Všichni jsou už Mexiku 1

 

 „Všichni jsou už v Mexiku ....... Buenos Dias já taky jdu“     časť prvá

 

Áno, podľa slov tejto pesničky aj ja som sa vybrala do Mexika... nielen preto aby som, ako sa spieva ďalej .....“apoň si poslechnu pěknou muziku, co se hraje v Mexiku“ ... ale hlavne kvôli historickým pamiatkám a pyramídam, ktorých je na území Mexika množstvo.  

Cesta bola dlhá, len z Amsterdamu sa letlo viac ako 11 hodín do Mexico city, ale s tým človek musí počítať keď cestuje do takej diaľky. Mexiko sa zaraďuje geopolicky buď k Severnej alebo Strednej Amerike.  Ide o prímorský štát medzi Tichým oceánom a Karibským morom. Na pevnine hraničí na severe s USA a na juhu s Guatemalou a Belize.  

V predkolumbovskom období v podstate teda do objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom sa na území dnešného stredného a južného Mexika rozvíjali  mezoamerické civilizácie. najmä Zapotékovia, neskôr Mayovia, neskôr Aztékovia. Dodnes sa tu tiež hovorí tzv. mezoamerickými jazykmi. Mestici, teda miešanci Indiánov a belochov, sú zastúpení 60%, indiáni 30 % a belosi (potomkovia Španielov zvaní kreoli) 9%. Z Indiánov je najviac: Nahuov (potomkovia Aztékov), Mayov a Zapotékov.

Po príchode Európanov do „Nového sveta“ dobyl conquistador Hernando Cortés Aztécku ríšu, vzápätí potom obrátili Španieli pozornosť na ostatné indiánske štáty v oblasti. V roku 1535 založili Španieli svoju kolóniu Nové Španielsko s hlavným mestom Mexiko na mieste hlavného mesta Azteckej ríše, Tenochtitlan priamo na území vysušeného jazera Texcoco, v strede dnešného hlavného mesta Mexika.(niektoré chrámy na poriadne nakláňajú, veď sú postavené na dne jazera)

Vďaka objaveniu ropy  v Mexickom zálive je životná úroveň v krajine relatívne vyššia, než v ostatných latinskoamerických krajinách. Mexiko má činné sopky a je ohrozované zemetraseniami. Popocatepetl,  skrátene aj El Popo je aktívna sopka a zároveň druhý najvyšší vrch Mexika.

 

Život indiánskych obyvateľov Mexika v predkolumbovskom období bol naplnený uctievaním obrovského panteónu bohov. Na ich počesť sa budovali rozsiahle stavby a kultové centrá, obyvateľstvo vydržiavalo početnú vrstvu kňazov, ktorí boli prostredníkmi medzi prostým ľudom a bohmi, putovalo do vzdialených posvätných miest a organizovalo náboženské slávnosti, ktorých súčasťou bývali aj ľudské obete na uzmierenie bohov.

V deň keď sme prileteli do Mexico city sa práve konal Cannabis  festival.  Konopné podujatia a festivaly v Latinskej Amerike poskytujú platformu pre nadšencov kanabisu, aby sa zhromaždili a oslávili bohaté kultúrne dedičstvo rastliny. V okolí hotela to voňalo všade.....ináč fajčenie na verejnosti, ako aj v reštauráciách, kaviarňach a inde je zakázané!

Takto sa začalo naše zoznámenie sa s Mexicom, nádychom canabisu!

Samotné hlavné mesto Mexico City je obrovské.  Leží vo vnútrozemí, vysoko v horách a je najväčším mestom v krajine. Počet obyvateľov hlavného mesta nie je úplne presný ale odhaduje sa na vyše 20 miliónov. Mexico City je najstaršie hlavné mesto v Amerike a jedno z dvoch, ktoré založili domorodí obyvatelia. Mesto pôvodne postavili  na skupine ostrovov v jazere Texcoco  pod názvom Tenochtitlan. Bol takmer úplne zničený pri obliehaní Tenochtitlanu  a následne prerobený a prestavaný v súlade so španielskymi mestskými štandardmi.

Našou prvou zastávkou v Mexico City, tradične známe aj pod názvom  ako La Ciudad de los Palacios ("mesto palácov") bolo Antropologické muzeum kde sme sa zoznámili s históriou Zapotékov, Mayov a Aztékov a videli sme množstvo artefaktov zachovaných z dávnych čias.  Mali sme aj šťastie lebo sme boli v múzeu práva na sviatok Dňa Zeme a mohli sme sledovať zaujímavý program nadšencov, oblečených v nádherných kostýmoch.

 

Danza de los Voladores (lietajúci Indiáni) alebo Palo Volador „lietajúci stĺp“) je starobylý mezoamerický obrad, ktorý sa vykonáva aj dnes, aj keď v upravenej podobe. Rituál pozostáva z tanca a lezenia na 30-metrovú tyč, z ktorej sa potom štyria z piatich účastníkov spúšťajú zviazaní lanami, aby zostúpili na zem. Piaty zostáva na vrchole tyče, tancuje a hrá na flaute a bubne. Ceremoniál je zapísaný  UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo, aby pomohol rituálu prežiť a prosperovať v modernom svete.

 

Navštívili sme aj obrovský Chrám Panny Márie Guadalupskej s Kaplnkou na vrchu a počas prechádzky na Námestie Ústavy tzv. Zócalo sme mali možnosť vypočuť typickú hudbu spevákov mariachi.

 

Metropolitná katedrála (Nanebozvatia Nasvätejšej Panny Márie)  je nádherná baroková stavba,  nielen z vonjakšej strany ale aj z vnútra. Španielsky architekt inšpiráciu bral z gotických kostolov v Špenielsku. Nachádza sa na obrovskom námestí nezávislosti. Aj táto katedrála postupne klesá tak ako aj časť mesta a hlavného námestia, keďže mesto bolo postavené na dno bývalého jazera a aj voľným okom je niekde vidieť rozdiel v úrovniach.

 

Námestie nezávislosti  tzv. Zócalo, ktoré má rozmery 240 x 240 metrov bolo v dávnych dobách hlavným dejiskom slávností Aztékov. Na obvoskom stožiary vlaje národná vlajka Mexika, ktorú denne slávnostne vztýčia.

 

Národný palác - Palacio Nacional) je sídlom federálnej exekutívy v Mexiku, slúži aj ako oficiálna rezidencia prezidenta Mexika. Bolo palácom  už od čias Aztéckej ríše a väčšina stavebných materiálov súčasného paláca pochádza z pôvodného. Balkón, na ktorom prezident Mexika každoročne udeľuje Grito de Dolores na Deň nezávislosti a zazvoní na zvon z kostola v Dolores Hidalgo, Guanajuato. The Cry of Dolores je považovaný za čin, ktorý začal mexickú vojnu za nezávislosť. Podľa tradície pozostával z výzvy, ktorú kňaz Miguel Hidalgo y Costilla v spoločnosti Ignacia Allendeho a Juana Aldama adresoval svojim farníkom, aby sa 16. septembra skoro ráno postavili proti Novému Španielsku, a zazvonil na jeden zo zvonov Farnosti mesta Dolores, dnes Dolores Hidalgo, Guanajuato.

 

Cestou do hotela keďže bola nedeľa a v Mexiku je tento deň považovaný za deň rodiny, tak sme mali možnosť, v centrálnom parku Alameda  ale aj na niektorých  uzavretých uliciach, vidieť miestnych spievať, tancovať, „piknikovať“ alebo športovať.

Krásna budova Bellas Artes, alias Krásneho umenia, Palacio de Bellas Artes (Palác výtvarných umení) je prominentným kultúrnym centrom v Mexico City. Tu sa konajú umelecké a literárne podujatia  a výstavy výtvarného umenia.

Anjel nezávislosti, najčastejšie známy pod skráteným názvom El Ángel a oficiálne známy ako Monumento a la Independencia („Pamätník nezávislosti“), víťazný stĺp postavili v roku 1910  na pamiatku stého výročia začiatku vojny za nezávislosť Mexika.

 

Ľutujem že som sa nedostala do Múzea Frida Kahlo ani do výstavných priestoov Diego Rivera, keďže lístky sú vybookované na mesiace vopred a nevedela som presne kedy tu budeme tak som nekupovala vopred.

Druhý deň sme sa vybrali na severovýchod  od Mexico City do Archeologickej oblasti Teotihuacán, ktorá je jedna zo starých mezoamerických kultúr, medzi 1. a 8. stor. n. l. najvýznamnejšie náboženské centrum celej Strednej Ameriky. Teotihuacán je nielen v mexických mýtoch popisovaný ako zvláštne, magické, posvätné miesto skrývajúce mnoho tajomstiev a ohromujúce svojou monumentalitou. Aztékovia 800 rokov po zániku civilizácie Teotihuacánu verili, že práve tu bol po poslednej kozmickej katastrofe obnovený svet a stvorené nové Slnko. Zrúcaniny Teotihuacánu ležia na vyprahnutej náhornej plošine v nadmorskej výške asi 2200 metrov. Veľkolepé stavby sa týčia v údolí, na značnom priestore, dobrých 5 km dlhom a skoro 3 km širokom. Čiže dalo to zabrať kým sme sa dostali z jedného konca na druhý, nehovoriac o schodoch, ktoré bolo treba zdolať na pyramídach. Teotihuacán bol náboženským centrom, kde sa schádzali desaťtisíce ľudí. Názov Teotihuacán pochází právě z aztéckého jazyka a znamená „mesto bohov“ alebo „miesto, kde sa ľudia stávajú bohmi“ alebo presnejšie „miesto, kde je hojnosť bohov“. Aztékovia pomenovali hlavnú tepnu mesta Cesta mŕtvych a stavby nazvali pyramídou Slnka a Mesiaca. Skutočné meno mesta ani jeho monumentov nepoznáme. Doteraz je záhadou, kto boli jeho zakladatelia a akým jazykom hovorili, pretože po sebe nezanechali žiadne písomné pamiatky, len niekoľko nerozlúštiteľných symbolov či náčrtov. Hoci sa už podarilo identifikovať množstvo vplyvov, ktoré na Teotihuacán pôsobili, dodnes sa nevie, odkiaľ prišli ak akej etnickej skupine títo ľudia patrili.

 

A aká  by to bola návšteva  Mexika,  keby sme sa nezastavili na ochutnávku známeho alkoholickíého nápoja, Tequila, ktorá dostala svoje meno po malom meste v štáte Jalisco. V skutočnosti iba nápoje z Jalisca a štyroch okolitých oblastí sa môžu vyrábať a predávať pod označením tequila. Tequila sa destiluje z modrej agáve. Posudzuje sa podľa toho, aké množstvo agáve obsahuje, ale aj podľa dĺžky zrenia.

Treba vyvrátiť tvrdenie že sa vyrába z kaktusu, lebo síce kaktus a agáve pochádzajú z jednej krajiny, ale rozhodne sa nestretnú v jednej fľaši. Totiž agáva modrá je druh sukulentu! 

A ideme ďalej... niekoľko stovák kilometrov a ocitneme sa v slávnom meste Acapulco, ktorého lesk už dávno upadol.  Mesto po tornáde v roku 2023 bolo značne poškodené, ale ani predtým to už nebolo to slávne výletné mesto bohatých Američanov, ako sme to videli vo filmoch zo 60-tych rokov minulého storočia. Noblesné vily slávnych ľudí, týčiace sa nad zálivom pripomínajú časy keď tieto hviezdy trávili tu svoj voľný čas. Teraz ostali len budovy, ktoré môžu na plavbe ľoďou ukazovať turistom. Večerná atrakcia je ale dychberúca a skôr by som povedala z toho človeka mrazí. Útesový potápači  od 13 do 60 rokov skáču zo skál, kde najvyšší bod je viac ako 40 metrov, do 4 metrovej vody, rýchlosťou cca 80 km/h. Spolok tzv. Útesových potápačov vznikol v La Quebrada v roku 1939 a má asi 54 členov. Pre turistov je to parádna atrakcia ale, ako som videla, deti ktoré v ten večer skákali nemali žiadny strach. 

Druhý deň po 4,5 hodinovej ceste luxusným autobusom sme sa dostali do mesta Cholula, známa svojou Veľkou pyramídou  Španieli, ukazujúc svoju nadvládu alebo že by netušili kde stavajú, postavili na vrchole pyramídy, ktorú pokrýva hustá vegetácia  kostol Iglesia de Nuestra Señora de los Remedios

 

Naša cesta pokračuje ďalej do mesta Oaxaca ( podľa miestnych Oachaca alevo Vachaca) Ubytovali sme sa v starobylom hotely v centre mesta, a čo bolo zaujímavé izba nemala okno s priamy výhľadom, teda okno bolo ale do svetlíka. No tak to bola lekcia na klaustrofóbiu. Mesto práve oslavovalo 492 výročie založenia tak sa konali veľkolepé oslavy na hlavnom námestí.

Hotel Quinta Real Oaxaca je na 25 mieste na zozname Historických hotelov sveta, a tiež je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, tak ako aj celé historické centrum mesta. Budova slúžila pôvodne ako Convent teda káštor rádu Santa Catalina de Siena.Mesto je ako malá klenotnica s množstvom krásnych biudov a kostolov.

 

 Kostol Santo Domingo de Guzman je príkladom novošpanielskej barokovej architektúry, kde na strope vidieť vyobrazený mayský strom života.

 

 Basilica  Nuestra Senora del Soledad,  Panna Mária zo samoty, okrem toho, že bola patrónkou Oaxaca, bola patrónkou námorníkov, ktorí ju naplnili perlami. Socha Panny Márie je jedným z najbohatších na kontinente, pretože len  zlatá koruna má 2 kg tohto kovu a 600 diamantov. Olejomaľby, ktoré pokrývajú  steny kostola, sú nevyčísliteľné umelecké diela.

 

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie, je sídlom rímskokatolíckej arcidiecézy Antequera, Oaxaca. Fasáda  je vyrobená zo zeleného kameňa cantera, ktorý sa bežne vyskytuje v budovách v Oaxace, a interiér je v neoklasicistickom štýle. Na oltári je socha Panny Márie Nanebovzatej (Nuestra Señora de la Asunción), ktorá bola vyrobená v Taliansku.

 

Prešli sme  rušné cenrtrum mesta s množstvom stánkov s rôznym tovarom, ovocím  zeleninou, ale aj mieste trhovisko, kde sa predáva asi všetko, ale tam jesť radšej neodporúčam. Ovocie a zeleninu sa oplatí kúpiť lebo je čertvé a dá sa konzumovať samozrejme po dôkladnom umytí.

Ráno sme sa vybrali na Bielu horu alias Monte Alban a opäť sme boli pri ruinách  z dávnych dôb. Obrovské námestie slúžilo nielen na zhromažďovanie sa ale aj na rituálnu loptovu hru teda na Juego de Pelota,  ktorá sa hrala v predkolumbovskej Mezoamerike. Pravdepodobne pochádza od Olmékov  a potom sa rozšírila do ďalších kultúr, medzi ktoré patrili aj  Mayovia a Aztékovia,.Hralo sa na ihrisku nazvanom tlachtli, pričom na bočnej stene ihriska bol kamenný kruh.

                                                         Ukážka z múzea

Hráči, ktorí mali na sebe ťažké vypchávky, používali lakte, kolená a boky, aby zrazili pevnú gumenú loptičku (ollama) do súperovho kamenného kruhu na konci ihriska. Lopta predstavovala slnko (alebo mesiac alebo hviezdy) a kruhy predstavovali východ a západ slnka alebo rovnodennosti. Mimoriadne násilná hra často spôsobovala vážne zranenia a príležitostne aj smrť. Okrem toho súčasťou rituálu okolo tlachtli boli aj ľudské obete, teda kapitána víťazného družstva obehovali bohom, lebo obetovali len najlepších.

 

Nádherný viac ako 2000 ročný tisovec sme videli v krásom parku v Tule, podľa údajov 42 metrov vysoký so 14 metrovým priemerom a obvodom 58 metrov.

 

Na tomto úseku nás čakal nočný presun, ale predtým sme ešte boli navštíviť továreň na výrobu Mezcalu, pričom  vieme že Tequila sa môže vyrábať len z modrej agáve ale pri výrobe Mezcalu to nie je pravidlo. Ochutnala som Mezcal aj s červíkom aj s rôznymi príchuťami.

 

Na ceste z tkáčskej dielne nás chytil silný lejak, a cesta bola hneď zaplavená a neprejazdná. Našťastie z dediny viedla aj druhá cesta smerom na diaľnicu, avšak pri otáčaní sme narazili do konára stromu, ktorý nám rozbil časť zadného okna. Ale šikovní vodiči to na prvej benzinovej pumpe opravili, teda zalepili fóliou a mohli sme pokračovať v nočnom presune do mesta Villahermosa.

 

Parque-Museo La Venta vo Villahermosa je jedným z najunikátnejších, dobre koncipovaných múzeí, aké sme kedy stretli. Park-múzeum, vytvorené v roku 1958, je domovom  premiestnených  olméckych pokladov, ktoré boli ohrozené petrochemickým vývojom v blízkosti pôvodného archeologického náleziska La Venta v severnom Tabascu. Medzi tieto neoceniteľné poklady patria tri kolosálne olmécke kamenné hlavy, ako aj mnoho ďalších veľmi pôsobivých príkladov olméckeho sochárstva a rezbárstva. Aj keď existujú nekonečné teórie o týchto jedinečných výtvoroch, v skutočnosti sa veľa nevie o tom, prečo boli vytvorené a koho alebo čo predstavujú. Hlava známa ako Monument 1 v La Venta je vysoká takmer 2,4 m a váži viac ako 24 ton. Ako bola pred viac ako 2500 rokmi vyrobená a umiestnená taká obrovská kamenná socha? Predstavivosť nemá hraníc však??? Takéto jedinečné umenie si vyžaduje rovnako jedinečné prostredie. Do Parque-Museo La Venta návštevníci vstupujú cez malú zoologickú záhradu, ktorá zahŕňa miestne opice, vtáky, krokodíly, jaguáre a ďalšie. A potom nás vedie  1,2 km dlhý chodník medzi podoprenými stromami a spleťou viniča, aby sme „objavili“ každé umelecké dielo zobrazené v prírode.

 

Naša cesta sa ešte nekončí, lebo máme veľký okruh Mexikom, ale aby to nebolo dlhé čítanie tak druhú časť objavovania mezoamerickej kultúry môžete prečítať v blogu www.damynacestach.blogspot.com/Všichni jsou už v Mexiku 2

  Mexiko pre nás ešte skrýva prekvapenia ..........zatiaľ Adios!!!!