Vtáči ostrov alias Kuşadası

Leto v na vtáčom ostrove


Kuşadası, teda vtáčí ostrov som navštívila cez leto 2024.

Inšpirovalo ma to, že syn s kamarátkou tu pracujú ako delegáti cez jednu slovensku cestovnú kanceláriu. A prečo sa nepozrieť tam kde som ešte nebola, hlavne keď charter letí počas letnej turistickej sezóny priamo z Košíc. Necelé dve hodinky letu  a už som bola na brehu Egejskeho mora. Hotel som si objednala cez Booking a skutočne bol perfektný priamo na promenáde na tzv. Ladies beach a  len pár krokov bolo do mora. Kadinlar Denizi („Dámská pláž“) je nejznámější pláž v Kuşadasi, obnovena v roku 2000. Podĺž  pláže je promenáda plná kavární , reštaurácikí malých obchodíkov a hotelov.





Kuşadası („vtáčí ostrov“) je prístavné mesto so  zhruba 50 000 obyvateľmi v provincii Aydin na západnom pobreží Turecka pri Egejskom mori asi 60 kilometrov od Izmiru. Vo vzdialenosti len  20 km juhozápadne od Kuşadası leží grécky  ostrov Samos; plavba medzi nimi trvá zhruba jednu a štvrť hodiny. Kuşadası – predtým  rybárske mestečko  – je dnes významným strediskem turistického ruchu, východiskom k plavbám po Egejském mori a výletom k nedalekým pozostatkom antického mesta Efesos.






Keďže tzv. váľačky na pláži nemám rada tak hneď na druhy deň som sa vydala na poznávanie mesta.
Prvou zastávkou bol Holubi ostrov. 

Güvercinada („Holubí ostrov“) bol vďaka strategickej polohy behom vojen v otomanskej dobe  skôr využívaný  pre obranu pobrežia a útokům  od mora. Stojí na ňom byzantský hrad, ktorý pôvodně služil ako obrana proti pirátom (Pirátský hrad). Je z neho nádherný výhľad na Egejské more, okolité ostrovy a na samotné mesto   Kuşadası. Z jednej strany je veľký prístav, kde denne kotvia obrovské  zaoceánske ľode a z druhej strany elegatná pláž Jade beach na ďalšom polostrove s názvom Yılancı Burnu. Na nádvorí pevnosti sa nachádza malé múzeum s expozíciou historických artefaktov  a archeologických nálezov , ktoré dávajú predstavu o histórii mesta a pevnosti. V pevnosti sa organizujú aj rôzne kultprne podujatia a predatavenia. 









Odtiaľ som išla do prístavu sa pokochat na obrovske ľode ako MSC a podobne ktore tu zvyknú kotviť aspoň na jednu noc v rámci plavby v Egejskom mori.





Z prístavu po promenáde cez krásny mestsky park so sochami, medzi inými je aj socha rybára s rybou, som sa dostala k symbolickej a ikonickej soche, ktorá láka turistov cez deň aj večer, a tou je socha  El Heykeli,  nazývaná aj sochou slobody.
Socha ruky je dôležitým symbolom a miestom stretnutia, a turisti, ktorí navštívia Kuşadası ju s obľubou vyhľadávajú.  El Heykeli, „Socha slobody“ Kuşadası je ikonickým symbolom mesta. 16 metrov vysoká socha sa týči nad nábrežím, stojí vysoko a hrdo na svojom vyvýšenom mieste s výhľadom na prístav a mesto a zároveň poskytuje krásny západ slnka a výhľad na more. Socha je navrhnutá ako žena v tradičnom tureckom odeve a dnes je jednou z najobľúbenejších turistických atrakcií v tejto oblasti.Táto socha, postavená v roku 2009, ponúka vizuálnu hostinu a odráža vrelú atmosféru regiónu. Socha z diaľky pozdravuje cestujúcich, prichádzajúcich zaoceánskymi ľoďami do prístavu Kuşadası.

 
Blízko promenády smerom do centra starého mesta sa nachádza budova Karavanserai, ktorý bol v dávnych časoch využivaný ako colnica ale aj na odpočivanie cestujucich a zvierat, presúvajúcich sa karavanmi po krajine.

Karavanserai dal postaviť v roku 1615 Öküz Mehmed Pasha, ktorý pôsobil ako guvernér osmanského Egypta a veľkovezír, a to vo forme pevnosti, aby vyhovoval potrebám doby. Budova sa dnes využíva ako hotel.

 
Pozrela som sa aj na trh s rybami, všetko čerstvé priamo vylovené z mora. A tak bolo samozrejmosťou že na neskorú obedovečeru si dám rybu. K tomu pohár vína a a nádherný pohľad na  zrkadlovú krásnu hladinu mora… no čo ešte človek potrebuje?



 


A čo s časom na ďalší deň? Ide sa objavovať ďalšia pláž!

Yilanci Burnu, tiež známy ako Neopolis, je polostrov nachádzajúci sa južne od Pigeon Island, alebo od Holubieho ostrova. Je to jedinečná prírodná krása a má historický význam pre Kusadasi. Polostrov obklopuje svieža zeleň a krištáľovo čisté tyrkysové vody Egejského mora. Vďaka tomu je ideálnym miestom na oddych a pohľad na pokojnú pobrežnú scenériu. Je to raj pre milovníkov prírody kvôli bohatej vegetácii, ktorá zvyšuje celkový šarm. Preklad  Yilanci Burnu je „Snake Cape“ alebo Hadí mys. Názov pochádza z historickej predstavy, že v oblasti bývala významná hadia populácia. Názov pretrváva ako pocta historickým príbehom tejto oblasti, aj keď sa odvtedy počet hadov znížil.

Yilanci Burnu (Neopolis) je historicky významná oblasť. Kusadasi predtým osídlili Ióni. V staroveku bola oblasť súčasťou Iónskeho spolku, konfederácie gréckych mestských štátov. Mestá ako Efez nie sú ďaleko od Yilanci Burnu a všetky boli pod gréckym vplyvom. Iónska liga sa podieľala na formovaní politického prostredia starovekej Anatólie v 6. storočí pred Kristom.

Vďaka vynikajúcej polohe Kusadasi Yilanci burnu sa tu presadili aj Rimania. Od 1. storočia pred Kristom do 4. storočia nášho letopočtu slúžil prístav, v rímskych časoch nazývaný aj Port of Andriace, ako centrum obchodu a obchodu.

Historické ruiny pod vodou v tejto lokalite sú dôkazom  bohatého kultúrneho dedičstva oblasti. Objavovanie týchto ruín a histórie pravekých ľudí, ktorí tam žili, je zaujímavým a poučným zážitkom. To je dôvod, prečo Yılancı Burnu nie je len esteticky príjemný, ale aj historicky významný. Pod vodou tu stále možno vidieť staroveké ruiny a historické artefakty z obdobia Grécka a Rimanov.

A práve na polostrove Yılancı Burnu sa nachádza  jedna z pláží s najkrajším výhľadom na ostrov Güvercin. Na Yılancı Burnu, čo je verejná pláž, sú dva luxusné plážové kluby, ktoré uspokoja všetky potreby tých, ktorí majú radi eleganciu. Pláž je kamenistá, more čisté, väčšinu času bez vĺn, ale hlboké, teda sa v ňom dobre pláve.

 Jade beach club, ponúka ideálne prostredie pre tých, ktorí radi plávajú v skalnatých vodách. Môžete tráviť čas v plážových zariadeniach na pobreží mysu a užívať si smaragdovo sfarbené more. Luxusné ležadlá, slnečníky, bary, reštaurácie, snack bary, tenisové kurty, basketbalové ihriská, zábavné zariadenia pre deti a vodné športy patria medzi služby, ku ktorým máte v Jade beach club  prístup.

Preto som sa vybrala aj ja na túto pláž a išla som do Jade beach clubu, ktorý ponúka uz skoro 20 rokov svoje služby a to na maximálne vysokej úrovni. V cene vstupenky do plážového clubu je jedno lehátko so slnečníkom a stolíkom. V strede areálu je kaviarenska a reštauračná časť a z bohatého výberu nápojov a jedál je čo vybrať.
Pridanou hodnotou je smaragdovo zafarbena priezračná voda a plávanie s priamym výhľadom na hrad.Servis je na vysokej úrovni obsluha sa príkladne stará o hostí. Najprv som si myslela že od 10 hodiny tam pobudnem tak do druhej ale odchádzala som skoro pred záverečnou, tak dobre som sa cítila.








Na ďalši deň mi syn zorganizoval skupinový výlet do neďalekej horskej dedinky Şirince.

Şirince, tiež známa ako dávne pomenovanie Kirkintzes teda škaredé z obdobia kedy bola dedinka osídlená grékmi. Dedina má históriu siahajúcu až do helenistického obdobia (323 – 31 pred Kr.). Nálezy keramiky, v rokoch 2001 až 2002 naznačujú prítomnosť siedmich dedín a deviatich usadlostí v tejto oblasti, ktoré sa datujú od staroveku a stredoveku. Na ceste hore, keďže sa ide serpentínmi, vidieť pozostatky niekoľkých rímskych akvaduktov, pretože dedina bola dôležitým zdrojom vody pre staroveký Efez.

Şirince prosperovala, keď bol Efez v 15. storočí opustený, ale väčšina toho, čo dnes človek vidí, pochádza z 19. storočia. Existuje príbeh, že dedinu osídlili oslobodení grécki otroci, ktorí ju pomenovali Kirkintzes (čo znamená „Škaredá“ v turečtine), aby odradili ostatných od ich nasledovania. Názov dediny bol v roku 1926 guvernérom provincie Izmir zmenený na Şirince (čo znamená „Príjemné“.

Podľa osmanskej správy z roku 1650 bolo v Kirkintzes alebo Cirkince iba 18 osôb platiacich dane, pričom všetci boli pravoslávnymi kresťanmi. V roku 1699 navštívil dedinu anglický kňaz Edmund Chishull a povedal, že celé obyvateľstvo bolo kresťanské. Do dnešnej doby sa zachoval katolický kostol, ktorý síce vo vnútri je prázdny, ale ostala ako pamiatka dávnej doby.
Dnes obec prosperuje vďaka poľnohospodárstvu (olivový olej, broskyne, víno) a cestovnému ruchu. Je dobre chránený a je vzácnym a atraktívnym príkladom osmanskej kresťanskej architektúry.







Sama som sa taxikom vybrala do neďalekej dediny Camlik, kde je múzeum parných lokomotív. Nádherné stare stroje, dýchajúce históriou, niektoré z roku 1891 alebo 1912 až 1952.
Železničné múzeum Çamlık, alias Çamlık Múzeum parnej lokomotívy, (turecky: Çamlık Tren Müzesi) je vonkajšie železničné múzeum, zároveň najväčšie železničné múzeum v Turecku a obsahuje jednu z najväčších zbierok parných lokomotív v Európe.

Muzeum bolo slávnostne otvorené v roku 1991 práve vtedy, keď bola para z Turecka vyradená. Má jednu z najväčších zbierok parných strojov v Európe, má 33 parných lokomotív, väčšina z nich sa do múzea pripojila krátko po vyradení z prevádzky. Múzeum má perfektnú polohu, pár minút od najznámejšieho historického miesta Turecka: Efezu. Na každej lokomotive sú informačné údaje o roku a štate výroby, a ďalšie technické údaje, pričom najviac ich bolo vyrobených v Nemecku a Anglicku ale boli aj zo Švédska.Najstaršiu lokomotívu postavila firma Robert Stephenson & Company, Anglicko, ale právom môžeme byť hrdí, lebo je tam aj jedna  lokomotíva postavená  ČKD  z Československa;

V múzeu je vystavená parná lokomotíva číslo 45501, ktorá sa podieľala na katastrofe vlaku Yarımburgaz v rámci Orient Expressu. Je tam vystavený aj salonný vozeň, ktorý používal Mustafa Kemal Atatürk. Vystavených je aj sedem nákladných vagónov. Okrem rôznych železničných koľajových vozidiel sa tu nachádza mnoho zariadení používaných kedysi na železnici  a železničných staniciach, ako je vodárenská veža, cestná točňa, ručný nákladný automobil a žeriav.





Navštívili ste prvé a jediné centrum mikro miniatúr v Turecku? Keď nie, tak tu je možnosť keď ste na dovolenke v tejto oblasti.V  múzeu sú cenné diela, medzi ktoré patria aj milimetrové miniatúry, ktoré možno vidieť cez mikroskopy a lupy.

Ak by ste si chceli pozrieť hodnotné diela v Centre miniatúrneho umenia Necati Korkmaz a výstavnej ploche, môžete ich navštíviť na Barbaros Hayrettin Paşa Boulevard.




A odtiaľ viedla moja cesta  zase do prístavu trochu si posedieť pri káve a dobrom víne, a deň sme zakončili vynikajúcou večerou so synom a jeho priateľkou na promenáde Ladies beach, kde sa rozbehla zábava v každej reštaurácii.




Ďalši deň .. ďalšia pláž. Tentokrát Green beach. Vlny bijúce do skál zo smaragdovo zafarbeného mora, pekná pláž s lehátkami. Pravdou je že táto pláž urovňou nesiaha k pláži na  polostrive Yilancu Burnu, ale výhľad je pekný.





Kuşadası bude svietiť do histórie...... V rámci  ochrany historického a kultúrneho dedičstva mesta sa začali práce na obnove a osvetlení historického akvaduktu, ktorý bol vybudovaný na uspokojenie potrieb vody v Kuşadası počas osmanského obdobia.  Práce budú hotové v krátkom čase, a historický akvadukt bude  v noci poriadne svietiť.





Večera bola teraz z typickej tureckej rodinnej reštaurácii, kde sme si dali mix tanier, obsahujuci rôzne druhy mäsa s dobrým šalátom a zapili sme to pivom Efes.





A ide sa do Efezu!! Poldňovy výlet do Efphesosu stál za to a dalo sa vydržať napriek pálivému slnku.

Začali sme v dome Panny Márie (turecky: Meryemana Evi alebo Meryem Ana Evi, „Dom Matky Márie“) ktorá je katolícka svätyňa.

Legenda  tvrdila, že Mária, Ježišova matka, mohla stráviť posledné roky svojho života v Efeze. Efezania odvodili argument z Jánovej prítomnosti v meste a Ježišových pokynov Jánovi, aby sa po jeho smrti postaral o svoju matku Máriu. Od 19. storočia je Dom Panny Márie,  považovaný za posledný domov Márie, Ježišovej matky pred jej nanebovzatím v rímskokatolíckej tradícii založenej na vízie augustiniánskej sestry blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Je to obľúbené katolícke pútnické miesto, ktoré už navštívili traja pápeži.

Základy domu pochádzaju z 1. storočia a zvyšok je pekne rekonštruovaný. Pod domom su tri pramene, vraj keď sa niekto z nich napije bude mať štastie, lásku a peniaze. Zároveň je tu aj stena so želaniami, kde prosby su väčšinou napisane na papierových vreckovkách a pripnuté na stenu.
Toti miesto je aj pútnickým miestom a pod kopcom je aj socha panny Márie. Totiz nie všetci pútníci idú hore až k domu ale zastavia sa len pri soche.





Zišli sme dole z kopca k vstupu do samotneho Efphesosu - Efezu. Ruiny obrovského mesta vypovedajú o živote v dávnej dobe. Mesto bolo založené v 10 storočí pred našim letopočtom  gréckymi kolonistami z Atika a Iónska.



Mýtickým zakladateľom mesta bol aténsky princ Androklos, ktorý musel opustiť svoju krajinu po smrti svojho otca, kráľa Kodrosa. Podľa legendy založil Efez na mieste, kde sa veštba z Delf stala skutočnosťou („Cestu ti ukážu ryba a kanec“). Bol úspešným bojovníkom a ako kráľ sa mu podarilo spojiť dvanásť miest Iónie do Iónskej ligy. Androklos a jeho pes sú vyobrazení na vlyse Hadriánovho chrámu, ktorý pochádza z 2. storočia.

Počas klasickej gréckej éry to bolo jedno z dvanástich miest, ktoré boli členmi Iónskej ligy. Mesto sa dostalo pod kontrolu Rímskej republiky, neskôr  bolo zničené Gótmi, hoci bolo následne prestavané, jeho význam ako obchodného centra upadol, pretože prístav pomaly zanášala rieka. V roku 614 ho čiastočne zničilo zemetrasenie. Asi v roku 650 pred Kristom bol Efez napadnutý Cimmeriánmi, ktorí mesto vrátane Artemidinho chrámu zrovnali so zemou. Po vyhnaní Cimmerianov mesto ovládla séria tyranov. Po vzbure ľudu ovládol Efez koncil. Mesto pod novou vládou opäť prosperovalo, zrodilo sa z neho množstvo významných historických osobností filozof Herakleitos, a lekári Soranus a Rúfus.

Efez je považovaný za mesto Siedmich spáčov, ktorí boli prenasledovaní rímskym cisárom Deciom kvôli ich kresťanstvu a tri storočia spali v jaskyni a prenasledovanie pretrvali.Katolíci a ortodoxní kresťania ich považujú za svätých a ich príbeh sa spomína aj v Koráne.

Harbour StreetPrístavná ulica  je to jedna z troch hlavných ulíc Efezu. Začína od divadla a končí pri prístave. Je dlhá 530 metrov a po oboch stranách boli obchody a prechody pre chodcov. Táto ulica sa tiež nazýva „arkádska“ a je široká asi 11 metrov. Bolo to veľmi blízko prístavu a na konci ulice bol „pamätník so štyrmi stĺpmi“.



Celsova knižnica, ktorej fasáda bola starostlivo zrekonštruovaná z pôvodných kusov, bola pôvodne postavená okolo r. 125 na pamiatku Tiberia Julia Celsa Polemaeana, starovekého Gréka, ktorý slúžil ako guvernér rímskej Ázie  v Rímskej ríši. Celsus zaplatil výstavbu knižnice z vlastného osobného bohatstva  a je pochovaný v sarkofágu pod ňou. Knižnicu väčšinou postavil jeho syn a kedysi v nej bolo takmer 12 000 zvitkov. Budova bola navrhnutá s prehnaným vchodom - aby sa zvýšila jej vnímaná veľkosť, špekulujú mnohí historici - budova je orientovaná na východ, aby čitárne mohli čo najlepšie využiť ranné svetlo.



Brána nachádzajúca vedľa Celsovej knižnice a otvárajúca sa do Agory. Postavili ho otroci Mazeus a Mithridates pred 2000 rokmi pre rímskeho cisára Augusta. Mazues a Mithridates boli obaja architekti. Potom sa stali otrokmi cisárskej rodiny Augusta.

Najväčšie  antické divadlo v Turecku s kapacitou 24 000 miest bolo postavené v 4. storočí pred naším letopočtom. Vybudovanie tohto obrovského divadla v Efeze trvalo 60 rokov. Bolo to grécke divadlo, ktoré bolo prerobené na rímske divadlo. Bola tu trojposchodová budova javiska, postavená v rôznych časoch a platená rôznym rímskym cisárom.  Toto divadlo pod holým nebom sa pôvodne využívalo na drámu, ale v neskorších rímskych časoch sa na jeho javisku konali aj gladiátorské zápasy.



Existovali dve agory, jedna pre komerčné a jedna pre štátne podnikanie. Jedna z dvoch Agor nachádzajúcich sa v Efeze s rozlohou 11 000 m2, kde na 4 stranách Agory boli obchody. Bol postavený v helenistickom období a rozšírený v rímskom období. V tom období to bola najväčšia nákupná zóna.

Mramorové ulica je  jedna z hlavných ulíc Efezu. Začína pred Celsovou knižnicou, prechádza okolo divadla a siaha až k Artemidinmu chrámu. Knižnica a Agora sú na pravej strane Mramorovej ulice. Bordel je na ľavej strane ulice. Ďalej vpravo je divadlo a ďalej vľavo telocvičňa. Pretína aj Prístavnú ulicu.




Efez mal tiež niekoľko veľkých kúpeľných komplexov, ktoré boli postavené v rôznych časoch, keď bolo mesto pod rímskou nadvládou. Bol to krásny komplex rímskych kúpeľov, ktorý sa nachádza v centre pozdĺž ulice Curetes v Efeze. Po zemetrasení v 4. storočí ho obnovila bohatá kresťanka menom Scholastica. V kúpeli je socha Scholastica.

Verejné záchody .V Efeze by mala byť ďalšia verejná toaleta pre ženy, ktorá sa zatiaľ nenašla.



Mesto malo jeden z najpokročilejších akvaduktových systémov v starovekom svete s najmenej šiestimi akvaduktmi rôznych veľkostí, ktoré zásobovali rôzne časti mesta. Napájali niekoľko vodných mlynov, z ktorých jeden bol identifikovaný ako píla na mramor.A že s mramorom pracovali o tom svedčí aj to, že dlažba v „meste“ je z mramoru a sem tzam sa aj šmýka.

Mozaikové chodníky ako  priestor pre chodcov, ktorý patrí do 5. - 6. storočia. Tieto mozaiky sú umiestnené pred Terasovými domami.

Odeon bolo malé zastrešené divadlo využívané na hry a koncerty ale aj ako parlament  s kapacitou asi 1500 ľudí. V divadle bolo 22 schodov. Hornú časť divadla zdobili červené žulové stĺpy v korintskom štýle. Vchody boli na oboch stranách javiska a viedli k nim po niekoľkých schodoch.

Hercules Gate sa nachádza na začiatku ulice Curetes. Na dvoch stĺpoch sú viditeľné Heraklove relikvie. Je to brána rozdeľujúca horné mesto Efez. Na tejto bráne sa nachádzal vlys bohyne Nicephorus (rímska Viktória).


Hadriánov chrám je   jeden z rímskych cisárskych chrámov. Rímsky cisár Hadrián navštívil Efez dvakrát. Takýto krásny chrám bol postavený na jeho počesť v 2. storočí nášho letopočtu. Hadriánov chrám je jednou z najlepších ruín v Efeze a bol nedávno obnovený. Hadriánov chrám bol premenený na kresťanský kostol v 4. storočí nášho letopočtu.



Efez bol dôležitým centrom raného kresťanstva od 50. rokov nášho letopočtu. V rokoch 52 – 54 nl žil apoštol Pavol v Efeze, kde spolupracoval so zborom a zrejme organizoval misijnú činnosť vo vnútrozemí. Podľa Skutkov apoštolov Pavol spočiatku navštevoval židovskú synagógu v Efeze. Pavol napísal list 1. Korinťanom z Efezu (pravdepodobne z „Pavlovej veže“ blízko prístavu, kde bol na krátky čas uväznený).

Rímska Ázia bola spojená s Jánom, jedným z hlavných apoštolov, a Jánovo evanjelium mohlo byť napísané v Efeze. Efez bol jedným zo siedmich miest, ktorým sa venuje Kniha Zjavenia, čo naznačuje, že cirkev v Efeze bola silná.

Ruiny mesta sa rozprestierajú na obrovskej ploche. Pozostatky agory, miestnej rady ale aj obrovského amfiteátru vzbudzujú rešpekt pred antickými staviteľmi. V amfiteátri aj teraz usporadúvajú kultúrne podujatia, operné festivaly.

Rodákom Efezusu je aj Heraklietos, ku ktorému sa viaže výrok: Panta Rhei, teda všetko je v pohybe, alias dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.

Veľmi dobry projekt je vydať sa  na nezabudnuteľnú cestu históriou do Ephesus Experience Museum. Preskúmame ulice starobylého mesta, kde čas prekvitá a pulzuje vitalitou, spoznávame každodenný život v minulosti a odhalíme tajomstvá starovekého sveta s cieľom vyrozprávať príbeh architektonického dedičstva a umenia pomocou najnovších technológií a kreatívneho jazyka. Interaktívne premietanie nás počas 20 minút prenesie do dávnych dôb a ožiju okolo nás bojovnici a obyvatelia antického mesta. Tento projekt bol spusteny len minulého roku a už za rok získal mnohé medzinárodné prestížne ocenenia. Pre turistov majú svoje živé  vystúpenia aj miestny ochotnici, ktori v dobových kostymoch sa nám snažia priblížit čriepky zo života antickeho mesta

V  v roku 2015 boli ruiny v Ephesos zaradené do svetového dedičstva UNESCO

Naša ďalšia zastávka po ochutnávke lokumu  a dobrom obede viedla k ruinám kde stál predtým Artemidin chrám, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Mal viac ako  100 mramorových  stĺpov. Chrám vyslúžil mestu titul „Služobník bohyne“. Práce na stavbe nádhernej budovy trvali  120 rokov, no v súčasnosti ju predstavuje iba jeden nenápadný stĺp, ktorý odhalil počas archeologického výskumu Britské múzeum v 70. rokoch 19. storočia. Mnohoprsá „Pani z Efezu“, stotožnená s Artemis, bola uctievaná v Artemidinom chráme, jednom zo siedmich divov sveta a najväčšej stavbe starovekého sveta. Artemidin chrám tiež známy ako chrám Diany, bol grécky chrám zasvätený starovekej, lokalizovanej podobe bohyne Artemis (rovnajúcej sa Diane, rímskej bohyni). Na mieste zostali len základy a fragmenty posledného chrámu.





 V diaľke je vidiet aj mešitu  İsa Bey (turecky: İsa Bey Camii), ktorá  je jedným z najstarších a najpôsobivejších diel architektonického umenia, ktoré zostalo od anatolských beylikov.

Tento výlet sprevádzal môj syn Viktor, ktory už viac rokov cez leto pracuje ako profesionálny sprievodca a delegát pre jednotlive cestovné kancelárie či turecké alebo slovenské. A bola som na neho veľmi hrdá, lebo svoju prácu robi profesionálne a s nadšením. Pričom treba povedať že práca delegata nie je o plávani v mori a opaľovani sa ale tvrdo si odmakaju cele leto, pričom riešia transfery, odlety, výlety a požiadavky klientov. Ved za 7 dní sme sa videli len 3 krát. Takže klobúk dole pred ním.

V takom teple po výlete dobre padlo sa osviežit v Egejskom mori a pomaličky sa chystat na cestu domov.


Aktívnu dovolenku spojenú s návštevou syna mám za sebou a môžu príst ďalšie zážitky.

Güle güle Türkiye




 

.

 

 

 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Temperamentná Andalúzia a skalnatý Gibraltár

Leto v Zadare (Lader)