Leto v Zadare (Lader)

 

Leto v Zadare (Lader)

 

Veľmi sme sa potešili s kamarátkami, keď letisko Košice oznámilo, že sa bude lietať do Zadaru počas letnej turistickej sezóny. A hneď ako sme sa túto správu dozvedeli, teda ešte v decembri roku 2023 po krásnom Vianočnom koncerte, po ktorom sme si sadli na večeru, objednali letenky. A potom cez booking aj ubytovanie, blízko vraj najkrajšej pláže Zadaru, Kolovare. A už len čakať na termín odletu do leta!

Samozrejme pred odletom som pripravila pre „dievčatá“ (Kristínku a Cecíliu)itinerár, lebo sme sa nechceli len tak bezcieľne potulovať. Na každý deň bol pripravený program.

A prišiel deň odletu, taxíkom skoro ráno sme prišli na košické letisko a samozrejme sme nevynechali prípitok, kávičku a niečo na raňajky, veď treba sa patrične pripraviť na cestu.

V Zadare nás čakala taxikárka, ktorú som objednala cez booking, prišli sme síce ešte do obedu do apartmánu, ale sme s tým počítali, že obsadiť  je možné až od 14 hodiny, tak sme zložili kufre a išli sme na objavovanie okolia, vrátane pláže. Asi 300 metrov od apartmánu sa nachádzala pláž a promenáda s kaviarničkami a malými reštauráciami. A hneď sme zakotvili v jednej sympatickej kaviarničke na dobrú kávičku a Aperol spritz a dovolenka troch dám sa mohla začať.

Po ubytovaní a dobrom obede sme sa vrhli do azúrovo modrého Jadranu a vychutnali sme slnečné lúče. Podvečer nás čakala prvá návšteva starého mesta Zadar, k  bráne hradby sme mali asi 10 minút pešej prechádzky z apartmánu.

Nádherné staré mesto  bolo postavené na polostrove, ktorý obkolesujú mohutné staré hradby a počas tureckých nájazdov sa jeho obyvatelia chránili jednoduchým prekopaním šije, čím mesto oddelili od pevniny. V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader, neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara.

Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr bojoval Zadar často s Benátkami,  ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok. Potom nasledovalo obdobie uhorskej vlády. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky pripadlo mesto pod správu Habsburskej monarchie.

Po prvej svetovej vojne sa stal súčasťou Talianska. Po druhej svetovej vojne bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie. Po skončení občianskej vojny v roku 1991 mesto pripadlo Chorvátsku.

V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov, kláštorov zo stredoveku..

Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku..

V minulosti bol Zadar najväčším mestom – pevnosťou v benátskej republike, kedy hradby mestu pomohli si udržať nezávislosť oproti ostatným mestám a aj vďaka im Turci Zadar nikdy nedobyli. Hradby mali niekoľko brán, avšak sa ich zachovalo iba osem.

Do historického  mesta ležiaceho na polostrove vchádzame cez tzv. vonkajšiu bránu  Ravnica, teda brána na rovine,  prechádzame krásnym parkom a až potom sa dostaneme k hlavnej mestskej bráne. Zadar získal svoj prvý verejný park ešte v čase, keď bol mestom pevnosti, čo znamená, že po večeri už nebolo možné mesto opustiť. Mestský park (dnes Park kráľovnej Jeleny)  podľa vlastných predstáv  dal postaviť vtedajší vojenský správca mesta barón Franz Ludwig von Welden. Bol vášnivým botanikom, nadšeným dalmatínskou flórou, a tak navrhol záhradu. Tento park predstavuje  akýsi balkón mesta, pretože ponúka nádherný výhľad na more a okolie  s jemnou vôňou stredomorskej flóry.

Po krásnej prechádzke parkom  sa dostaneme k samotnému vstupu do historickej časti, kde nás už víta  Mestská brána, (Kopnena vrata) brána z pevniny, navrhnutá benátskym architektom Michelom Sanmichelom, zo 16. storočia. Patrí k popredným renesančným pamiatkam v Dalmácii. Brána má tvar triumfálneho oblúka s dvoma menšími oblúkmi. Nájdeme na nej motívy patróna mesta, sv. Chrysogona, na koni či benátskeho okrídleného leva.

Keď vchádzame do starého mesta cez túto bránu tak vpravo zbehneme pár schodov a hneď sa ocitneme na námestí s názvom : Námestie piatich studní. Toto námestie, bolo postavené  počas obliehania vojskom Osmanskej ríše na mieste bývalej vodnej priekopy. Názov má  podľa piatich studní, ktoré zásobovali v tom čase Zadar vodou. Zachovali sa aj časti vodovodu, ktorý privádzal vodu priamo z Vranského jazera. Námestie so stredovekým múrom a Kapitánskou vežou, ktorá sa týči do výšky 26 metrov, a oporným múrom na východnej strane so vstupom do Mestského parku láka teraz návštevníkov mesta na posedenie pri dobrej káve a zákusku, k čomu patrí aj nápoj na osvieženie s možnosťou sa kochať v nádherných pamiatkach akou je aj rímsky stĺp vztýčený v roku 1729, zložený z dvoch stĺpov mestského chrámu, ktoré sa zachovali na fóre.

 Kto tam nefotil, v Zadare nebol.

Neďaleko nájdeme krásny kostol a to   Kostol sv. Sime,  pôvodne ranokresťanskú trojloďovú baziliku, neskôr gotickú stavbu a neskôr provinčnú barokovú pamiatku. Na jeho hlavnom oltári je strieborná truhlica svätého Šima, ktorá je  mimoriadne cenným zlatníckym dielom, ktorú objednala uhorsko-chorvátska kráľovná Alžbeta.

Prechádzkou ulicami historického centra sa postupne dostaneme na Rímske fórum ktoré  je najväčšie rímske fórum na východnej strane Jadranského mora. Vzniklo v 1. storočí a slúžilo ako hlavné námestie rímskeho Laderu (latinský názov Zadaru), na ktorom sa odohrával bežný život mesta. Iniciátorom založenia fóra bol prvý rímsky cisár Augustus, o čom svedčia dva nápisy na kameni z doby dokončenia v 3. storočí.

Rozmery fóra sú 90 x 45 m. Spodná, prízemná časť bola obklopená verandami s galériou. Pod verandami sa nachádzali obchody umeleckej dielne. Do dnešnej doby sa zachovali iba časti schodiska, chodník a dva monumentálne stĺpy, z ktorých jeden sa nachádza na pôvodnom mieste. Stĺp v stredoveku slúžil ako pranier.

Neskôr bol na základoch fóra vybudovaný kostol svätého Donáta a arcibiskupský palác. Kostol bol vystavaný na začiatku 9. storočia ako dvojpodlažný kruhový kostol na mieste rozvalín niekdajšieho rímskeho fóra, pričom pôvodný kostol bol zasvätený Svätému Krížu, až neskôr, za benátskej nadvlády, bol kostol premenovaný po zadarskom biskupovi svätom Donátovi. Dnešný kostol svätého Donáta je najväčšou a najlepšie zachovanou stavbou predrománskej architektúry v Chorvátsku.

Katedrála svätej Anastázie, alebo len zadarská katedrála je románsko-gotická katedrála z 12.-14. storočia. Je hlavným chrámom rímskokatolíckej arcidiecézy v chorvátskom Zadare a zároveň najväčším kostolom v Dalmátskom regióne. Katedrála tvorí jeden architektonický celok, spoločne s kostolom sv. Donáta (s ktorým má spoločnú zvonicu), arcibiskupským palácom  v mieste niekdajšieho zadarského rímskeho fóra.

Pokiaľ sme nevošli do mesta cez tzv. Kopnena vrata ale pred bránami mesta sme zišli dole, tak vieme sa pekne poprechádzať pod múrmi mestských hradieb a dostať sa až k Majáku na móle, ktorý je tiež turistickou atrakciou.

Samozrejme Zadar nám ponúka aj návštevu múzeí a výstav a v neposlednom rade množstvo vynikajúcich reštaurácií s výborným jedlom, hlavne  s plodmi mora. Taká vychýrená reštaurácia je Foša v prístave pred hlavnou mestskou bránou pod mestskými hradbami, odkiaľ sa ponúka krásny výhľad na more a celkový dojem umocňuje vynikajúce jedlo a lahodné vínu z Dalmácie. 

Pokiaľ chceme vychutnať pravú chorvátsku atmosféru tak sa oplatí vyhľadať aj tradičné chorvátske reštaurácie s kockovaným obrusom a pravou juhoslovanskou hudbou. 

Apropo hudba! Viete že obľúbený chorvátsky (juhoslovanský) spevák Mladen Grdović tiež pochádza zo Zadaru? Futbaloví fanúšikovia  určite vedia že je Zadar rodným mestom futbalistu  Luka Modrića.

https://youtu.be/-EAfRQiyA6Q?si=Q1bXqqsneGMd2BJo

Pokiaľ sa budeme prechádzať ďalej od móla s majákom  tak pomaličky  dôjdeme k ďalšej zaujímavosti, ktorým je Morský organ,  umiestnený  v blízkosti nového prístavu pre výletné lode, pri obvode zadarskeho nábrežia. Morský organ je známy ako zvláštne tvarované pobrežie v niekoľkých radoch schodov, ktoré sa spúšťajú smerom k moru. Ide vlastne o biele schody, ktoré ukrývajú rúrky – 35 prieduchov rôznych dĺžok, priemerov a spádov. Na rúrkach sa nachádzajú píšťaly, hrajúce 7 akordov po 5 tónoch.  Pri najmenšom pohybe vĺn a vetra cez kamenné schody vychádza morom vytlačený zvuk vo forme príjemnej a zvláštnej melódie.

Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku. Pozdrav Slnku sa skladá z troch stoviek prvotriednych sklenených dosiek, ktoré sú postavené na rovnakej úrovni s kamenným povrchom nábrežia v tvare kruhu s priemerom 22 metrov. Pozdrav Slnku je myslený ako priestranná inštalácia v tvare amfiteátra, okolo ktorého je na kamenných kockách štýlová ukážka všetkých planét Slnečnej sústavy a ich obeh. Pri západe slnka  sa aktivujú aj svetelné elementy, ktoré sú zabudované v kruhu, a po starostlivo naprogramovanej scenérii vytvoria krásnu, výnimočne dojímavú hru svetiel pri rytme vĺn a zvuku morského organu.

Oplatí sa vyjsť aj nad samotné mesto na kopec a pozrieť si majestátne rozprestierajúce sa mesto Zadar.

Všetci vieme, že najznámejšia socha sfingy sa nachádza v egyptskej Gíze. Vedeli ste však, že v Zadare sa nachádza jedna z najväčších sfíng v Európe? Toto je menej známa informácia pre všetkých, avšak pri zostavovaní itineráru som natrafila aj na takúto informáciu, tak sme sa na to išli pozrieť. Zadarská sfinga dlhé roky bola zabudnutá a zanedbávaná.(ešte aj teraz park a okolie sú v zanedbanom stave, ale vraj sa čoskoro začnú rekonštrukčné práce, čo je dobrá správa) Bola vyrobená v roku 1918 a objednal ju zadarský konzervátor a maliar Giovanni Smirich (Ivan Smirić) na pamiatku svojej milovanej manželky Atilia Spineda de Cataneis, ktorá predčasne zomrela. Podľa romantickej legendy plní milostné túžby. Zadarská sfinga je päť metrov dlhá a tri metre vysoká. Pred ňou bol bazén, v ktorom plávali zlaté rybky. Na hlave má typickú egyptskú čelenku – nemesis, ktorá je po stranách zdobená hieroglyfmi. Špecifikom je, že namiesto predných levích labiek má ľudské ruky držiace meč, ktorý bol však po  vojne zlomený, rovnako ako reliéf orla na hrudi.

A ako odtiaľ naspäť do centra mesta? No malým člnom! Ako tomu hovoria Chorváti... barka malá, a vezieme sa na vlnách Jadranu v malom člne a okolo nás sa plavia obrovské jachty... to bola zábava! Ale sme sa šťastie dostali na druhý breh!

Vyčlenili sme samozrejme aj jeden deň na návštevu národného parku Krka, keď sme už v tejto oblasti. Dohodli sme sa s taxikárkou, že nás odvezie a aj počká a cenovo sme vyšli tak ako keby sme išli skupinovo autobusom cez výletnú agentúru, s rozdielom, že tu sme boli len my tri a vedeli sme korigovať náš čas.

Chorvátsky národný park Krka je sústava perejí, kaskád a vodopádov, pod ktorými sa dá aj  vykúpať. Je tu tiež možnosť podniknúť výlet loďou kaňonom rieky Krka až k Rošskému vodopádu – Roški slap a na ostrovček Visovac, kde sa nachádza františkánsky kláštor s kláštornou knižnicou a krásnym parkom a múzeom. Keďže na Skradinských vodopádoch je zakázané kúpanie tak sme sa vybrali hneď na Rošske vodopády. Rošský vodopád – Roški slap sa nachádza asi 36 km po prúde od prameňa rieky Krka. Meno mu dala tvrdza Rog, ktorá sa nachádzala na pravom brehu rieky. Skladá sa  z radu malých kaskád, ktoré národ nazýva Ogrlice, teda "náhrdelníky". Hlavný vodopád je na konci bariéry, kde Krka z 15-metrovej výšky padá do Visovackého jazera. Celkové prevýšenie Rošského vodopádu je 25,5 m.

Určite stojí za to podniknúť asi 30-minútovú prechádzku okolo kaskád - Ogrlice - trblietajúcich sa v horúcom letnom slnku a pokochať sa pohľadom na krídla tmavo modrých vážok poletujúcich všade okolo. Vo veľkej časti tohto vodopádu je príroda stále nedotknutá a pre milovníkov prírody naozaj čarovná. Prešli sme  po ľavom brehu rieky, pri prístavisku nad Rošským vodopádom sme prešli  lávku, po pravom brehu sme sa vrátili späť a prešli sme na ľavý breh cestou, ktorá brehy spájala už v rímskych dobách. Celou cestou sa nad nami  týčili vysoké skaly a pred horúčavou nás ochránil tieň stromov. Kto chce môže podniknúť aj výstup na skaly ale my sme radšej dali prednosť plavbe ľoďou na ostrovček Visovac. Po návrate z plavby som nevynechala možnosť sa okúpať v krištálovo čistej vode pod vodopádmi. A čo tak ochutnať aj dalmatinsky pršut??? Vynikajúce osvieženie, výborné jedlo - dalmatinský pršut, syr, zelenina a fajný chlieb a k tomu ako ináč studené pivo Karlovačko – dokonalý deň za nami!

Len  necelých 20 kilometrov od Zadaru sa nachádza malebné mestečko Nin, ukrývajúce množstvo pamiatok a ozaj vzácne kultúrne dedičstvo.

Nin - je jedným z najstarších miest v Stredozemnom mori a je rovnako ako Zadar starý 3000 rokov. Nin bolo kedysi kráľovské mesto a oplýva niekoľkými zaujímavými pamiatkami. Staré mestské centrum je opevnené mohutnými hradbami. Staré mesto, ležiace na malom ostrove uprostred plytkej lagúny nám odkrýva stopy, ktoré tu zanechalo mnoho civilizácií. Nin bol v praveku obchodný prístav a potom rímska obec. V stredoveku sa stal Nin  prvým hlavným mestom Chorvátov a biskupským sídlom bolo od 9. do 19. storočia. Na malom území ostrova sa nachádzalo 12 kostolov a 3 kláštory, z ktorých dodnes prežili kostoly: kostol sv. Ambróza, kostol sv. Anselma, kostol sv. Kríža a kostola sv. Mikuláša.

Dnes je Nin moderné turistické letovisko s množstvom reštaurácií, kaviarní, obchodíkov a stánkov so suvenírmi. Počas leta sa v Nine koná veľa kultúrnych a hudobných podujatí. Samozrejme že sme vyskúšali pohostinnosť miestnej reštaurácie, kde ešte obsluhovali čašníci, ktorí sa pamätajú na život v Juhoslávii.

Symbolom Ninu je kamenný kostolík sv. Nikolu z prelomu 11. a 12. storočia, ktorý stojí na malom kopčeku neďaleko mesta  a všimneme si ho už z diaľky. Je to magické pútnické miesto. Kostol sv. Mikuláša bol postavený v podobe pevnosti. Má pôdorys trojlístka so štyrmi vetvami usporiadanými okolo centrálneho kruhového jadra, a disponuje veľmi malými rozmermi ; dĺžka: 5,90 m, šírka: 5,70 m, výška= 6 m.

Významnou pamiatkou v centre Ninu je kostolík sv. Kříža (Crkva svetog Križa) z 9. storočia  a svojím tvarom pripomína grécky jednohrotý kríž. Kostol  slúžil ako druh hodín a kalendára v dobe, v ktorej bol postavený. Za chorvátskych panovníkov slúžila ako dvorná kaplnka vojvodského dvora, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti.

Mnoho návštevníkov láka  pláž Ninska laguna, prírodná zaujímavosť, tzv. peloidné bahno. Je povestné svojimi liečivými účinkami, ktoré oceňujú predovšetkým osoby s atopickým ekzémom a ďalšími kožnými problémami.

Vo východnej časti Ninu sa už tradične vyrába morská soľ (podnik Solana Nin).

Žiaľ sme sa do Ninu vybrali autobusom zo Zadaru dosť neskoro, mohli sme ísť aj skoršie ráno, ale naša priateľka Cecília nás presvedčila o opaku, a preto sme nemali možnosť vyskúšať slávne ninské bahno ani sme nestihli návštevu  múzea soli.

A na záver, kde zosumarizovať dojmy z aktívneho oddychu?... no predsa pozorujúc západ slnka v krásnej kaviarničke na brehu Jadranu neďaleko obrovského prístavu s nádhernými jachtami. 

Samozrejme sme sa prešli aj cez jediný most ktorý spája pevninu s historickou časťou mesta na polostrove.

Aktívna dovolenka v Dalmácii sa skončila, ale nie je vylúčené, že pôjdeme zase do Zadaru, keďže letecká spoločnosť bude naďalej v letnej sezóne prevádzkovať lety.

Doviđenja i sretan put !