Koniec roka 2024 v Afrike

 

Koniec roka 2024 v Afrike

 

Rýchlo ubehol rok 2024, a moja kamoška Cecília v máji povedala, že načo tak skoro uvažujeme o tom, kde pôjdeme oslavovať koniec roka. Začala som všetko organizovať už v máji .... a veru do odchodu to ubehlo veľmi rýchlo. Keďže to bol už môj x-tý pobyt v Afrike tak už to neorganizujem  cez cestovku ale všetko robím vo vlastnej réžii.

Veď je to jednoduché! Booking istí ubytovanie, Pelikán zase letenky a nejaké to game drive alebo ako sa u nás ľudovo hovorí safari ( je je vo svahilskom  jazyku cesta) sa dá vybaviť cez tamojšie agentúry. Ponuky sú pekne na nete tak treba si len vybrať agentúru a dohodnúť sa a samozrejme uhradiť zálohu. Koniec roka sme chceli stráviť v Tanzánii a to v národnom parku Serengeti a Ngorongoro kráteri a potom záver roka a na oslavy nového roka sme naplánovali Keňu a to najkrajšiu pláž Diani beach.

A ide sa na organizovanie výletu!

Samozrejme v prvom rade je potrebné začať letenkou a ostatné sa odvíja od toho. Čiže let som naplánovala najlepšou leteckou spoločnosťou Afriky a to Epthiopian Airlines, letenky ako som už spomínala kupovala cez Pelikan.sk, nakoľko s nimi mám vynikajúce skúsenosti.

Ubytovanie v Tanzánii som vybavovať extra nemusela, lebo nám to zabezpečovala agentúra Tanzania Specialist, s ktorou sme absolvovali game drive - teda safari. U nich  som totiž 3 dňový výlet do NP Serengeti a kráteru Ngorongoro objednala. Ináč skoro všetky agentúry majú podobné ponuky aj cenové relácie. V ponuke uvádzajú aj konkrétne campy kde bude zabezpečené ubytovanie, teda človek už vopred si môže pozrieť daný camp, taktiež popíšu konkrétny itinerár a zabezpečia všetko, čo so safari súvisí. Dá sa povedať že nám len treba si sadnúť do džípu a kochať sa v prírode a v  okolo nás prebehujúcich zvieratách.

Keďže po safari sme mali prelet do Kenye, (oficiálne u nich Kenya u nás Keňa) tak tu sa dajú víza zabezpečiť len online  cez eTA, ale vyplnenie formulára online zaberie málo času a po uhradení poplatku do 5 dní víza posielajú mailom, čo potom treba vytlačiť. Pri prechode  týmito štátmi je potrebné mať aj potvrdenie o očkovaní proti žltej zimnici, tak sme brali so sebou aj žltú knižôčku, čo nikto ju nikde nekontroloval.

Ubytovanie v Kenyi sme chceli mať na najkrajšej bielej pláži pri Indickom oceáne a to na Diani Beach, preto som si vybrala hotel Diani Reef Beach hotel and Spa, ktorý splnil všetky moje očakávania. Hotel som zabookovala cez Booking. A všetko bolo pripravené, tak sme čakali už len na deň „D“.

A po Vianociach sme začali našu cestu do Afriky. Let sme mali z Viedne -kde sme išli autom, ktoré som nechala na letisku-  do Addis Abeba na  letisko Bole.

Tu sme si dali fajnú pravú kávu z oblasti Haro, ktoré zbierajú a vyrábajú farmári. Prispievajúce farmy sa nachádzajú vo výške približne 2200-2350 m n.m. Aby sa minimalizovalo kvasenie, farmári dodávajú čerešne do umývacej linky na noc a potom to vyberú. Káva sa potom suší na   slnku, pričom sa dodržiavajú prísne protokoly sušenia. Štandardná doba sušenia ich kávy je 21-28 dní, čo zabezpečuje optimálny vývoj chuti.

Osviežené fajnou kávou sme pokračovali Ethiopian airlines do Tanzánie a to na letisko s názvom Kimilmajaro v meste Arusha. A veru pohľad zhora na Kili bol úchvatný.(mala som sen vyjsť na Kili, ale to bolo pred 10 rokmi...)  Na letisku sme absolvovali vstupné  formality, teda vstupné víza, keďže my sme mali už vopred vyplnené formuláre, tak išlo to trochu rýchlejšie a na moje prekvapenie rýchlejšie sme prešli ako tí, ktorí mali vybavené online víza. Ja som  nechcela online víza a dobre som urobila, lebo v rade pred nami boli asi traja  a nás vybavili rýchlo, keďže formulár bol vypísaný, rýchlo sme v hotovosti vyplatili poplatok za vízum a keďže cestujeme cabin bag-om tak hip-hop sme boli pred letiskom. A tu sme už hneď mohli obdivovať krásne rozkvitnuté stromy jakarandy.. nádhera!

Tu už nás čakali z agentúry Tanzania Specialist, odviezli nás autom do hotela Mélia Arusha a keďže tento hotel patrí do reťazca Mélia Hotels tak aj úroveň tomu zodpovedala. Hotel má vlastnú záhradu, kde pestujú rôzne bylinky, zeleninu a ovocie ale chovajú aj sliepky, a takto zabezpečujú čerstvé ingrediencie na kuchyňu hotela. Veľmi milý zriadenec, ktorý sa stará o túto záhradu nám urobil malú exkurziu a na záver sme si dali chutnú večeru v reštaurácii pri jazierku.

Ráno prišli pre nás autom, kufor sme nechali v kancelárii agentúry a už len s ruksakom sme sa vybrali na trojdňové dobrodružstvo po národných parkoch. Odchádzali sme z letiska  12 miestnym lietadielkom do národného parku Serengeti, kde po pristátí nás už čakal náš šofér ktorý bol v jednej osobe aj ranger aj sprievodca. Bol to pôvodom masaj, a tak sme sa veľa dozvedeli od neho o spôsobe života masajov. Hagaj Wilson hovoril, že už ani jeho rodičia nebývali v masajskej bome, alias masajskej dedine ale na predmestí mesta Arusha, kde sa aj on narodil a vyštudoval aj vysokú školu.

Tak s ním sme absolvovali trojdňové safari alebo game drive džípom, s otvorenou strechou z ktorého sa samozrejme nevystupuje len na určených miestach, kde sú záchody – žiadne turecké, ale anglické!  (udržiavajú ich v čistote pracovníčky) a sú tu aj picnic miesta teda lavičky so stolmi, kde  sa vie človek občerstviť. A nie sú tu smetné koše! Všetko šofér pozbiera a odnesieme so sebou a vyhodí  potom do smetia na konci dňa. Tak si chránia prírodu!!

Aj my sme sa zastavili na picnic mieste kde sme zjedli svoj obed, ktorý sme už mali pripravený a keďže sme mali so sebou „dezinfekciu“ vynikajúce brandy Meukow, ale sme zabudli z domu doniesť štamperlíček, tak som vymyslela, že z plastovej malej fľašky urobíme poháre! A účel svedčí prostriedky, nápad fungoval perfektne! A Afričania šikovní, hneď mi pomohli vytvoriť 2 poháre.

 V  národnom parku Serengeti je čo vidieť, je tu množstvo zvierat, mali sme šťastie vidieť aj veľkú päťku!

Viete čo je veľká 5-ka?  Slon, byvol, nosorozec, lev, leopard. A najťažšie je hľadať leoparda! Ten totiž hovie niekde skrytý na strome a potom len vysielačkou dávajú medzi sebou vedieť rangeri, kde ich videli a potom tam smerujú všetky džípy.

Ale sme mali šťastie a „ulovili“ sme leoparda zívajúceho na strome... bol to vyspelý jedinec, ktorý turistov v džípoch mal na háku a kľudne si odpočíval. Veď si je vedomý toho že on je silnejší!  A aký je rozdiel medzi leopardom a gepardom (cheetah) ?

Leopard má na kožuchu obrazce menšie a hustejšie usporiadané. Škvrny vytvárajú menšie kruhy. Dokážu bežať rýchlosťou do 60 kilometrov za hodinu. Lozia po stromoch a dlhočizným chvostom udržiavajú rovnováhu. Pri behu ho používajú ako kormidlo.

Telo geparda zdobia pravidelné tmavé kruhovité škvrny. Pod očami majú čierne fľaky, ktoré slúžia ako slnečné okuliare. Nerevú, ale komunikujú pískaním. Spokojnosť dávajú najavo pradením. Patria medzi najrýchlejších bežcov na svete. Dosahujú rýchlosť až 120 kilometrov za hodinu.

Mali sme možnosť vidieť geparda pri love gezely, kde chytil gazelu pod krkom a držal tep kým gazela neskolabovala. Potom zadnú časť pod chvostom gazely otvoril a „mňavkaním“ privolal svoje mláďatá, ktoré neboli vidieť v tráve keď bežali k mamičke. Detičky sa s chuťou najedli a potom odpočívali v tráve. Starostlivá mamička ich jazykom očistila od krvi a keď dokončia jedlo tak už čakajú na svoju porciu aj ďalšie zvieratá ako hyeny, šakaly  a supy...a viete že hyena patrí do škaredej päťky?  Okrem hyeny do  škaredej päťky aj pumba teda prasa bradavičnaté, pakôň, sup a  bolcian marabu.

Boli sme v južnej časti obrovského národného parku Serengeti, a práve v tomto období teda v decembri migrujú pakone – gnu – wildebeest cez južné Serengeti smerom hore až do Kenye do národného parku Masai Mara. Vidieť to obrovské množstvo cválajúcich pakoní, človek v diaľke vidí len čierňavu a až keď príde bližšie vidí že cválajú pakone. Tieto radi tvoria priateľstvá so zebrami a preto ich vidieť spolu. Vraj sa narodí denne až 8000 pakoní (8 mesiacov je obdobie gravidity) v období februára a marca kedy sú na inej časti Serengeti. Samozrejme je aj prirodzený úbytok ako to už v prírode býva.

Zebra je charakteristický bielo-čiernym pruhovaním („zebrovanie“). Všetky druhy zebier dnes žijú v Afrike sú typickým obyvateľom  saván.

Stavbou tela sa zebry podobajú primitívnym druhom koní. Majú kratšie nohy a väčšiu hlavu a nie sú tak dobrými šprintérmi ako ušľachtilé plemená domácich koní. Môžu bežať rýchlosťou až 55 km/h, ale sú vytrvalejšími bežcami ako kone. Živia sa najmä bylinami a trávou. Medzi zebrami sú  individuálne rozdiely, je veľa poddruhov rozlišujú sa pruhovaním napríklad Grévyho zebra má hustejšie tenšie pruhovanie a stepná alebo Burchell zebra má širšie pruhy. My sme videli tie stepné so širokými pruhmi.

A koľko levov sme videli.. to už ani spočítať sa nedalo... buď polihovali samci individuálne , alebo to boli levie rodinky s mláďatami. Samce sú neprehliadnuteľné! Samice sú menšie ako samce a chýba im hriva. Samce začínajú vykazovať výrazný rast hrivy vo veku jeden a pol roka. Mláďatá sú rozkošné!

Sem tam nám cestu krížili opice, zahliadli sme aj mangusty, surikaty, aj servalov ale aj pumbu ako afričania hovoria na prasa  bradavičneté.

Žirafy majestátne kráčali a niekedy celkom dobre zapózovali. A keď sme pri žirafách... viete že sú rôzne druhy?  Veru tak, poznáme tri druhy žiráf:

Masajrská žirafa, ktorá sa vyskytuje práve v Kenyi a Tanzánii, má vzor zubatých červenohnedých znakov na srsti so škvrnami. Obe pohlavia majú krátke, kožou pokryté rohy, konce rohov sú u samíc chumáčovité a u samcov bez srsti.

Exuistuje aj žirafa sieťovaná, vzory na tele sú ako sieťka, alebo žirafa Rothschild, ktorá má bledší  menej zúbkovaný vzor srsti a nohy pod kolenami bez vzoru, hovorí sa im že majú ponožky.

A koľko rôznych druhov antilop sme videli!

Coke's hartebeest alebo Kongoni je veľká sťahovavá antilopa, ktorá pochádza z Kene a Tanzánie. 

A malý dik-dik ktorého len tak vidieť v tráve.

Impaly, ktoré sa zľakli hluku motora auta  alebo Thomson ´s gazela, ktorá má na boku čierny pruh.

Prvú noc sme strávili v národnom parku Serengeti v campe, kde sa nám pred dverami  pásli zebry, neďaleko sme videli slonov. V campe nás vítali tancom, hudbou a malým prípitkom. Večera bola vynikajúca a bol aj krátky program. Camp bol vybavený kompletne a komfortne a ako tu už býva zvykom nie sú tu dvere ale zipsom sa zatiahne celtovina a to je všetko. Ale vo vnútri je všetko vybavené tak ako v hotelovej izbe. Pred našim “tentom”, stanom sa pásli zebry  a v diaľke sme videli slonov. Ráno človek sa zobúdza na spev vrátkov, je to ozajstný balzam na dušu počúvať ten kľud a spev vtákov.

Po raňajkách sme pokračovali v game drive v národnom parku Serengeti odkiaľ sme poobede prešli do národného parku Ngorongoro, ktorý je vlastne vulkanický kráter. Chránená oblasť Ngorongoro je chránené územie, územie je od roku  1979  s rozlohou 8 288 km² súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.

Park je známy unikátnou polohou v kaldere vyhasnutej sopky, ktorej strmé steny vytvárajú prirodzenú ochranu, no zároveň i bariéru pre tamojšiu zver. Nachádza sa tu najväčšia koncentrácia voľne žijúcich afrických zvierat, ktorých počet je okolo 30 000 jedincov.

Oblasť Ngorongoro a rezervácie Maswa a Maasai Mara patria do ekosystému Serengeti, ktoré pokrývajú takmer 30 000 km. Ekosystém je jeden z najkomplexnejších a najmenej narušených ekosystémov na svete. Oblasť je známa predovšetkým vďaka rovnomennému kráteru, ktorý je najväčšou neporušenou sopečnou kalderou na svete. Často je tiež označovaný ako ôsmy div sveta.

Ngorongoro Crater je  prekrásne územie s rozlohou okolo 300 km štvorcových, ktoré leží v juhovýchodnej časti celej chránenej oblasti Ngorongoro. Okrem  pestrosti fauny i flóry, ktorá sa tu nachádza, je jednou z najväčších zaujímavostí samotný pôvod krátera. Ten totiž vznikol výbuchom a následným vyhasnutím sopky.

Pri meraní bolo zistené, že kráter má v najnižšom mieste hĺbku neuveriteľných 610 metrov. Sopečný pôvod celej oblasti dokumentuje aj fakt, že sopka Oldonyo – ležiaca len pár kilometrov odtiaľ je stále aktívna. Pri predstave, aké mohutné mohli byť sopečné erupcie, ak vytvorili kráter s priemerom takmer 20 kilometrov, sa tají dych.    

Na dne krátera žijú tisíce zvierat, ktoré neupustia nikdy kráter a mnoho druhov hmyzu a vtákov. Kráter obklopuje vrchovina, ktorá postupne prechádza do tiahlych plání a zásaditých jazier Veľkej priekopovej prepadliny. Chránená oblasť Ngorongoro sa môže pochváliť kombináciou nádhernej krajiny, divokej zveri, etnických skupín a archeológie. Sopky, pasienky, vodopády a horské lesy sú domovom veľkého množstva zvierat a tiež Masajov. Nachádzajú sa tu aj masajské bomy, teda masajské dediny, kde žijú masajovia so svojimi rodinami, majú tu pre 3-4 dediny školu pre deti, chovajú dobytok, a živia sa aj poľnohospodárstvom. Všetko potrebné si vypestujú pre seba a svoju rodinu.

V kráteri nájdeme rôznorodé ekosystémy počnúc hustým lesom, jazerami, močiarmi a končiac trávnatými savanami. Tento rozmanitý svet nahráva výskytu veľkého množstva druhov zveri – či už divokej, alebo domestikovanej. Na východe sa rozkladá močiar Gorigor (teritórium hrochov) a sever je vyhradený širokým otvoreným pastvinám, kde žijú najvyhľadávanejšie druhy zveri. Dno kaldery, bohatej na minerály, je pokryté výživnými trávami, ktoré priťahujú obrovské stáda byvolov, zebier, gaziel, byvolov modrých, a dokonca aj nosorožcov dvojrohých. Ngorongoro má navyše jednu z najhustejších populácií dravcov na africkom kontinente.

Rieka Munge Stream odvodňuje kráter smerom na sever kaldery, kde ďalej tečie do jazera Magadi, Je to plytké alkalické jazero,  približne uprostred krátera. Pozorovali sme tu množstvo plameniakov. Zazreli  sme  aj národný symbol Ugandy, žeriava chocholatého.  

Ale sme “ulovili” aj byvola, a množstvo slonov.

Kde sme sa pozreli, všade sme videli pasúce sa zvieratá, plno zebier, žiráf, rôzne druhy antilop, slony, byvoly, pštrosa ale videli sme aj nosorožca čierneho, hoci toho uloviť“ je ťažké.

Počas prebádania kráteru sme mali aj čas na obed, ktorý sme doniesli so sebou, sú tu vytvorené odpočívadlá so zázemím, kde pod holým nebom, pozorovaný rôznymi vtákmi a malými zvieratami, môžeme v kľude skonzumovať svoj obed. Prekvapil ma jeden veľký vták, ktorý stál pri jednom aute a som si najprv myslela, že je to socha, kým sa nepohol... no obrovský vták ktorý sa len tak prechádzal medzi džípmi  a ľuďmi. Vraj je to podľa nášho rangera bocianovec sedlatý, ktorý môže byť vysoký aj 150 cm. Pravdepodobne už ide o starého jedinca, ktorý je zvyknutý na ľudí.

Podvečer sme opustili brány Národného parku a smerovali sme do campu Embalakai, kde sme trávili ďalšiu noc. Mali sme k dispozícii krásny domček postavený z dreva s nádhernou terasou odkiaľ sa dalo pozorovať západ slnka Samozrejme aj tu sme mali krásny program pri večeri a  po večeri nás urastený masaj odprevadilo do nášho domčeka.

Ráno sme pokračovali v “lovení” zvierat v Ngirongoro. Po obede sme  postupne vychádzali z krátera a smerovali sme do mesta Arusha. Po ceste sme sa   ešte zastavili pokochať aj z diaľky na nádherný kráter Ngorongoro a videli sme z diaľky kde všade sme boli dole v hlbokom kráteri. Ranger a šofér v jednej osobe nás zobral cestou do Arusha ešte aj do jednej galérie kde sme si mohli kúpiť krásne suveníry ale aj knihy o zvieratách žijúcich v Afrike, ktorá je veľmi užitočná pri idntifikácii zvierat počas safari. V Arusha  sme si prevzali kufre, ktoré boli uložené v kancelárii výletnej agentúry a už sme smerovali na medzinárodné letisko, odkiaľ sme mali odlet do Kenye.

Z Arushe do Kenye, konkrétne do Mombasa  sme leteli s prestupom v Nairobi, kde ešte medzinárodné letisko nie je priamo spojené s vnútroštátnym a preto sme museli výjsť z letištnej budovy a prejsť asi kilometer do vnútroštátnej zóny, kde samozrejme sme absolvovali zase bezpečnostné kontroly a potom už nasledoval samotný let do Mombasa.

Po prílete nás už čakal objednaný šofér, ktorý nás doniesol do elegantného hotela na Diani Beach, a oddych sa mohol začať! Hotel priamo na pláži s bielym pieskom, kde sa už pripravovali vo veľkom na Silvestrovské oslavy. 

Pred oslavami sme vychutnali možnosti dané plážovým barom, ochutnali sme vynikajúce gastro špeciality. Samotné silvestrovské párty bolo usporiadané na pláži, boli krásne pripravené švédske stoly s množstvom jedla, nápojov a krásne ozdobené stoly a k tomu príjemná obsluha a vynikajúca hudba. O polnoci sa stustili všade ohňostroj a zábava pokračovala až do rána bieleho.  

Prvý deň nového roku poobede sme mali objednanú plavbu na rieke Congo, ktorá pramení v horách Shimba Hills a vlieva sa práve na Diani Beach do Indického oceánu. Túto krásnu plavbu autentickými drevenými člnmi som už absolvovala pred niekoľkými rokmi, ale stále je to krásny zážitok. Plaviť sa na rieke, kde okolo je ticho, počuť len spev vtákov a vidieť krásny západ slnka je vždy nádherný zážitok.

Druhý deň sme mali objednaný výlet do Národného parku  Shimba Hills a k vodopádom Sheldrick, teda tam kde pramení rieka Congo. K vodopádom vedie krásny náučný chodník a celá trasa nie je až tak náročná spolu tam a naspäť to je 5 kilometrov. Dalo sa tam aj kúpať, osviežiť sa pod vodopádom a na konci cesty veru dobre padlo pivečko, ktoré tam ponúkajú obchodníci. V národnom parku cez ktorý sme prešli je plno opíc, ale aj rôznych druhov antilop.  Čiže zase absolvovaný krásny deň a nádherné výhľady.

Tretí výlet bol v posledný deň nášho pobytu  do mesta Mombasa vrátane Haller parku, kde je možné vidieť zase rôzne druhy zvierat.

Samozrejme prehliadku mesta sme začali pri obrovskom strome baobab, ktorý je ikonickým strojom mesta, keďže má vraj aj tisíc rokov.

Nemohli sme vynechať ani symboliku mesta Mombasa slonie kly, Mombasa Tusks, pamätník nad hlavnou dopravnou tepnou v Mombase. Pomník bol postavený v 50. rokoch 20. storočia na pamiatku návštevy britskej kráľovskej rodiny a pôvodne pozostával z dvoch drevených konštrukcií pripomínajúcich kly; v súčasnosti existujú štyri hliníkové kly v tvare M.

Zaujímavá bola aj návšteva parku Uhuru, ktorý je pomenovaný ako park nezávislosti, na počesť vyhlásenia nezávislosti Kene. Park ale láka návštevníkov najmä kvôli kolónam netopierov, ktoré „obývajú“ obovské stromy tohto parku.

Krásna pešia prechádzka uličkami mesta, pri ktorej sme videli aj najtarší hotel v Afrike ale aj veľa krásnych starých domov a portálov. 

Po obede v elegantnom hoteli v časti Nyali sme sa vybrali do Haller parku. Niečo o histórii tohto parku:

Bamburi Portland Cement Company otvorila vápencový lom neďaleko Mombasy v roku 1954. Po ukončení ťažby však  nevedeli čo ďalej s touto dierou. Pobrežný vápencový lom, tvorený starými koralmi, nebol dobrý na pestovanie nových rastlín. Ďalším problémom, ktorý sa vyskytol, bola hladina podzemnej vody. Nájsť rastliny, ktoré dokážu prežiť chudobnú pôdu a slanú vodu, bola výzva. A podujal sa na to práve bádateľ Dr. Haller, prírodovedec, vyškolený v záhradníctve, krajinárstve a tropickej agronómii. 

 Do Afriky prišiel v roku 1956, aby spravoval kávovú plantáž na vrchu Kilimandžáro v Tanzánii. O tri roky neskôr bol zamestnaný spoločnosťou Bamburi Cement Company, aby viedol ich oddelenie záhrad. Práve on strávil veľa hodín v lome, našiel tam rásť len niekoľko papradí.

Prvou úlohou vtedy bolo nájsť priekopnícke rastliny, ktoré by odolali vápencovej púšti, brakickej vode a chudobnej pôde. Vysadili približne 12 000 stromčekov. Po desiatich mesiacoch stabilného rastu vyzerali niektoré stromy.

Po štúdiu zdravých stromov v inom prostredí doktor Haller našiel riešenie – v takmer sterilnej pôde chýbali pôdne dusičnany a mikroorganizmy. Naočkoval pôdu, upevnil vzdušný dusík a stromy začali vyzerať zdravšie. Do lomu presadili mladé stromčeky z vládnych lesov. Začínal sa formovať lesný ekosystém, v tmavších vlhkých kúskoch lesa sa začali objavovať ďalšie huby. Buldozéry vykopali jamy, aby vytvorili rybníky s rybami, umiestnili hrochov, v inej časti zase krokodílov.

Hrochy vyriešili veľa problémov s chovom rýb v parku Haller a v súčasnosti nájdeme "Bamburi Tilapia" na jedálnom lístku reštaurácií  na pobreží neďaleko Mombasy.

V parku nájdeme aj rôzne druhy antilop ako Eland a Oryx. Ale medzi návštevníkmi veľkej obľube sa tešia aj korytnačky.

A tak z nevyužitého lomu sa stal Haller Park  výkladnou skriňou ochrany prírody, kde teraz môžeme vidieť divokú prírodu v jej prirodzenom prostredí.

Najväčšia atrakcia pre malých ale aj veľkých je kŕmenie žiráf, keď žirafa svojim drsným jazykom zoberie z ruky svoje jedlo, to je tiež zážitok samo o sebe.

A tu sa náš výlet končí a končí sa aj pobyt v Afrike. Odchod na letisko a ide sa domov plný dojmov a zážitkov, ktoré treba spracovať vo forme blogu a fotoknihy.

Tak kto ešte nebol v Afrike, nech sa páči je tu príležitosť ísť na krásne safari teda na pozorovanie zvierat alebo navštíviť snehobiele pláže Diani Beach neďalekú Mombasu v Keni.

A keď niekto nechce ísť na safari do Tanzánie môže ísť aj v priamo v Keni, keďže aj Keňa má krásne národné parky napríklad neďaleko od Mombasa je NP Tsavo alebo dá sa ísť aj  do Masai Mara....

 

Kwaheri nchini Africa!  - Do videnia v Afrike!

A ešte na záver symbolická africká pesnička Jambo:

Jambo, Jambo bwana,
Habari gani,
Mzuri sana.

Wageni, Wakaribishwa,
Kenya yetu Hakuna Matata.

Kenya nchi nzuri,
Hakuna Matata.

 

https://youtu.be/GiSFU4xh9TY?feature=shared