Temperamentná Andalúzia a skalnatý Gibraltár

 

Temperamentná Andalúzia a skalnatý Gibraltár

 

V Španielsku som už bola ale len v severnej časti v Katalánsku. Preto som bola rada že cestovná kancelária Jedu do světa, ( s ktoru som už bola na krásnom zájazde v Rusku -Kaliningrad-Moskva- Petrohrad , o čom si môžete prečítať tu: https://damynacestach.blogspot.com/2023/07/rusko.html ) usporiadal zájazd na juh Španielska do Andalúzie a bol spojený aj s návštevou Gibraltáru. 

Andalúzia, alebo ako domáci hovoria Andalusia,  je autonómne spoločenstvo a historické územie v južnom Špenielsku. Významnými mestami Andalúzie sú: Cádiz, Sevilla, Granada, Córdoba a Málaga.

Trochu histórie: Názov zaviedli moslimovia po Vandaloch  (Wandalenhaus = Vandalicia - Al Andalus).

V staroveku bola Andalúzia obývaná iberskými kmeňmi, v 3. stor. pred Kr. bola pripojená ku Kartágu, po dobytí Rimanmi bola súčasťou Hispánie (Bastica); v 5. stor. boli vpády Vandalov (odtiaľ názov), súčasť Vizigótskeho kráľovstva, a neskôr Arabskej ríše.

Neskôr bola Andalúzia jadrom Córdobského kalifátu, v 13. stor. nastal rozpad na menšie celky. V 14. stor. až 15. stor. bola pod vládou Kastílie.. Od roku 1978 je Andalúzia autonómne spoločenstvo.

Andalúzia je oblasť južného Španielska tiahnuca sa 300 kilometrov pozdĺž pobrežia Alboranského mora, ktoré tvorí nejzápadnejšiu čast Stredozemného mora..

Na západe končí Alboránské more u Gibraltaru a  na východnom konci  Gibraltarským prielivom je  prepojené s Atlantickým ocenánom. Je najteplejšou časťou Pyrenejského polostrova vyhľadávaná nielen pre kvalitné pláže a more s kryštálovo čistou vodou ale aj svoju gastronómiu.

Andalúzia..... to je  šum mora,  vôňa a chuť kvalitného ľahkého vína, slnkom zaliate pláže Costa del Sol, lahodné jedlá z morských plodov a ohnivý, vášnivý tanec flamenco.

Tak teda ide sa na objavovanie Andalúzie!

Vzhľadom na to, že  som aj samostatne podnikla nejaké výlety, tak sa budem venovať jednotlivým mestám, mestečkám a dedinkám, či už boli navštívené skupinovo alebo individuálne.

Málaga

Prístavné mesto s  takmer 600 tisíc obyvateľmi. Mesto Malaga sa stalo kultúrnym a gastronomickým centrom regiónu a vďaka medzinárodnému letisku je vstupnou bránou na Costa del Sol.

Leží asi sto kilometrov východne od Gibraltárskeho prielivu a stotridsať kilometrov východne od najjužnejšieho bodu kontinentálnej Európy. Od severnej Afriky ho delí stotridsať kilometrov.

 História mesta siaha asi 2700 rokov do minulosti. Patrí medzi najstaršie mestá na svete.

Malagu založili Feničania asi 170 rokov pred našim letopočtom. Bohatá historická minulosť mesta zanechala množstvo pôsobivých pamiatok, vrátane archeologických pozostatkov z fenickej, rímskej, arabskej a kresťanskej éry.

K populárnym turistickým trasám patrí prechádzka na kopec Gibralfaro s pekným panoramatickým výhľadom na mesto a more. Siaha do výšky 130 metrov nad morom a na jeho vrchole sa nachádza hrad. Kopec je súčasťou južného úpätia Montes de Malaga, pohorie horského reťazca Cordillera.

Aréna La Malagueta, ktorú dobre vidieť práve z tohto kopca leží  v srdci mesta, bola otvorená v roku 1876 a dodnes sa v nej konajú býčie zápasy počas osláv Feria de Málaga, ale i počas Veľkonočného týždňa, kedy sa koná býčí zápas, kde sa toreadori obliekajú do kostýmov inšpirovaných slávnym rodákom z Malagy Pablom Picassom.

 

Hrad Gibralfaro bol postavený v 14. storočí na ochranu citadely Alcazaba, ktorá je spojená vonkajším múrom. Ponúka pôsobivý výhľad na Malagu a more, pričom dole sa rozprestiera staré mesto. V hornej časti sa nachádza veľká veža vysoká 17 metrov, fénická studňa a kúpele. Gibralfaro = „skala majáku“.

Hrad  je spojený s citadelou  s palácom Alcazaba. Ten predstavuje prototyp vojenskej architektúry s dvojitými stenami a masívnym vstupným opevnením. Je maurskou citadelou (opevnená hlavná mestská časť) z 11. storočia, ktorú postavila Hammudid dynastia na kopci s výhľadom na prístav. Palác bol spojený s mestskými hradbami a obsahuje dve hlavné časti – vnútornú a vonkajšiu citadelu.

 

Rímske divadlo Malaga, ktoré sa datuje do prvého storočia pred našim letopočtom. Po mnoho rokov amfiteáter ležal v troskách, kým ho Mauri nepoužili ako zdroj kameňa pri stavbe Alcazaby. Pred svetom bolo dlho ukryté a znovuobjavené až v roku 1951.

 Rodný dom a sochu Pabla Picassa nájdeme na námestí Plaza de la Merced.

Museo Picasso Malaga je jednou z hlavných turistických atrakcií mesta, prerto je najlepšie si kúpiť vstupenku online, aby sme sa vyhli dlhému čakaniu v rade. Okrem diel tohto svetoznámeho umelca možno v pivnici múzea vidieť najstaršie architektonické pozostatky fenickeho mesta.

 

 K najvýznamnejším pamiatkam v Málage patrí miestna Katedrála Vtelenia Pána, celým názvom Santa Iglesia Catedral Basílica de la Encarnación. Stavba katedrála začala v roku 1528 v renesančnom štýle, ale pretože trvala viac ako 200 rokov, jej dokončovanie roku 1782 už sa nieslo v bohato zdobenom barokovom slohu, ktorý je viditeľný najmä na vonkajších fasádach. Naproti tomu interiér katedrály je čisto renesančný. Má 84m na výšku a je druhou najvyššou katedrálou v Andalúzii. Bola postavená na rozkaz kráľa na mieste starej mešity po dobytí Malagy kresťanskými vojskami. Južná veža ostala nedokončená ale aj tak dodáva kostolu šarm. V bočných lodiach katedrály môžeme obdivovať niekoľko menších kaplniek v rôznych štýloch od gotiky po klasicizmus. Vzácnym výtvorom je aj dvojica doposiaľ slúžiacich organov z 18. storočia, ktoré obsahujú viac ako 4 000 píšťal. Určite je krásna aj návteva strechy kadedrály, avšak z som na to nemala časový  priestor.

Hneď vedľa katedrály si všimneme renesančno-barokový biskupský palác, ktorý svojou podobou značne pripomína podobné španielske stavby v Južnej a Strednej Amerike,  s malou útulnou záhradou s ručne maľovanými mozaikami. V priestoroch bola výstava s názvom : Od Raphaela po Bacona ako aj výstava fotografií Hispánska Amerika v pohybe. Boli vystavené obrazy okrem iných aj od Edgar Degas, Joan Miró, Marc Chagall, Salvador Dalí ale aj od Andy Warhol.

Prístav a Promemáda púriam láka na prechádzku, v diaľke so zakotvenými zaocenánskymi ľoďami ale aj elegantnými jachtami, preto odporúčam sadnúť si na osvieťujúci drink napríklad do kaviarne Hard rock café.

Pompidou Centre láka svojou modernou budovou ale aj zaujímavými výstavami. Síce úplne moderné umenie nie je mi až tak blízke, ale našla som aj výstavu z diel Caslos Cruz Diez, bol popredným umelcom v oblasti optickej kinetiky,  s názvom Farby v pohybe, ktorá stála skutočne za to.

Centrálny trh Atarazanas sa nachádza v centre Malagy. Samotná budova má historický ráz v neo – arabskom štýle. Pochádza z konca devätnásteho storočia a pôvodne slúžila ako kasárne a vojenská nemocnica.

Na elegantnej hlavnej ulici Calle Marqués de Larios sú butiky v budovách z 19. storočia, zatiaľ čo rušné námestia, ako je napríklad Plaza de la Constitución, lemujú terasy reštaurácií a barov.

A ako zakončiť návštevu Málagy? No predsa ohnivým flamencom v Theatro Flamenco

Rozhodne si ale treba nechať  dosť času na bezcieľne blúdenie uličkami starého mesta a pozorne sa pozerať  okolo seba a nad seba. Celá historická Malaga je jedno veľké múzeum a nikdy neviete, na ktorú pamiatku narazíte.

Keďže ubytovanie bolo v hoteli Princessa Solar v Torremolinos kde je autobusová zastávka 110 pred hotelom tak do Málagy som sa odviezla v rámci voľného dňa za 1,75,-€, cca 40 minút cesty na konečnú do centra mesta.

Ináč do Málagy ale aj do ostatných letovísk  jazdia z letiska prímestské vlaky Cercanías C1,ktoré premávajú každých 20 minút po celej trase od 6:00 do polnoci.

 

Poďme objavovať jednotlivé letoviská!

Obľúbené letoviská Torremolinos,  Benalmádena a Fuengirola na pobreží Costa del Sol tvorí spolu so jednu veľkú dovolenkovú zónu, ktorá ponúka nekonečné mestské pláže, ale aj výlety do romantických dediniek v horách, prehliadky pamiatok a ďalšie atrakcie.

Torremolinos

Ubytovanie bolo na strategicky ideálnom mieste, (Hotel Princessa Solar)  či už kvôli blízkosti autobusovej zastávky do okolitých miest, alebo blízkosti pláže a reštaurácií alebo chiringuito teda plážových reštaurácií s vynikajúcim jedlom a krásnym výhľadom na more.

Torremolinos, samotný názov znamená veže a mlyny,  je najbližšie veľké letovisko od Málagy, obľúbená dovolenková destinácia na pobreží Costa del Sol. Torremolinos sa stalo turistickým centrom v polovici 20. rokov 20. storočia, keď ho navštívili také celebrity ako Frank Sinatra, Marlon Brando a Ava Gardner.

 

Dnes je Torremolinos moderným mestom s plážami a viacerými atrakciami. Pobrežie Torremolinos zaberajú krásne dlhé pláže,  severná časť meria vyše 3 km a končí de facto na okraji Málagy. Najväčšou plážou je Playa del Bajondillo, ktorá zaberá väčšinu pobrežia.Pláže južne od prístavu sú o niečo priestrannejšie a voľne prechádzajú do susedného letoviska Benalmadena..

Miestne pláže pokrýva jemný svetlý piesok a pozdĺž celého pobrežia sa vinie široká pešia promenáda s palmami, desiatkami reštaurácií, tapas barov a diskoték. Dno klesá pomerne strmo, ale prvých približne 10 metrov od brehu je pozvoľnejších.

Torremolinos je moderné mesto bez historického centra, ale s kompletnou vybavenosťou. Koncentrácia obchodov, supermarketov a reštaurácií je tu pravdepodobne najvyššia zo všetkých letovísk na pobreží Costa del Sol.

Zabaviť sa môžeme na niekoľkých golfových ihriskách alebo v obľúbenom Krodkodílom parku so živými krokodílmi. Ten susedí s veľkým aquaparkom Aqualand Torremolinos..

Z pobrežia do centra  funguje výťah za 0,50,-€. Prechdázky na promenáde či už pri východe alebo západe slnka a posedenie v útulných chiringuitio dáva celému miestu patričné čaro. 

Benalmadena

Susedné letovisko Benalmadenu v dávnych dopbách navštívilo mnoho rôznych civilizácií, boli medzi nimi aj Arabi a dali osade názov, ktorý má dodnes. Pôvodom dnešného mesta sú zvuky arabských slov „Ben-al-Madina“, čo znamená „Synovia mesta“.

Benalmadena je pomerne veľké mesto so 60 000 obyvateľmi, ktoré ponúka všetko od veľkých supermarketov a obchodných domov až po desiatky reštaurácií. Pás pozdĺž mora zaberajú hotely všetkých kategórií, zatiaľ čo zvyšok mesta tvoria prevažne pokojné obytné štvrte.

Poďme sa pozrieť na Benalmedenu ale aj na Torremolinos zhora! La Noria Mirador Princess je vyhliadkové koleso, ktoré sa nachádza v prístave Puerto Marína od augusta 2015, má  výšku 40 metrov, a poskytuje  nádherný  výhľad na pobrežie Costa del Sol.

 

Na pobreží sa nachádza Castillo El Bil-Bil jedna  z najcharakteristickejších architektonických štruktúr Benalmádeny. Bol postavený v roku 1927 v maurskom architektonickom štýle, aby vyzeral ako obranná pevnosť. Intenzívny červenkastý exteriér nám pripomína architektúru Mudéjar s dlaždicami a basreliéfmi vzdávajúcimi hold tradíciám Nasrid. Budova patrí obecnej samospráve Benalmádena a stala sa kultúrno-inštitucionálnou budovou s piatimi miestnosťami a krásnym centrálnym nádvorím.

 

Mestský park La Paloma bol otvorený v roku 1995. Rozprestiera sa na ploche viac ako 200 000 m2 a má umelé jazero, dláždené chodníky, obklopené záhradami a oddychovými zónami. Sú tu pávy,  kačice, labute, korytnačky a králiky. Čo sa týka flóry, je tu veľká rozmanitosť drevín, listnatých aj vždyzelených, zvýrazňujúce eukalypty, palmy, cyprusy, ale aj veľké plochy záhrad. Vstup je voľný.

Stúpa budhistického osvietenia

Na okraji Benalmádeny,  môžeme navštíviť zaujímavú budhistickú pamiatku - Stúpu osvietenia. So svojou výškou 33 metrov je najvyššou stupou osvietenia v Európe a vo svete je úplne jedinečná. Môžete vojsť priamo dovnútra, kde sa nachádza malá meditačná miestnosť, čo je pre podobné stúpy osvietenia veľmi nezvyčajné. Meditačná miestnosť slúži okrem iného na prezentáciu kultúry tibetského budhizmu.

Priamo k stupe sa môžeme dostať autobusom číslo 103 z Benalmádeny (približne raz za 3-10 minút neďaleko od Castillo El Bil- Bil za jruháčom), ale aj z Torremolinos číslo 121.

 

Motýlia záhrada

V tejto  veľkolepej záhrade vedľa, vedľa thajského chrámu, sa môžeme prechádzať medzi viac ako 1 500 exotickými motýľmi z celého sveta, ktoré voľne poletujú v tropickom raji medzi vodopádmi a kvetmi.

Historická štvrť s malými, typicky bielymi andalúzskymi domčekmi priam volá na krásnu prechádzku. Preto som sa vybrala krátkou prechádzkou do starémo centra kde som si sadla na vynikajúpci obed s samozrejme dobré vínko.

A kde ďalej? Tak predsa  lanovkou na horu Monte Calamorro!

Skvelou atrakciou je výlet  lanovkou, ktorá nás po vystúpaní 3 kilometrov a 15 minútovej jazde vyvezie do výšky okolo 800 metrov n.m.  na horu Monte Calamorro, odkiaľ je  úchvatný výhľad na pobrežie, Benalmádenu, Torremolinos  a za jasných dní aj na africký kontinent v pozadí.

Na vrchole je  kompletná škála voľnočasových aktivít, ako sú sokoliarske výstavy, kde si môžeme vychutnať veľkolepé lety dravých vtákov v nedotknutej prírode. Vrchol tiež ponúka rôzne  značené pešie trasy a strategické výhľady, z ktorých sa môžeme pokochať najkrajšou krajinou pobrežia Costa del Sol, Sierra Nevada a za jasných dní aj Gibraltáru a pobrežia Afriky. Lístky na lanovku je najlepšie si zakúpiť online na webovej stránke telefericobenalmadena.com, pričom pri nákupe cez internet môžeme využiť pomerne výrazné zľavy až do výšky 30 %. Spiatočný lístok stojí od 12,90 eur.

Obľúbenou atrakciou v Benalmádene je fantázia vytesaná do kameňa, hrad Castillo de Colomares, postavený v 90. rokoch 20. storočia ako pamätník na pamiatku moreplavca Krištofa Kolumba. Byzantský, románsky, gotický a mudécharský štýl sú to spojené v jednom monumente. V roku 1987 Dr.Esteban Martín Martín začal improvizovanou formou stavať túto stavbu len za pomoci dvoch murárov a s použitím tehál, kameňa a cementu  počas 7 rokov vytvorili príbeh o objavení Ameriky.

Čakajú nás dychberúce skaly Gibraltáru!

Keď už sme v Andalúzii tak určite netreba vynechať Gibraltár.

Gibraltár (často prezývaný The Rock – Skala) je zámorské územie (teda v minulosti „korunná kolónia“) Spojeného kráľovstva s rozlohou necelých 7 km2.

Nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova, v mieste, ktoré je najbližšie Afrike. Táto strategická poloha umožňuje kontrolovať Gibraltársku úžinu, t. j. spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom.

Španielsko bolo nútené prenechať Gibraltár Spojenému kráľovstvu v roku 1713 Utrechtskou zmluvou po prehratej vojne o španielske dedičstvo. Konali sa aj referendá o pripojení k Španielsku, ale väčšina obyvateľstva si želala zotrvať ako britská kolónia.

Vápencová skala, na ktorej sa Gibraltár nachádza, má v najvyššom bode 426 m nad hladinou mora. Na skalu vedie visutá lanová dráha. Na Gibraltáre nie je zdroj pitnej vody, okrem zberu dažďovej vody sa dnes využíva tzv. reverzná osmóza, t.j. filtrácia vody.  Jediná pevninská cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným letiskom a toto predstavuje unikátnu križovatku, riadenú bežnými semaformi.

Nachádza sa tu jediná európska kolónia opíc. Tieto opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí, že Gibraltár bude britský, kým tu budú žiť opice. Vďaka tomu sú opice veľmi dotieravé až drzé.

Gibraltárska skala bola obývaná už od doby kamennej. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca ešte pred slávnym objavom v Nemecku. O Gibraltáre sa dozvedáme z fenických, kartáginských aj rímskych dokladov (latinské meno Calpe).. V roku 711 tu pristála invázna armáda marockých Berberov vedená Tárikom Ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením Gibraltár. Mauri na skale postavili pevnosť, z ktorej sa časti zachovali dodnes.

Hlavná ulica

Krásna malá hlavná ulica, zaujímavosťou je, že sa snaží vyžarovať originálnu anglickú atmosféru. Existuje veľa dizajnérskych obchodov so značkovými a drahými vecami. Jeho veľkou výhodou je, že ide o pešiu zónu, plnú reštaurácií a kaviarní, čo robí ulicu veľmi príjemnou.

Jaskyňa svätého Michala je jednou z najkrajších a najromantickejších kvapľových jaskýň, ktorá je spolu so Skalou jednou z najobľúbenejších atrakcií Gibraltáru. Tvorí ho sieť vápencových jaskýň, ktoré sa nachádzajú vo výške 300 m na útese. V súčasnosti sa v ňom konajú kultúrne podujatia a koncerty. Awakening Show, ktorá predstavuje stalaktity s nadpozemskou žiarou, je veľkolepá.

Horná jaskyňa je opradená mnohými legendami, prvýkrát sa spomína v roku 45 n. l. a 200 m hlboká jaskyňa sa dlho považovala za bezodnú. Počas druhej svetovej vojny bol totiž zo skaly odstrelený jej hlavný východ a v jaskyni bola vytvorená pohotovostná nemocnica, ktorá však na tento účel nikdy neslúžila. Neskôr sa začali rôzne expedície na prieskum jaskýň v okolí Gibraltáru. Od 60. rokov 20. storočia jej najväčší vnútorný priestor (prvá miestnosť) funguje ako jaskynné divadlo, ktoré má kapacitu 600 ľudí. V nádherných jaskyniach sa týčia stalagmity a zo stropu visia stalaktity. Dolná jaskyňa  pozostáva z dvoch častí, nachádza sa tu aj spodná časť s niekoľkými komorami, v ktorej sa nachádza aj jazierko s krištáľovo čistou vodou. Dolná jaskyňa bola objavená oveľa neskôr, až začiatkom 40. rokov 20. storočia, tu viditeľné zvláštne biele, sivé a červené stalaktitové stĺpy pripomínajú katedrálu - s kazateľnicou a organovými píšťalami. Dolnú jaskyňu je možné navštíviť len po predchádzajúcej registrácii, so sprievodcom a zaplatením doplatku.

Lanovka no skalu

Samotná skala je impozantný pohľad, ale až pri pohľade z výšky pochopíme, prečo si mnohí želali dobyť túto malú šiju a ako zohrala takú dôležitú úlohu vo svetových dejinách. Z terás hornej stanice sa môžete dívať na mesto pod ním, na sever smerom na Sierra Nevada cez pobrežie Costa del Sol, na východ na modré Stredozemné more a na juh cez Gibraltársky prieliv na pohorie Rif v severnej Afrike. V skratke uvidímme 2 kontinenty, 3 krajiny a miesto stretnutia 2 veľkých vodných plôch. Pôsobivé!

Lanovka postavená v roku 1966 je nevyhnutnosťou pre všetkých návštevníkov skaly. Top Station je najlepším miestom na stretnutie s našimi najznámejšími obyvateľmi, Barbary Apes, nehovoriac o výhľadoch. Pri kúpe lístka na lanovku dostaneme aj  WiFi kód.

Odtiaľ sa dá prejť na  vyhliadkovú plošinu s presklenou podlahou-  Skywalk,  vytvorenú zo starej vojenskej pozorovacej stanice, ktorá funguje od roku 2018. Je vysoká 340 metrov, našťastie sa dá ísť hore výťahom. Najväčším lákadlom je skvelý výhľad a vyhliadková plošina s presklenou podlahou.

King's Chapel je malá kaplnka nachádzajúca sa na južnom konci hlavnej ulice a susedí so sídlom guvernéra Gibraltáru, kláštorom. Dnešná Kráľova kaplnka bola prvým účelovým kostolom, ktorý bol postavený na Gibraltári. Kaplnka, ktorá bola pôvodne súčasťou františkánskeho kláštora, bola postavená v 30. rokoch 16. storočia, ale po dobytí Gibraltáru v roku 1704 ju Briti odovzdali Anglickej cirkvi. V  roku 1969 John Lennon a Yoko Ono si vybrali toto malebné miesto na svadbu.

Mešita Ibrahim - al- Ibrahim známa tiež ako mešita kráľa Fahd bin Abdulaziz al-Saud (syna  kráľa Abdulaziz, zakladateľa modernej Saudskej Arábie, brata súčasného kráľa) sa nachádza na tzv. Europa Point.

Europa Point je najjužnejší bod Gibraltáru. Hoci to nie je najjužnejší bod Pyrenejského polostrova,Europa Point definuje hranicu medzi Gibraltarskym prielivom v Atlantickom oceáne a Alboranským morom v Stredozemnom mori. Za jasného počasia je vidieť severnú Afriku vrátane pohoria Rif v Maroku.

A čo bezočivé opičky barbarských makakov? Ide o jedinú voľne žijúcu populáciu opíc na europskom kontinente. Je to bezchvostový druh pôvodne pochádzajúci z pohorí Atlas a Rif v Maroku. Žijú v prírodnej rezervácii v oblasti Upper Rock ale občas podniknú výpady aj do mesta. A sú veľmi šikovné keď treba ukradnúť jedlo…všetko do sa trblieta a šuští ich láka.

A pomaličky sa blížime k ukončeniu zájazdu .....

Pueblo Mijas – Dedina Mijas

Cestou na letisko sa zastavujeme v malebnej horskej dedinke Mijas, ktorá leží  leží v srdci regiónu Costa del Sol, rozprestiera sa vo výške 450 m n.m na úpätí pohoria Sierra de Mijas. Symbolom dedinky sú somáre, vzhľadom na ťažko dostupný terén v dávnej minulosti bol to jediný dopravný prostriedok.

Historicky je Mijas známy už pod menom Tamisa, ako ho poznali Rimania, keď s ním obchodovali. Neskôr ich vystriedali Vizigóti, a keď Mijas padol do rúk Maurom, tí dovolili miestnym ľuďom ponechať si majetky, vieru, tradície a zvyky, pod podmienkou, že im pravidelne budú odovzdávať tretinu úrody, mäsa a farmárskych produktov. Z tejto doby zrejme pochádza aj terajší názov, z maorského Mixa, do dnešnej podoby Mijas.

Mijas je súčasťou skupiny dedín ležiacich na Ruta de los Pueblos Blancos, t.j. na Ceste bielych dediniek. Vyznačujú sa svetlými, kvetinami zdobenými domčeky a úzkymi kľukatými uličkami. Vzhľadom k tomu, že v Mijas je rybolov stále aktívny, môžeme si v miestnych reštauráciách dopriať čerstvé plody mora a najrôznejšie rybie pochúťky.

Mijas žije hlavne z turistického ruchu. Krásne historické centrum, múzeá a suveníry priťahujú turistov. Kultúru a tradície reprezentuje ľudové múzeum s množstvom umeleckých exponátov.

Stará časť Mijas s bielymi uličkami slúži v podstate ako improvizovaný balkón s fantastickým výhľadom na Stredozemné more. 

Nachádzajú sa tu  kultúrne budovy, pôsobivé pamätihodnosti, kostoly a svätyne.  Kostol  Nepoškvrneného počatia sa nachádza v hornej časti mesta.

Na začiatku ulice „San Sebastian“, jednej z najmalebnejších a najfotografovanejších ulíc, stojí kaplnka San Sebastian, na fasáde s hodinami z roku 1902.

Spomeňme ešte aspoň kaplnku Calvario, ktorá sa nachádza na úpätí hory, ale dá sa k nej dôjsť pešo cez háj. Trasa je označená železnými krížmi. Hovorí sa, že kaplnka kedysi slúžila ako útočisko karmelitánskych mníchov.

Chapel of the Virgin of the Rock 

La Ermita de la Virgen de la Peña de Mijas je kláštor a katolícke sväté miesto. V skale ho vyhĺbili okolo roku 1548 bratia Mercedariáni. Podľa tradície sa mariánske zjavenia začali v roku 1586, keď sa dvom deťom, Juanovi a Asuncion Bernal Linairovým, pripisuje videnie Márie nad kostolom. Podľa tradície videli na veži Castillo bielu holubicu, ktorá sa premenila na pannu. Virgen de la Peña je patrónkou mesta Mijas.

Ďalším z mnohých zaujímavých miest v Mijas je Ferias aréna, postavená v roku 1900 na základe neúprosných petícií dedinčanov. Bola uvedená do prevádzkyv tom istom roku. Je jedinečná vďaka svojmu oválnemu tvaru.

A najväčšia atrakcia v dedinke je asi Burro taxi teda somárikmi ťahané kočiare, ktorými sa dá prejsť úzkymi uličkami starého centra.Majú svoje stanovište kde oddychujú a somárikovia majú na čele aj tabuľku s evidenčným číslom.

Samozrejme počas tejto cesty sa ochutnali aj špeciality španielskej kuchyne ale aj lahodné vína tohto regiónu. Nezabudnuteľné boli večere na promenáde v Torremolinos v niektorom z chiringuitos ale aj v reštaurácii v  Mijas s úžasným výhľadom na údolie a more. Celkove výhľady boli očarujúce a dychberúce, človek sa nevedela nabažiť tej krásy.

Krásna cesta slnečnou Andalúziou je za mnou, ale tu sa ešte určite vrátim... lebo rada by som sa pozrela aj na mestá Córdoba, Sevilla, Marbella  alebo Granada. Vzhľadom na to, že sú priame lety do Málagy a tieto mestá od Málagy nie sú veľmi vzdialené, budúci rok už angažujem svoje kamrátky na výlet.

Adiós Reina del Sur!