Borom Maha Ratcha Wang  je komplex budov v tejto časti  Bangkoku. Palácový komplex má obdĺžnikový tvar a má celkovú plochu 218 400 metrov štvorcových, obklopený štyrmi stenami. Nachádza sa na brehu rieky Chao Phraya v srdci ostrova Rattanakosin.

Veľký palác nie je jedinou stavbou, ale pozostáva z mnohých budov, sál, pavilónov rozmiestnených okolo otvorených trávnikov, záhrad a nádvorí. Jeho asymetria a eklektické štýly sú spôsobené jeho organickým vývojom, s prístavbami a prestavbami, ktoré urobili po sebe vládnuci králi viac ako 200 rokov histórie. Je rozdelená na niekoľko štvrtí. Veľký palác je v súčasnosti čiastočne otvorený pre verejnosť ako múzeum, ale zostáva funkčným palácom, v ktorom sa stále nachádza niekoľko kráľovských kancelárií.

Wat Pho, známy aj ako Chrám ležiaceho Budhu. Hlavnou atrakciou Wat Pho je však bezpochyby obrovská 46 metrov dlhá a 15 metrov vysoká socha ležiaceho Budhu umiestnená v najsevernejšom z chrámov.

Wat Phra Kaeo alebo Chrám smaragdového Budhu kaplnka je miestom pre náboženské obrady, ako je recitovanie Prātimokṣa (základné pravidlá budhistických mníchov) v deň budhistického slávenia a obradu vysviacky. Vo vnútri kaplnky je socha Budhu sediaceho na trojstupňovom podstavci. Smaragdového Budhu, vyrobeného zo zeleného jaspisu a odetého v zlate,ktorý je  vysoký približne 76 cm, zdobia tri rôzne sady zlatých odevov. Oblečenie mení thajský kráľ alebo styčný pracovník na ceremónii pri striedaní ročných období. Tri sady zlatých odevov zodpovedajú letnej sezóne Thajska, sezóne dažďov a zimnej sezóne. Súpravy zlatých odevov, ktoré sa v danom čase nepoužívajú, sú uložené v neďalekom pavilóne Regalia, Royal Decorations a Thai Coins v areáli Veľkého paláca, kde si ich môžete prezrieť.

Vo Wat Pho sme videli aj stupy, budhistické miesta na uctievanie relivií.

Na druhom brehu rieky Chaophraya, kde premáva kyvadlová lodná doprava sme navštívili chrám Wat Arun, pomenovaný po Arunovi – hinduistickom bohovi vychádzajúceho slnka. Veže, zvané prang, sú obložené farebným porcelánom, ktoré ráno odrážajú prvé lúče slnka, čím vytvárajú až perleťové odlesky, ale nádherné sú aj večer.

A večer sme už odchádzali z Bangkoku, aby sme si vyvetrali hlavu z rôznych wat, phra, prang a podobne a nadýchali na čerstvého vzduchu a zaplávali si v mori na Krabi, ktoré  leží v južnej časti Thajska  a obklopuje ho  Andamanske more.

Letovisko Krabi je v raji s piesočnatými plážami sfarbenými dobiela či dozlata. Tyrkysové more obmýva pobrežie lemované tropickou vegetáciou. Uchováva si svoje krásy i napriek dynamicky sa rozvíjajúcemu cestovnému ruchu. Charakteristickým prvkom tejto oblasti sú vápencové skaliská. Počas dovolenky na  Krabi sa dá kúpať, poznávať podmorský svet, vydať sa na turistiku, plaviť sa na kajaku, či navštíviť niektorú z množstva tajomných jaskýň a ostrovov.

Ubytovaní sme boli v Ao Nang a odtiaľ sme podnikali výlety rýchloľoďou na priľahlé ostrovy a krásne miesta.

Ko Poda, asi 8 kilometrov od Ao Nang. Je súčasťou Mu Ko Poda alebo ostrovov skupiny Poda, ktoré sú pod správou národného parku Hat Nopharat Thara-Mu Ko Phi Phi.

Navštívili sme Ko Mo -  Ko Thap, Ko Mai Phai , Ko Phi Phi Don, Bamboo Island, Ko Poda Nok (Chicken Island)   ale aj iné ostrovčeky.

Mueang Krabi, kde sa nachádza nádherná Railay  beach, kde sme pred niekoľkými rokmi boli.

Ale nevynechali sme ani slávnu Maya Bay  na ostrove Phí Phí, patriace  k súostroviu Koh Phi Phi. Maya Bay  patrí k najkrajším plážam celého Thajska. Leží v plytkej zátoke obkolesená strmými vápencovými skalami na ostrove Ko Phi Phi Leh. Jemný svetlý  svetlého piesok, tyrkysová voda dodáva tomuto miesto nádheru a pôsobí dychberúcim dojmom na návštevníka. V posledných rokoch kvôli ochrane prírody a vody nie je povolené na Maya Bay sa kúpať jedine sa fotiť vo vode!

Viking Cave (Jaskyňu Vikingov) vytvorila príroda na dne vysokého vápencového útesu na severovýchodnej strane ostrova Ko Phi Phi Leh. Názov dostala podľa kresieb vo vnútri, ktoré pravdepodobne vytvorili námorníci z oblasti Škandinávie.

Monkey Trail Ao Nang – opičí chodník, ktorého názov  napovedá, že vám spoločnosť budú robiť zvedavé opice. Nachádza sa pešou prechádzakou asi 20 minút z Ao Nangu kde sa ide cez horský chodníček.

V samotnom Ao Nangu sme bolo v dobrých reštaurácicách, kaviarňach ale aj na kabarete Blue Dragon kde peršektnú show urobili  zase Lady boy.

Takže história, chrámy a pagody  z Bangkoku  sa spojili pri tejto ceste s krásnym morom,  bielym piestom,  vynikajúcim jedlom, a úsmevom miestnych ľudí. .

Ďakujem Thajsko za krásne zážitky - ขอบคุณประเทศไทยสำหรับประสบการณ์ที่ยอดเยี่ยม