Cambodia- Kambodža, Perla Indočíny

 

Cambodia- Kambodža, Perla Indočíny

Na prelome januára a februára 2025 som navštívila Vietnam a Kambodžu. Nechcela som popis týchto dvoch štátov dať do jedného blogu lebo Kambodža si zaslúži samostatný popis.

A teraz poďme sa pozrieť do Kambodže. Z Ho Chi Minh city vo Vietname sme sa dostali na hranice autobusom, na vietnamskej strane sme vystúpili, zobrali si všetky veci a prešli sme do budovy pasovej kontroly. V pase sme mali buď 2 Doláre alebo 50000 Dongov vietnamských, ako všimné pre úradníka, ktorý nám za tento súkromný poplatok ( a že to nie je korupcia)  láskavo dal výstupnú pečiatku do pasu. Cez dlhý dvor ktorý vlastne tvorí hraničné pásmo sme sa dostali na kambodžskú stranu, kde sme predložili už vopred vyplnený formulár na ktorý sme od jedného úradníka dostali pečiatku. Potom prišla na rad pasová kontrola kde sme ukázali vopred opečiatkovaný formulár, víza a pas a konečne bola vstupná pečiatka v pase. Ešte bezpečnostná kontrola a  sme v Kambodži. Tu už pri východe z colnice postávali “veksláci” a u toho, ktorého mal náš sprievodca už overeného, sme vymenili doláre alebo eurá za kambodžskú menu, teda riel.

Prekvapila ma čistota hraničného prechodu a krásne budovy už na tomto mieste. Autobusom sme smerovali do hlavného mesta, Phnom Penh, pričom sme prekročili aj rieku Mekong, ktorá pramení v Číne, preteká cez Laos, Kambodžu a Vietnam a vlieva sa  v Thajskom zálive do Juhočínskeho mora.

Veľmi zaujímavé je architektonické usporiadanie hlavného mesta v centre, kde pomedzi mrakodrapmi sa skrývajú typické stavby tohto regiónu.

Trochu z histórie:

Kambodža, oficiálne Kambodžské kráľovstvo, je krajina v juhovýchodnej Ázii na Indočínskom polostrove. Na severozápade hraničí s Thajskom, na severe s Laosom a na východe s Vietnamom a na juhozápade má pobrežie pozdĺž Thajského zálivu. Väčšina obyvateľov je etnických  Khmérov. Kambodža alebo Cambodia, Khmérske endonymum Kâmpŭchéa pochádza zo sanskrtského mena Kambojadeśa, "zem našej krajiny" (Kamboja), odkazujúci na potomkov Kambu (legendárneho indického mudrca zo starovekého indického kráľovstva Kamboja).

História Kambodže začína prvým dôkazom o osídlení okolo roku 5000 pred n.l.  V roku 802 nášho letopočtu sa Jayavarman II vyhlásil za kráľa a zjednotil bojujúce khmérske kniežatstvá z Chenly pod menom „Kambuja“. Toto znamenalo začiatok Khmérskej ríše. Poznáme obdobie pred Angkorom, počas a po Angkore a následne obdobie francúzskej kolonizácie kedy sa  stala Kambodža francúzskym protektorátom. Po japonskej okupácii počas 2. svetovej vojny vyhlásila Kambodža v roku 1953 nezávislosť od Francúzska. Od vtedy sa datuje  obdobie kráľovstva.  Vietnamská vojna zatiahla krajinu do občianskej vojny, ktorá vyvrcholila v roku 1970 prevratom, ktorý nastolil Khmérsku republiku napojenú na  USA a ovládnutie štátu komunistickými Červenými Kmérmi v roku 1975. Kambodžskí Červení Kméri vládli do roku 1979, až kým neboli vyhnaní počas kambodžsko-vietnamskej vojny. Avšak ešte aj potom trvala niekoľko rokov vietnamská okupácia krajiny. Mier bol obnovený Parížskymi mierovými dohodami z roku 1991 a následnou mierovou misiou Organizácie Spojených národov.

Kambodža je konštitučnou monarchiou kde poľnohospodárstvo zostáva jeho dominantným ekonomickým sektorom s rastom textilu, stavebníctva, odevov a cestovného ruchu, čo vedie k zvýšeniu zahraničných investícií a medzinárodného obchodu.  Oficiálnym a najrozšírenejším jazykom je khmérčina a najrozšírenejším náboženstvom je budhizmus..

Phnom Penh hlavné a najľudnatejšie mesto Kambodže. Názov mesta je odvodený od Wat Phnom, budhistického chrámu, a Lady Penh, zakladateľky mesta. Leží na sútoku riek Tonlé Sap a Mekong. Je tiež sídlom kambodžského  monarchu.

Phnom Penh, založený v roku 1372, nahradil Angkor Thom ako národné hlavné mesto  po páde Angkoru. Počas obdobia nezávislosti Kambodže prešiel obdobím investícií a modernizácií, vďaka čomu si vyslúžil prezývku „Perla Ázie“ pre svoju koloniálnu francúzsku, novokhmérsku a art deco architektúru. Obyvateľstvo  Phnom Penh bola v roku 1975 násilne evakuovaná Červenými Kmérmi a čelila prenasledovaniu, núteným prácam a genocíde. Phnom Penh zostal počas éry Demokratickej Kambodže z veľkej časti neobývaný, až kým ho v roku 1979 neobsadili sily podporované Vietnamom.

Mesto hostilo množstvo regionálnych a medzinárodných podujatí, z ktorých najvýznamnejšími boli Summit ASEAN v rokoch 2002, 2012 a 2022. Phnom Penh bude prvým kambodžským mestom a druhým mestom v juhovýchodnej Ázii, ktoré bude hostiť Ázijské hry mládeže v roku 2029.

Našu prehliadku začíname v komplexe Kráľovského paláca, ktorý slúži ako oficiálne sídlo kambodžského kráľa,ktorým je teraz Norodom Sihamoni.

A viete, že kráľ rozpráva plynule český? Totiž od malička študoval v bývalom Československu. Jeho otec kráľ Norodom Sihanouk totiž napísal list vtedajším socialistickým štátom s prosbou, či by jeho syn  mohol študovať v niektorom z nich. A dostal kladnú odpoveď z ČSSR.   Princ bol  zapísaný do tretieho ročníka na základnú deväťročnú školu neskôr na základnú deväťročnú školu s rozšírenou výučbou jazykov. Vtedajšie Ministerstvo školstva ČSSR mu zabezpečilo preceptora, ktorý sa zaoberal princovou prípravou do školy a pokračoval s ním podľa otcovho želania v štúdiu francúzštiny. Sprevádzal ho tiež na kultúrne podujatia. Princ Sihamoni mal veľké pohybové nadanie a miloval balet, vďaka čomu mu umožnili návštevy sobotných baletných predstavení v Národnom divadle a Stavovskom divadle. Neskôr študoval  na Pražskom konzervatóriu.  Po štátnom prevrate, keď bol jeho otec Norodom Sihanouk zvrhnutý z trónu, už nemohol bývať na Kambodžskom veľvyslanectve. Nový domov našiel v rodine riaditeľky svojej prvej základnej deväťročnej školy.  Študoval tanec, hudbu a divadlo na AMU v Prahe. Po ukončení štúdií sa chcel vrátiť do Kambodže, kde sa naďalej chcel venovať baletu a pôsobiť ako pedagóg. Žiaľ, politická situácia v jeho rodnej krajine sa radikálne zmenila víťazstvom ultra komunistických Červených Kmérov. Princ zatiaľ žil v Prahe do roku 1975, keď ukončil štúdium na AMU. V septembri 1975 prišiel na mesačnú návštevu do Kambodže, ktorú plne ovládala diktatúra. Kambodžské mestá boli v tom čase úplne vyľudnené a Norodom Sihamoni bol zaradený do skupiny určenej k práci na ryžových poliach. Denne musel ťažko pracovať, spal v provizórnych prístreškoch a jedol skromnú stravu. S veľkými ťažkosťami a iba na veľké naliehanie svojho otca sa mu podarilo získať povolenie na návštevu Československa na slávnostnú promóciu konanú v septembri 1975. Jeho matke, princeznej Monineath, ktorá ho chcela sprevádzať, už režim povolenie neudelil. Princ z Prahy odcestoval do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, kde v exile žil jeho otec, ktorý neskôr sa vrátil  do Kambodže, kde bol síce hlavou štátu, ale aj súčasne väzňom Červených Kmérov. Režim princa vylákal k návratu do krajiny a princ bol ihneď po príchode do Phnom Penhu zatknutý a spolu s rodičmi bol držaný v domácom väzení. Tu prežili obdobie vlády Červených Kmérov. Na tróne je od roku 2004.

Tak sa poďme pozrieť na komplex Kráľovského paláca! Keď je vztýčená vlajka na budove kde má kráľ súkromné sídlo, tak to znamená, že je doma.

Budovy  vo vnútri komplexu Kráľovského paláca sú  postavená v štýle  Khmerskej architektúry. Prečo kmérska architektúra a čím sa táto architektúra vyznačuje?

Khmérska architektúra, známa aj ako angkorská architektúra, je architektúra vytvorená Khmérmi počas obdobia Angkoru.

Architektúra indických skalných chrámov, mala vplyv na juhovýchodnú Áziu a bola  prevzatá do  architektúry kambodžských (Khmérskych), Annamských a Jávskych chrámov. Khmérska architektúra, ktorá sa vyvinula z indických vplyvov  si vytvorila svoje vlastné špeciálne charakteristiky, z ktorých niektoré boli vytvorené nezávisle a iné boli začlenené zo susedných kultúrnych tradícií, čo viedlo k novému umeleckému štýlu v ázijskej architektúre, ktorý je jedinečný pre angkorskú tradíciu.  Mnoho chrámov bolo postavených predtým, ako sa Kambodža stala mocnou Khmérskou ríšou, ktorá ovládala veľkú časť pevninskej juhovýchodnej Ázie. V tom čase bola  známa ako kráľovstvo Chenla, predchodca Khmérskej ríše.

Celý kráľovský komplex obohnaný múrom, ktoré sú  zakončené ozdobnými listovými tvarmi nazývanými seima; tie isté symboly sú viditeľné na stenách obklopujúcich kláštory, v prípade kláštorov boli použité na symbolizáciu toho, že to, čo leží vo vnútri, je sväté.

 Hlavné budovy východného nádvoria moderného paláca sú:

Trónna sála, ktorá obsahuje tri hlavné kráľovské tróny a je miestom, kde sa korunujú králi a kde sa prijímajú zahraniční veľvyslanci;

Napoleonov pavilón, ktorý Norodom využíval ako prijímaciu sálu a dnes je z neho múzeum;

Napoleonov pavilón je prefabrikovaná liatinová vila vyrobená pre kráľa Norodoma parížskou firmou Docros v roku 1875 a označovali budovu len ako  Železný dom; Je to  dar cisára Napoleona III., a vraj  bol postavený pre Napoleonovu manželku, cisárovnú Eugeniu, aby sa zúčastnila slávnostného otvorenia Suezského prieplavu v novembri 1869.

Pavilón Phochani, banketová sála;

Pavilón Chan Chhaya alebo Moonlight Pavilion na severovýchodnej časti steny, ktorý sa používa na štátne bankety a tanečné vystúpenia;

Strieborná pagoda, v ktorej sa nachádza kráľovský chrám. V jeho hlavnej budove sa nachádza mnoho národných pokladov, ako sú zlaté sochy Budhu a drahokamy. Najpozoruhodnejší je malý krištáľový Budha („Smaragdový Budha“ z Kambodže)  a Budha Maitreya v takmer životnej veľkosti pokrytý 9 584 diamantmi, oblečený  v kráľovských klenotoch.

Západné nádvorie je stále súkromné ​​a práve tu má kráľ svoju súkromnú obytnú vilu Khemarin, ako aj vilu Kantha Bopha, kde môže ubytovať kráľovnú matku.

Z tohto nádherného komplexu sme sa presunuli na miesto veľmi smutných udalostí, a to do Väzenského Múzea Toul Sleng, alebo S-21 kde Červení  Khméri  väznili a kruto mučili obyvateľov. Už len fakt, že niekto nosil okuliare bolo v ich ponímaní vinou, lebo “nepotrebovali” intelektuálov,  obyvateľov vyhnali z hlavného mesta na pole, bol prídelový systém a krutovláda Pol Pota.

Ale kto vlastne boli tzv.Červení Khméri a kto bol Pol Pot?

Najhoršie obdobie v dejinách Kambodže bolo za vlády Červených Kmérov medzi rokmi 1975 až 1979, kedy zomrelo na popravy, vyčerpanie z práce, či na choroby až 1,5 milióna ľudí. Jednotky  Červených Khmérov vstúpili do hlavného mesta Phnom Penh po ukončení občianskej vojny medzi vládnymi vojskami Lon Nola a komunistami. Ak by ľudia vtedy tušili čo ich čaká, asi by sa všetci pridali na stranu neobľúbeného Lon Nola.

Následne Červení Khméri vyhlásili, že nielen Phnom Penh, ale aj ostatné mestá majú byť vysťahované. Ľudia mali opustiť svoje domovy do 72 hodín. Nikto nesmel zostať v meste okrem vyvolených ľudí, ktorí mali zostať na ministerstvách a zabezpečovať chod štátu.

Obyvateľstvo krajiny bolo vysťahované do rýchlovybudovaných dedinských gulagov, kde mali realizovať utopickú ideu agrárneho komunizmu. Všetci sa mali venovať  pestovaniu ryže a iných poľnohospodárskych plodín. Červení Kméri takisto uzavreli štátne hranice, zrušili peniaze, noviny, rozhlas, televíziu, právo na informácie, alebo politické strany. Bola povolená len jedna strana a to komunistická.

Vtedajšieho princa Norodoma Sihanouka prinútili podpísať rezignáciu.

Zrušil sa súkromný majetok. Nikto nesmel nič vlastniť. Ani dom, auto, bicykel, fotografie, ale ani príbor. Všetko patrilo štátu, ktorý dostal nový názov –  Demokratická Kampučia. Mala sa realizovať dokonalá utopistická myšlienka komunizmu.

Červení Kméri systematicky likvidovali inteligenciu.Trest smrti bol vykonávaný aj za nosenie okuliarov. Známe sú prípady, kedy boli na uliciach prvé dni strieľaní ľudia len za to, že mali okuliare. Boli rušené rodiny, ľudia boli nútení žiť v skupinách, spoločne pracovať, spoločne sa stravovať a spoločne sa po práci politicky školiť.

V novej krajine všetci museli pracovať. Od veku 14 rokov každý robil ťažké práce 7 dní v týždni a minimálne 12 hodín denne. Dokonca ak bol spln mesiaca, pracovalo sa pri svite aj do polnoci. Ak dieťa malo menej ako 14 rokov, robilo menej náročnú prácu, ale muselo takisto robiť. Starší ľudia zas robili práce ako pletenie košíkov či vyrábali poľnohospodárske nástroje.

Keďže školy boli takisto zakázané, po práci všetci museli chodiť na povinné politické prednášky, kde sa učili základné myšlienky novovzniknutej Kampučie. Deti boli niekedy odobraté rodičom a politickí činitelia z nich vychovávali nových súdruhov, ktorí mali byť lojálni k novému režimu. Učili sa, ako donášať na ľudí (aj na svojich rodičov), ako narábať so zbraňou (vznikali detské armády), ako klásť míny. Mali to byť noví obyvatelia Kampučie.

Pol Pot a jeho vedenie verili, že môžu vytvoriť sebestačnú spoločnosť bez akéhokoľvek vplyvu z vonku, ale namiesto toho priviedol krajinu na pokraj kolapsu.

V roku 1979 1979 invázia Vietnamských síl zvrhla režim Červených Khmérov a Pol Pot utiekol do džungle.  Hoci sa krajina začala zotavovať, trauma z masového vraždenia a genocídy zostala hlboko zakorenená v pamäti Kambodžanov.  Aj po páde režimu trvalo roky, kým sa spravodlivosť začala dostávať k obetiam – mnohí z páchateľov boli postavení pred medzinárodný tribunál až desaťročia po skončení hrôzy. Poznanie tejto tragédie je varovným signálom, kde  až môže zájsť extrémna ideológia, ak nie je kontrolovaná a ak sa nerešpektujú základné ľudské práva. Teror Červených Kmérov je varovaním pre budúce generácie o nebezpečenstve radikalizmu, totalitných režimov a o tom, aké dôležité je chrániť slobodu a ľudskú dôstojnosť.

 

Väzenie, Toul Sleng,  známa S-21, sa stalo miestom nesmierneho utrpenia, kde boli väzni mučení a zabíjaní a psychicky  terorizovaní.  Keď Červení Kméri získali moc, školské zariadenie v Phnom Penh -e sa stalo väznicou a mučiarňou.Z jeho pôvodného účelu ostali len prázdne steny – triedy sa premenili na malé cely a mučiarne.  S-21 sa stala centrom represívneho aparátu režimu, kde boli zavreté tisícky ľudí, od nevinných civilistov až po členov samotného režimu, ktorí upadli do nemilosti. Väzni v S-21 boli vystavení systematickému mučeniu, ktorého cieľom bolo vynútiť od nich priznania k zločinom, ktoré často ani nespáchali. Používali sa najrozmanitejšie metódy: väzni boli bičovaní, elektrizovaní, topení, lámali im kosti alebo ich vešali dolu hlavou. Mučitelia mali jeden cieľ – získať priznanie. Väčšina z týchto priznaní bola však falošná, vynútená pod brutálnym tlakom a často vykonštruovaná. Po vynútenom priznaní boli väzni okamžite posielaní na popravu na Polia smrti (Killing Fields)

V areáli S-21 predávajú svoj hr§ôzostrašný príbeh v knižnej forme aj bratia Chanly a Chanpel Norng, ktoríá prežili tento režim ako deti za staname tento mučiarne.

Ale kto bol vlastne ten šialený diktátor Pol Pot? Vlastným menom Saloth Sar, sa narodil vbo vtedajšej Francúzskej Indičíne. Pochádzal z obyčajnej  rodiny, no podarilo sa mu získať štipendium na štúdium v Paríži. Školu však nedokončil a bol nútený vrátiť sa späť do rodnej krajiny. Práve v Paríži sa začal zaujímať o politiku. Jeho snom bolo oslobodiť Kambodžu od francúzskej nadvlády, a preto sa pridal ku komunistom. Niekoľko rokov po  založení Komunistická strany sa dostal  do čela vedenia komunistov  a príprava na povstanie a následnú diktatúru mohla začať.

 

Príslušníci Pol Pot -ovej komunistickej strany boli označovaní ako Červení Khméri. Začalo sa povstanie a po dlhoročných bojoch, Červení Khméri pod Pol Pot -ovým vedením dobyli hlavné mesto Phnom Penh a nastolili diktatúru, ktorá priviedla krajinu do stavu hrôzy, strachu, teroru a smrti.  Pol Potov režim zrušil obchod a peniaze. Krajinu postihla bieda. Všetci ľudia museli chodiť rovnako oblečení, boli rozdelení do družstiev a celý deň tvrdo pracovali na poliach. Manželstvo bolo riadené štátom. Partneri boli ľuďom prideľovaní a stretávať sa mohli len s cieľom plodenia detí. Kambodža sa zmietala v chudobe a hlade. „Pán temnôt“ ako Pol Pot-a prezývali, vyvraždil počas svojej diktatúry tretinu Kambodžskej populácie. Režim, ktorý bojoval proti inteligencii, „protivládnym živlom“ a náboženstvu, využíval na vraždenie desivé taktiky.

Napriek všetkým hrôzam, ktoré diktátor v krajine vykonal, získal v partizánskej vojne proti Vietnamu podporu USA, Číny a dokonca aj britskej premiérky Margaret Thatcherovej. Rozsiahla finančná a materiálna pomoc Číny a 85 miliónov dolárov z USA, ktoré Pol Potovi poslal americký prezident Reagan, pomáhali Červeným Khmérov viesť partizánsku vojnu až do roku 1993. A Za svoje ohavné činy nebol nikdy potrestaný!

Samotné hlavné mesto je krásne, večer nádherne osvetlené, výletné lode sa plavia na rieke, všade znie hudba a reštaurácie sú plné hostí. Dali sme si khérsky amok, ako národné jedno, servírované v banánovom liste. Rybí amok alebo amok trei je khmérske dusené rybie kari. Predpokladá sa, že rybí amok bol kráľovským khmérskym jedlom z čias Khmérskej ríše.

Ďalší deň sme pokračovali objavovaním nádhernej krajiny a naša cesta viedla do miesta Khampong Phluk, korýt názov  znamená „Prístav kly“. Prežitie komunity do značnej miery závisí od rybolovu, predovšetkým kreviet. Kampong Phluk, kde domy stoja na dlhých 6-9 metrových stĺpoch vo vode, aby sa pripôsobili zmenám hladiny vody medzi vlhkým a suchým obdobím. Žije tu okolo 3000 obyvateľov, deti chodia do školy priamo v dedine.

Počas obdobia sucha (november – apríl), keď rieka klesá v dôsledku ustupujúcej vody, mnohí sa zaoberajú poľnohospodárstvom. Rastúcou súčasťou miestnej ekonomiky je aj cestovný ruch, ktorý sa v obci rozbehol približne pred 10 rokmi. Bolo veľmi zaujímavé sa previesť motorvými člnmi po rieke Tonle Sap,ktorá ústi do rovnomenného jazera. V khmérčine znamená „Tonle“ sladkú vodu a „Sap“ znamená jazero. Keďže jazero Tonle Sap nemá žiadny iný odtok, prítok z rieky tiež rozširuje jazero na viac ako štvornásobok jeho normálnej plochy.

A naša cesta autobusom viedla do mesta Siem Reap, teda do mesta odkiaľ sa dostaneme do Angkoru! Áno Angkor to je skutočná pastva pre oči, a tá rozloha! Ešte stále objavujú  nové a nové budovy, ktoré boli zarastené trávou.

A ide sa na objavovanie Angkoru! Začíname s tým, že dostanem vstupné vizitky do krku a potom sa môžeme pustiť do prvej časti ktorou je Angkor Thom, (ktoré bolo bývalé hlavné mesto) kde vchádzame cez Južnú bránu. A už sa začína dychberúci zážitok z nádhery, ktorá sa pred nami objaví. Človek nevie čo fotiť toľko nádherných sôch, artefaktov sa tu nachádza.

Južná brána Angkor Thom je veľmi známym miestom v archeologickom parku Angkor. Južná brána Angkor Thom, alebo brána Tonle Om, je jednou z piatich starovekých brán z 12. storočia, ktorá poskytuje prístup cez 8 m vysoké lateritové múry Angkor Thom. Južná brána má najlepšie zrekonštruovanú hrádzu, ktorá odhaľuje ohromujúci efekt, ktorý určite musel byť jedným z pôvodných zámerov jej starých architektov. V dávnych časoch by nebolo pochýb o tom, že vstupujete do ríše bohov a pozeráte sa na jeden z naozaj veľkých divov sveta, a ten účinok zostal aj dodnes.

Keď sa blížime k Angkor Thom, najprv prechádzame cez most cez hrádzu, ktorá je z oboch strán lemovaná balustrádou naga, ktorá začína masívnou kamennou sochou sedemhlavého Naga (bájneho hada), ktorého drží mnohoruký a mnohohlavý obr. Na každej strane je 54 kamenných obrov, ktorí ťahajú telo hada Naga. Na jednej strane obri predstavujú Devas so štíhlymi oválnymi očami a ležérnym úsmevom, na druhej strane zobrazujú Asury s okrúhlymi vypúlenými očami a grimasou tvárou, ktoré spolu predstavujú nekonečné preťahovanie sa medzi dobrom a zlom. Angkor Thom vraj predstavuje obrovskú mandalu s Bayonom v strede, ktorá predstavuje slávnu horu Meru.

A vo vnútri vidíme Bayon Temple, bohato zdobený budhistický chrám, postavený koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia ako štátny chrám kráľa Džajavarmana VII. Najvýraznejšou črtou Bayonu je množstvo pokojných a usmievavých kamenných tvárí Brahmy – pravdepodobne podľa vzoru tváre kráľa Džajavarmana VII. – na každej strane množstvo veží, ktoré vyčnievajú z hornej terasy a sústreďujú sa okolo jej centrálneho vrcholu.

Baphuon nazývaný aj „zlatá hora“ je postavený na umelom kopci. Chrám bol pôvodne zasvätený Šivovi a neskôr bol premenený na budhistický chrám.

Ta Prohm Temple z ruín tohto ikonického budhistického chrámu z 12. storočia, ktorý leží uprostred džungle, sa týčia stromy.

A na záver bombónik: Angkor Wat Tenmple - Tento ikonický rozsiahly chrámový komplex je obklopený širokou priekopou a nachádzajú sa tu spletité reliéfy.

Večer nás čakala chutná večera s nádherným  programom 

a ranný východ slnka nad Angkorom:

A naša cesta sa končí, ale tu sa ešte chcem vrátiť, totiž Kambodža má nádherné pobrežie v Thajskom zálive a ešte raz prejsť Angkor a stráviť pár dní pri mori, to je vcelku dobrá kombinácia.