Vtáči ostrov alias Kuşadası
Leto v na vtáčom ostrove
Kuşadası,
teda vtáčí ostrov som navštívila cez leto 2024.
Inšpirovalo ma to, že syn s kamarátkou tu pracujú ako delegáti cez jednu slovensku cestovnú kanceláriu. A prečo sa nepozrieť tam kde som ešte nebola, hlavne keď charter letí počas letnej turistickej sezóny priamo z Košíc. Necelé dve hodinky letu a už som bola na brehu Egejskeho mora. Hotel som si objednala cez Booking a skutočne bol perfektný priamo na promenáde na tzv. Ladies beach a len pár krokov bolo do mora. Kadinlar Denizi („Dámská pláž“) je nejznámější pláž v Kuşadasi, obnovena v roku 2000. Podĺž pláže je promenáda plná kavární , reštaurácikí malých obchodíkov a hotelov.
Kuşadası („vtáčí ostrov“) je prístavné mesto so zhruba 50 000 obyvateľmi v provincii Aydin na západnom pobreží Turecka pri Egejskom mori asi 60 kilometrov od Izmiru. Vo vzdialenosti len 20 km juhozápadne od Kuşadası leží grécky ostrov Samos; plavba medzi nimi trvá zhruba jednu a štvrť hodiny. Kuşadası – predtým rybárske mestečko – je dnes významným strediskem turistického ruchu, východiskom k plavbám po Egejském mori a výletom k nedalekým pozostatkom antického mesta Efesos.
Keďže tzv. váľačky na pláži nemám rada tak hneď na druhy deň som sa vydala na poznávanie mesta.
Prvou zastávkou bol Holubi ostrov.
Güvercinada („Holubí ostrov“) bol vďaka strategickej polohy behom vojen
v otomanskej dobe skôr využívaný pre obranu pobrežia a útokům
od mora. Stojí na ňom byzantský hrad, ktorý pôvodně služil ako obrana proti
pirátom (Pirátský hrad). Je z neho nádherný výhľad na Egejské more,
okolité ostrovy a na samotné mesto Kuşadası. Z jednej strany
je veľký prístav, kde denne kotvia obrovské zaoceánske ľode a z druhej
strany elegatná pláž Jade beach na ďalšom polostrove s názvom Yılancı
Burnu. Na nádvorí pevnosti sa nachádza malé múzeum s expozíciou historických
artefaktov a archeologických nálezov , ktoré dávajú predstavu o histórii
mesta a pevnosti. V pevnosti sa organizujú aj rôzne kultprne podujatia a
predatavenia.
Odtiaľ som išla do prístavu sa pokochat na obrovske ľode ako
MSC a podobne ktore tu zvyknú kotviť aspoň na jednu noc v rámci plavby v
Egejskom mori.
Z
prístavu po promenáde cez krásny mestsky park so sochami, medzi inými je aj
socha rybára s rybou, som sa dostala k symbolickej a ikonickej soche, ktorá
láka turistov cez deň aj večer, a tou je socha El Heykeli, nazývaná aj sochou slobody.
Socha ruky je dôležitým symbolom a miestom
stretnutia, a turisti, ktorí navštívia Kuşadası ju s obľubou vyhľadávajú. El Heykeli, „Socha slobody“ Kuşadası je
ikonickým symbolom mesta. 16 metrov vysoká socha sa týči nad nábrežím, stojí
vysoko a hrdo na svojom vyvýšenom mieste s výhľadom na prístav a mesto a
zároveň poskytuje krásny západ slnka a výhľad na more. Socha je navrhnutá ako
žena v tradičnom tureckom odeve a dnes je jednou z najobľúbenejších
turistických atrakcií v tejto oblasti.Táto socha, postavená v roku 2009, ponúka
vizuálnu hostinu a odráža vrelú atmosféru regiónu. Socha z diaľky pozdravuje
cestujúcich, prichádzajúcich zaoceánskymi ľoďami do prístavu Kuşadası.
Blízko promenády smerom do centra starého mesta
sa nachádza budova Karavanserai,
ktorý bol v dávnych časoch využivaný ako colnica ale aj na odpočivanie
cestujucich a zvierat, presúvajúcich sa karavanmi po krajine.
Karavanserai dal postaviť v roku 1615 Öküz
Mehmed Pasha, ktorý pôsobil ako guvernér osmanského Egypta a veľkovezír,
a to vo forme pevnosti, aby vyhovoval potrebám doby. Budova sa dnes
využíva ako hotel.
Pozrela som sa aj na trh s rybami, všetko čerstvé priamo vylovené z mora. A tak bolo
samozrejmosťou že na neskorú obedovečeru si dám rybu. K tomu pohár vína
a a nádherný pohľad na zrkadlovú krásnu hladinu mora… no čo ešte
človek potrebuje?
Yilanci Burnu, tiež
známy ako Neopolis, je polostrov
nachádzajúci sa južne od Pigeon Island, alebo od Holubieho ostrova. Je to
jedinečná prírodná krása a má historický význam pre Kusadasi. Polostrov
obklopuje svieža zeleň a krištáľovo čisté tyrkysové vody Egejského mora. Vďaka
tomu je ideálnym miestom na oddych a pohľad na pokojnú pobrežnú scenériu. Je to
raj pre milovníkov prírody kvôli bohatej vegetácii, ktorá zvyšuje celkový šarm.
Preklad
Yilanci Burnu je „Snake Cape“ alebo Hadí
mys. Názov pochádza z historickej predstavy, že v oblasti bývala významná hadia
populácia. Názov pretrváva ako pocta historickým príbehom tejto oblasti, aj keď
sa odvtedy počet hadov znížil.
Yilanci
Burnu (Neopolis) je historicky významná oblasť. Kusadasi predtým osídlili Ióni.
V staroveku bola oblasť súčasťou Iónskeho spolku, konfederácie gréckych
mestských štátov. Mestá ako Efez nie sú ďaleko od Yilanci Burnu a všetky boli
pod gréckym vplyvom. Iónska liga sa podieľala na formovaní politického
prostredia starovekej Anatólie v 6. storočí pred Kristom.
Vďaka
vynikajúcej polohe Kusadasi Yilanci burnu sa tu presadili aj Rimania. Od 1.
storočia pred Kristom do 4. storočia nášho letopočtu slúžil prístav, v rímskych
časoch nazývaný aj Port of Andriace, ako centrum obchodu a obchodu.
Historické ruiny pod vodou v tejto
lokalite sú dôkazom bohatého kultúrneho
dedičstva oblasti. Objavovanie týchto ruín a histórie pravekých ľudí, ktorí tam
žili, je zaujímavým a poučným zážitkom. To je dôvod, prečo Yılancı Burnu nie je
len esteticky príjemný, ale aj historicky významný. Pod vodou tu stále možno
vidieť staroveké ruiny a historické artefakty z obdobia Grécka a Rimanov.
A práve na polostrove Yılancı Burnu sa nachádza jedna z pláží s najkrajším výhľadom na ostrov
Güvercin. Na Yılancı Burnu, čo je verejná pláž, sú dva luxusné plážové kluby,
ktoré uspokoja všetky potreby tých, ktorí majú radi eleganciu. Pláž je
kamenistá, more čisté, väčšinu času bez vĺn, ale hlboké, teda sa v ňom dobre
pláve.
Jade beach club, ponúka ideálne
prostredie pre tých, ktorí radi plávajú v skalnatých vodách. Môžete tráviť čas
v plážových zariadeniach na pobreží mysu a užívať si smaragdovo sfarbené more.
Luxusné ležadlá, slnečníky, bary, reštaurácie, snack bary, tenisové kurty,
basketbalové ihriská, zábavné zariadenia pre deti a vodné športy patria medzi
služby, ku ktorým máte v Jade beach club prístup.
Preto som sa vybrala aj ja na túto pláž a išla
som do Jade beach clubu, ktorý ponúka uz skoro 20 rokov svoje služby a to na
maximálne vysokej úrovni. V cene vstupenky do plážového clubu je jedno lehátko
so slnečníkom a stolíkom. V strede areálu je kaviarenska a reštauračná časť a z
bohatého výberu nápojov a jedál je čo vybrať.
Pridanou hodnotou je smaragdovo zafarbena
priezračná voda a plávanie s priamym výhľadom na hrad.Servis je na vysokej
úrovni obsluha sa príkladne stará o hostí. Najprv som si myslela že od 10
hodiny tam pobudnem tak do druhej ale odchádzala som skoro pred záverečnou, tak
dobre som sa cítila.
Na ďalši deň mi syn zorganizoval skupinový výlet do neďalekej horskej dedinky Şirince.
Şirince, tiež známa ako dávne pomenovanie Kirkintzes teda škaredé z obdobia kedy bola dedinka osídlená grékmi. Dedina má históriu siahajúcu až do helenistického obdobia (323 – 31 pred Kr.). Nálezy keramiky, v rokoch 2001 až 2002 naznačujú prítomnosť siedmich dedín a deviatich usadlostí v tejto oblasti, ktoré sa datujú od staroveku a stredoveku. Na ceste hore, keďže sa ide serpentínmi, vidieť pozostatky niekoľkých rímskych akvaduktov, pretože dedina bola dôležitým zdrojom vody pre staroveký Efez.
Şirince prosperovala, keď bol Efez v 15. storočí opustený, ale väčšina toho, čo dnes človek vidí, pochádza z 19. storočia. Existuje príbeh, že dedinu osídlili oslobodení grécki otroci, ktorí ju pomenovali Kirkintzes (čo znamená „Škaredá“ v turečtine), aby odradili ostatných od ich nasledovania. Názov dediny bol v roku 1926 guvernérom provincie Izmir zmenený na Şirince (čo znamená „Príjemné“.
Podľa osmanskej správy z roku 1650 bolo v Kirkintzes alebo Cirkince iba 18 osôb platiacich dane, pričom všetci boli pravoslávnymi kresťanmi. V roku 1699 navštívil dedinu anglický kňaz Edmund Chishull a povedal, že celé obyvateľstvo bolo kresťanské. Do dnešnej doby sa zachoval katolický kostol, ktorý síce vo vnútri je prázdny, ale ostala ako pamiatka dávnej doby.
Dnes obec prosperuje vďaka poľnohospodárstvu (olivový olej, broskyne, víno) a cestovnému ruchu. Je dobre chránený a je vzácnym a atraktívnym príkladom osmanskej kresťanskej architektúry.
Sama som sa taxikom vybrala do neďalekej dediny Camlik, kde je múzeum parných lokomotív. Nádherné stare stroje, dýchajúce históriou, niektoré z roku 1891 alebo 1912 až 1952.
Železničné múzeum Çamlık, alias Çamlık Múzeum parnej lokomotívy, (turecky: Çamlık Tren Müzesi) je vonkajšie železničné múzeum, zároveň najväčšie železničné múzeum v Turecku a obsahuje jednu z najväčších zbierok parných lokomotív v Európe.
Muzeum bolo slávnostne otvorené v roku 1991 práve vtedy, keď bola para z Turecka vyradená. Má jednu z najväčších zbierok parných strojov v Európe, má 33 parných lokomotív, väčšina z nich sa do múzea pripojila krátko po vyradení z prevádzky. Múzeum má perfektnú polohu, pár minút od najznámejšieho historického miesta Turecka: Efezu. Na každej lokomotive sú informačné údaje o roku a štate výroby, a ďalšie technické údaje, pričom najviac ich bolo vyrobených v Nemecku a Anglicku ale boli aj zo Švédska.Najstaršiu lokomotívu postavila firma Robert Stephenson & Company, Anglicko, ale právom môžeme byť hrdí, lebo je tam aj jedna lokomotíva postavená ČKD z Československa;
V múzeu je vystavená parná lokomotíva číslo 45501, ktorá sa podieľala na katastrofe vlaku Yarımburgaz v rámci Orient Expressu. Je tam vystavený aj salonný vozeň, ktorý používal Mustafa Kemal Atatürk. Vystavených je aj sedem nákladných vagónov. Okrem rôznych železničných koľajových vozidiel sa tu nachádza mnoho zariadení používaných kedysi na železnici a železničných staniciach, ako je vodárenská veža, cestná točňa, ručný nákladný automobil a žeriav.
Navštívili ste prvé a jediné centrum mikro
miniatúr v Turecku? Keď nie, tak tu je možnosť keď ste na dovolenke
v tejto oblasti.V múzeu sú cenné
diela, medzi ktoré patria aj milimetrové miniatúry, ktoré možno vidieť cez
mikroskopy a lupy.
Ak by ste si chceli pozrieť hodnotné diela v Centre miniatúrneho umenia Necati Korkmaz a
výstavnej ploche, môžete ich navštíviť na Barbaros Hayrettin Paşa Boulevard.
A odtiaľ viedla moja cesta zase do prístavu trochu si posedieť pri káve
a dobrom víne, a deň sme zakončili vynikajúcou večerou so synom a jeho
priateľkou na promenáde Ladies beach, kde sa rozbehla zábava v každej
reštaurácii.
Ďalši deň .. ďalšia pláž. Tentokrát Green beach. Vlny bijúce do skál zo
smaragdovo zafarbeného mora, pekná pláž s lehátkami. Pravdou je že táto pláž
urovňou nesiaha k pláži na polostrive Yilancu Burnu, ale výhľad je pekný.
Kuşadası bude svietiť do histórie...... V rámci ochrany historického a kultúrneho dedičstva mesta sa začali práce na obnove a osvetlení historického akvaduktu, ktorý bol vybudovaný na uspokojenie potrieb vody v Kuşadası počas osmanského obdobia. Práce budú hotové v krátkom čase, a historický akvadukt bude v noci poriadne svietiť.
Večera bola teraz z typickej tureckej rodinnej reštaurácii, kde sme si dali mix tanier, obsahujuci rôzne druhy mäsa s dobrým šalátom a zapili sme to pivom Efes.
A ide sa do Efezu!! Poldňovy výlet do Efphesosu stál za to a dalo sa vydržať
napriek pálivému slnku.
Začali sme v dome Panny Márie (turecky: Meryemana Evi alebo Meryem Ana Evi, „Dom
Matky Márie“) ktorá je katolícka svätyňa.
Legenda tvrdila, že
Mária, Ježišova matka, mohla stráviť posledné roky svojho života v Efeze.
Efezania odvodili argument z Jánovej prítomnosti v meste a Ježišových pokynov
Jánovi, aby sa po jeho smrti postaral o svoju matku Máriu. Od 19. storočia je
Dom Panny Márie, považovaný za posledný
domov Márie, Ježišovej matky pred jej nanebovzatím v rímskokatolíckej tradícii
založenej na vízie augustiniánskej sestry blahoslavenej Anny Kataríny
Emmerichovej. Je to obľúbené katolícke pútnické miesto, ktoré už navštívili traja
pápeži.
Základy domu pochádzaju z 1. storočia a
zvyšok je pekne rekonštruovaný. Pod domom su tri pramene, vraj keď sa niekto z nich
napije bude mať štastie, lásku a peniaze. Zároveň je tu aj stena so želaniami,
kde prosby su väčšinou napisane na papierových vreckovkách a pripnuté na stenu.
Toti miesto je aj pútnickým miestom a pod kopcom
je aj socha panny Márie. Totiz nie všetci pútníci idú hore až k domu ale
zastavia sa len pri soche.
Zišli sme dole z kopca k vstupu do
samotneho Efphesosu - Efezu. Ruiny
obrovského mesta vypovedajú o živote v dávnej dobe. Mesto bolo založené
v 10 storočí pred našim letopočtom gréckymi
kolonistami z Atika a Iónska.
Mýtickým zakladateľom mesta bol aténsky
princ Androklos, ktorý musel opustiť
svoju krajinu po smrti svojho otca, kráľa Kodrosa. Podľa legendy založil Efez
na mieste, kde sa veštba z Delf stala skutočnosťou („Cestu ti ukážu ryba a
kanec“). Bol úspešným bojovníkom a ako kráľ sa mu podarilo spojiť dvanásť miest
Iónie do Iónskej ligy. Androklos a jeho pes sú vyobrazení na vlyse Hadriánovho
chrámu, ktorý pochádza z 2. storočia.
Počas klasickej gréckej éry to bolo jedno
z dvanástich miest, ktoré boli členmi Iónskej ligy. Mesto sa dostalo pod
kontrolu Rímskej republiky, neskôr bolo
zničené Gótmi, hoci bolo následne prestavané, jeho význam ako obchodného centra
upadol, pretože prístav pomaly zanášala rieka. V roku 614 ho čiastočne zničilo
zemetrasenie. Asi v roku 650 pred Kristom bol Efez napadnutý Cimmeriánmi, ktorí
mesto vrátane Artemidinho chrámu zrovnali so zemou. Po vyhnaní Cimmerianov
mesto ovládla séria tyranov. Po vzbure ľudu ovládol Efez koncil. Mesto pod
novou vládou opäť prosperovalo, zrodilo sa z neho množstvo významných
historických osobností filozof Herakleitos, a lekári Soranus a Rúfus.
Efez je považovaný za mesto Siedmich spáčov, ktorí boli
prenasledovaní rímskym cisárom Deciom kvôli ich kresťanstvu a tri storočia
spali v jaskyni a prenasledovanie pretrvali.Katolíci a ortodoxní kresťania ich
považujú za svätých a ich príbeh sa spomína aj v Koráne.
Harbour Street – Prístavná ulica je to jedna z troch hlavných ulíc Efezu. Začína
od divadla a končí pri prístave. Je dlhá 530 metrov a po oboch stranách boli
obchody a prechody pre chodcov. Táto ulica sa tiež nazýva „arkádska“ a je
široká asi 11 metrov. Bolo to veľmi blízko prístavu a na konci ulice bol
„pamätník so štyrmi stĺpmi“.
Celsova knižnica, ktorej
fasáda bola starostlivo zrekonštruovaná z pôvodných kusov, bola pôvodne
postavená okolo r. 125 na pamiatku Tiberia Julia Celsa Polemaeana, starovekého
Gréka, ktorý slúžil ako guvernér rímskej Ázie v Rímskej ríši. Celsus zaplatil výstavbu
knižnice z vlastného osobného bohatstva a je pochovaný v sarkofágu pod ňou. Knižnicu
väčšinou postavil jeho syn a kedysi v nej bolo takmer 12 000 zvitkov. Budova
bola navrhnutá s prehnaným vchodom - aby sa zvýšila jej vnímaná veľkosť,
špekulujú mnohí historici - budova je orientovaná na východ, aby čitárne mohli
čo najlepšie využiť ranné svetlo.
Brána nachádzajúca vedľa
Celsovej knižnice a otvárajúca sa do Agory. Postavili ho otroci Mazeus a
Mithridates pred 2000 rokmi pre rímskeho cisára Augusta. Mazues a Mithridates
boli obaja architekti. Potom sa stali otrokmi cisárskej rodiny Augusta.
Najväčšie antické
divadlo v Turecku s kapacitou 24 000 miest bolo
postavené v 4. storočí pred naším letopočtom. Vybudovanie tohto obrovského
divadla v Efeze trvalo 60 rokov. Bolo to grécke divadlo, ktoré bolo prerobené
na rímske divadlo. Bola tu trojposchodová budova javiska, postavená v rôznych
časoch a platená rôznym rímskym cisárom. Toto divadlo pod holým nebom sa pôvodne
využívalo na drámu, ale v neskorších rímskych časoch sa na jeho javisku konali
aj gladiátorské zápasy.
Existovali dve agory, jedna pre komerčné a jedna pre štátne podnikanie. Jedna z dvoch Agor nachádzajúcich sa v Efeze s rozlohou 11
000 m2, kde na 4 stranách Agory boli obchody. Bol postavený v helenistickom
období a rozšírený v rímskom období. V tom období to bola najväčšia nákupná
zóna.
Mramorové ulica je jedna z hlavných ulíc Efezu. Začína pred
Celsovou knižnicou, prechádza okolo divadla a siaha až k Artemidinmu chrámu.
Knižnica a Agora sú na pravej strane Mramorovej ulice. Bordel je na ľavej
strane ulice. Ďalej vpravo je divadlo a ďalej vľavo telocvičňa. Pretína aj
Prístavnú ulicu.
Efez mal tiež niekoľko veľkých kúpeľných komplexov, ktoré boli
postavené v rôznych časoch, keď bolo mesto pod rímskou nadvládou. Bol to krásny komplex rímskych kúpeľov, ktorý sa nachádza v
centre pozdĺž ulice Curetes v Efeze. Po zemetrasení v 4. storočí ho obnovila
bohatá kresťanka menom Scholastica. V kúpeli je socha Scholastica.
Verejné záchody .V Efeze by
mala byť ďalšia verejná toaleta pre ženy, ktorá sa zatiaľ nenašla.
Mesto malo jeden z najpokročilejších akvaduktových systémov v starovekom
svete s najmenej šiestimi akvaduktmi rôznych veľkostí, ktoré zásobovali rôzne
časti mesta. Napájali niekoľko vodných mlynov, z ktorých jeden bol
identifikovaný ako píla na mramor.A že s mramorom pracovali o tom
svedčí aj to, že dlažba v „meste“ je z mramoru a sem tzam sa aj
šmýka.
Mozaikové chodníky ako priestor pre chodcov, ktorý patrí do 5. - 6.
storočia. Tieto mozaiky sú umiestnené pred Terasovými domami.
Odeon bolo malé zastrešené
divadlo využívané na hry a koncerty ale aj ako parlament s kapacitou asi 1500 ľudí. V divadle bolo 22
schodov. Hornú časť divadla zdobili červené žulové stĺpy v korintskom štýle.
Vchody boli na oboch stranách javiska a viedli k nim po niekoľkých schodoch.
Hercules Gate sa nachádza
na začiatku ulice Curetes. Na dvoch stĺpoch sú viditeľné Heraklove relikvie. Je
to brána rozdeľujúca horné mesto Efez. Na tejto bráne sa nachádzal vlys bohyne
Nicephorus (rímska Viktória).
Hadriánov chrám je jeden
z rímskych cisárskych chrámov. Rímsky cisár Hadrián navštívil Efez dvakrát.
Takýto krásny chrám bol postavený na jeho počesť v 2. storočí nášho letopočtu.
Hadriánov chrám je jednou z najlepších ruín v Efeze a bol nedávno obnovený.
Hadriánov chrám bol premenený na kresťanský kostol v 4. storočí nášho
letopočtu.
Efez bol dôležitým centrom raného
kresťanstva od 50. rokov nášho letopočtu. V rokoch 52 – 54 nl žil apoštol Pavol
v Efeze, kde spolupracoval so zborom a zrejme organizoval misijnú činnosť vo vnútrozemí.
Podľa Skutkov apoštolov Pavol spočiatku navštevoval židovskú synagógu v Efeze.
Pavol napísal list 1. Korinťanom z Efezu (pravdepodobne z „Pavlovej veže“
blízko prístavu, kde bol na krátky čas uväznený).
Rímska Ázia bola spojená s Jánom, jedným z
hlavných apoštolov, a Jánovo evanjelium mohlo byť napísané v Efeze. Efez
bol jedným zo siedmich miest, ktorým sa venuje Kniha Zjavenia, čo naznačuje, že
cirkev v Efeze bola silná.
Ruiny mesta sa rozprestierajú na obrovskej
ploche. Pozostatky agory, miestnej rady ale aj obrovského amfiteátru vzbudzujú
rešpekt pred antickými staviteľmi. V amfiteátri aj teraz usporadúvajú kultúrne
podujatia, operné festivaly.
Rodákom Efezusu je aj Heraklietos, ku ktorému sa viaže výrok: Panta Rhei, teda všetko je
v pohybe, alias dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš.
Veľmi dobry projekt je vydať sa na nezabudnuteľnú cestu históriou do Ephesus Experience Museum. Preskúmame
ulice starobylého mesta, kde čas prekvitá a pulzuje vitalitou, spoznávame každodenný
život v minulosti a odhalíme tajomstvá starovekého sveta s cieľom vyrozprávať
príbeh architektonického dedičstva a umenia pomocou najnovších technológií a
kreatívneho jazyka. Interaktívne premietanie nás počas 20 minút prenesie do
dávnych dôb a ožiju okolo nás bojovnici a obyvatelia antického mesta. Tento
projekt bol spusteny len minulého roku a už za rok získal mnohé
medzinárodné prestížne ocenenia. Pre turistov majú svoje živé vystúpenia aj miestny ochotnici, ktori v
dobových kostymoch sa nám snažia priblížit čriepky zo života antickeho mesta
V v roku 2015 boli
ruiny v Ephesos zaradené do svetového dedičstva UNESCO
Naša ďalšia zastávka po ochutnávke
lokumu a dobrom obede viedla
k ruinám kde stál predtým Artemidin
chrám, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Mal viac ako 100 mramorových stĺpov. Chrám vyslúžil mestu titul „Služobník
bohyne“. Práce na stavbe nádhernej budovy trvali 120 rokov, no v súčasnosti ju predstavuje iba
jeden nenápadný stĺp, ktorý odhalil počas archeologického výskumu Britské
múzeum v 70. rokoch 19. storočia. Mnohoprsá „Pani z Efezu“, stotožnená s
Artemis, bola uctievaná v Artemidinom chráme, jednom zo siedmich divov sveta a
najväčšej stavbe starovekého sveta. Artemidin chrám tiež známy ako chrám Diany,
bol grécky chrám zasvätený starovekej, lokalizovanej podobe bohyne Artemis
(rovnajúcej sa Diane, rímskej bohyni). Na mieste zostali len základy a
fragmenty posledného chrámu.
V
diaľke je vidiet aj mešitu İsa Bey (turecky: İsa Bey Camii), ktorá je jedným z najstarších a najpôsobivejších
diel architektonického umenia, ktoré zostalo od anatolských beylikov.
Tento výlet sprevádzal môj syn Viktor,
ktory už viac rokov cez leto pracuje ako profesionálny sprievodca a delegát pre
jednotlive cestovné kancelárie či turecké alebo slovenské. A bola som na neho
veľmi hrdá, lebo svoju prácu robi profesionálne a s nadšením. Pričom treba
povedať že práca delegata nie je o plávani v mori a opaľovani sa ale tvrdo si
odmakaju cele leto, pričom riešia transfery, odlety, výlety a požiadavky
klientov. Ved za 7 dní sme sa videli len 3 krát. Takže klobúk dole pred ním.
V takom teple po výlete dobre padlo sa osviežit
v Egejskom mori a pomaličky sa chystat na cestu domov.
Aktívnu dovolenku spojenú s návštevou syna mám
za sebou a môžu príst ďalšie zážitky.
Güle
güle Türkiye
.
Komentáre
Zverejnenie komentára