Luxemburg – klenotnica Európy

Luxemburg – klenotnica Európy

Zvyknem sledovať možnosti výhodných leteniek a “vyskočila” na mňa na internete ponuka do Luxemburgu, tak okamžite som sa vrhla na to.

Letecky z Budapešti cez Mníchov to bola vynikajúca cesta. Niekedy zvyknem cestovať do Budapešti vlakom, pokiaľ je let v čase keď je dobré vlakové spojenie, ale teraz som išla autom na letisko lebo som mala let ráno o 8 hodine. Letiskové parkovisko už mám za tie roky odskúšané. A ako začať deň? Dobrými raňajkami a nesmie chýbať ani Unicum.

Do Luxemburgu som priletela pred obedom a hneď som začala prehliadkou v centre mesta, keďže z letiska premáva električka cez centrum mesta na hlavnú stanicu až ku Štadiónu. A pre zaujímavosť! Mestská hromadná doprava je zadarmo pre každého bez ohľadu na vek.

Luxemburg……čo treba vedieť o tom malom ale o to bohatšom štáte?

Luxemburské veľkovojvodstvo, Lëtzebuerg, hraničiaca s Nemeckom, Belgickom a Francúzskom je siedmou najmenšou krajinou Európy. Jeho hlavné mesto je jedným zo štyroch inštitucionálnych sídiel Európskej únie , Brusel (Európska Komisia) , Frankfurt ( Európska centrálna banka), Štrasburg ( Rada Európay, Európsky parlament a Európsky súd pre ľudské práva). Okrem administratívy Európskeho parlamentu, teda Generálneho sekretariátu Európskeho parlamentu, sídli v Luxemburgu aj Súdny dvor Európskej únie. Luxemburg je zakladajúcim členom EU, OECD, OSN, NATO a Benelux-u.

Jazykovo je to hotový Babylon, lebo luxemburčina je jediným národným jazykom ale francúzština je zase jediným jazykom pre legislatívu, pričom okrem tých dvoch sa na administratívne záležitosti používajú aj nemčinu. Ale samozrejme sa dohovoria aj anglicky.

Ide o konštitučnú monarchiu, na čele monarchie stojí veľkovojvoda, čím je jediné zostávajúce suverénne veľkovojvodstvo na svete.

Historické mesto vrátane jeho opevnenia bolo v roku 1994 vyhlásené za svetové dedičstvo UNESCO a to vďaka výnimočnej zachovalosti rozsiahleho opevnenia a historických štvrtí.

Písomne zaznamenané dejiny Luxemburska sa začínajú získaním Lucilinburhucu (dnes Luxemburský hrad), ktorý sa nachádza na skale Bock, ardenským grófom Siegfriedom. Okolo tejto pevnosti postupne vzniklo mesto, ktoré sa stalo centrom štátu s veľkou strategickou hodnotou v rámci Lotrinského vojvodstva. V priebehu rokov pevnosť rozširovali Siegfriedovi potomkovia a jeden z nich, Konrád I. ako prvý nechal titulovať "luxemburským grófom" a spolu s tým fakticky vytvoril nezávislé Luxemburské grófstvo.

A poďme z histórie do súčasnosti. Luxemburg sa rozprestiera v údolí riek Alzette a Pétrusse z ktorých každý bod – zdola aj zhora – je neuveriteľne fotogenický.

Prechádzku som začala pri „Národný pamätník luxemburskej solidarity“, miestnymi obyvateľmi známy ako Kanounenhiwwel (Delový kopec), ktorý je ústredným miestom národných pietnych spomienok na všetky obete druhej svetovej vojny. Inaugurácia sa konala v roku, pri príležitosti 30. výročia takzvaného referenda, ktorým Luxemburčania vyjadrili svoju túžbu zostať nezávislou a slobodnou krajinou.

Pokračovala som do „meste súdov“ tak totiž označujú štvrť kde sú koncentrované súdy pôsobiace ale na území Luxemburgu, ako civilný, trestný ale aj najvyšší súd, teda jednoducho povedané Justičný palác.

Krásnou pešou prechádzkou som sa dostala do historického centra mesta a do vládnej štvrte, na námestie Clairefontaine. Názov námestia pochádza z útočiska, ktoré patrilo opátstvu Clairefontaine, ktoré sa nachádzalo na belgicko-luxemburskej hranici.Je tu pamätník na počesť panovníčky Charlotty. Veľkovojvodkyňa Charlotte Luxemburská, bola siedmou panovníčkou Luxemburského veľkovojvodstva.

Postupne som sa dostala vo štvrti vládnych budov kde je napríklad aj budova poslaneckej snemovne až k Veľkovojvodskému palácu. Čestná stáž pred palácom je dobré apropo na fotku. Veľkovojvodský palác sa nachádza uprostred starého mesta, neďaleko hlavného námestia, a je mestským sídlom Luxemburského veľkovojvodstva. Veľkovojvodský palác zvonku naozaj nevyzerá ako palác. Aspoň by som ľahko prešla okolo budovy, keby tam nebola čestná stráž, pochodujúce pred budovou. V lete otvára palác svoje brány návštevníkom.

A čo tak si dať kávu? Oproti palácu je vynikajúca cukráreň tak tomu sa nedá odolať.

Po občerstvení pokračujem ďalej v historickej časti mesta uličkami, prechádzam sa popri kostole Najsvätejšej Trojice vo štvrti Ville Haute s nádhernými budovami.

Keďže je čas na ubytovanie tak sa vyberiem na najbližšiu zastávku električky a odveziem sa na zastávku Európskeho parlamentu, aby som sa pozrela na obrovský komplex budov vrátane Súdneho dvora Európskej únie.

Odtiaľ mám už len jednu zastávku k obrovskému multifunkčnému komplexu Coque a tu sa nachádza aj hotel kde som ubytovaná. Strategicky dobré miesto tak do centra ako aj na letisko alebo železničnú stanicu.

A kde na neskorý obed a skorú večeru? Tak to poradí Tripadvisor, ktorý odporučil v Univerzitnom mestečku portugalská reštauráciu Piri Piri... a som sa nesklamala.

A čo ešte urobiť podvečer? Vraciam sa električkou do centra mesta. A ide sa vyskúšať vyhliadková gondola LOOK 360° Panorama, ktorá je nová a veľkolepá atrakcia! Momentálne najvyššia mobilná lanovka na svete ponúka nezabudnuteľný 360-stupňový panoramatický výhľad z otáčacej sa gondoly vo výške 71 metrov! Odtiaľto sa naskytne nádherný výhľad na údolie Pétrusse a most Adolphe ale aj celé historické centrum.

Na námestia Ústavy sa nachádza aj pamätník „Gëlle Fra“, ktorý bol na pamiatku luxemburských vojakov, ktorí padli počas prvej svetovej vojny. Dnes je symbolom slobody. Cesta Zlatej dámy na vrchol 21 metrov vysokého obelisku sa ukázala byť dobrodružná. Keďže ju Nemci zbúrali, sochu ukradli a na svoje miesto ju vrátili až v roku 1984. Pôvodne bola dáma držiaca veniec otočená opačným smerom, k Adolfovmu mostu, ale teraz drží svoje ochranné ruky nad mestom.

Luxemburské kasíno, otvorené v roku 1882, bolo kedysi dôležitým miestom kultúrneho a spoločenského života mesta, okrem hazardných hier. Dnes sa v budove nachádza výstava súčasného umenia. Ale pamätná tabuľa na zadnej stene kasína stále zachováva spomienku na staré časy. Práve v luxemburskom kasíne mal Franz Liszt 19. júla 1886 svoj posledný klavírny koncert.

Cestou k hotelu som ešte pozrela Divadlo, keďže je to na trase električky k hotelu.

A pokračuje sa na ďalší deň, teda presnejšie na tretí deň, lebo na druhý deň som sa vybrala vlakom do Bruselu. O tom si viete prečítať v tomto blogu:

https://damynacestach.blogspot.com/2025/05/brusel-za-den.html

Tak na tretí deň som mala namierené do údolia rieky Alzette a na Chemin de la Corniche, ktorý sa označuje ako „najkrajšia promenáda v Európe“. Google mi povedal, aby som išla do blízkej dedinky, kde som nastúpila na autobus, ktorý ma odviezol k Hradnému mostu (Pont du Chateau), postaveného z červeného pieskovca v roku 1735, čím nahradil dovtedy používanú drevenú konštrukciu padacieho mosta. Jeho zvláštnosťou je, že spájal Horné mesto a údolie Bock niekoľkými spôsobmi, a to na povrchu aj v podzemí. Odtiaľ sa tiež naskytne krásny výhľad na okolité mosty a úžasnú zelenú krajinu. Ruiny veže Huelen Zant (Dent Creuse) pripomínajú dávnu históriu mesta.

Bockove kasematy alebo luxemburský tunelový systém, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, začali hĺbiť hlboko do skál v roku 1644. Podzemný systém dlhý 23 km l počas španielskej okupácie na obranné účely a neskôr bol neustále rozširovaný o nové chodby.

Z niekoľko sto metrov dlhej promenády Chemin de la Corniche sa nám naskytne výhľad na staré mesto Grund, údolie Alzette a opátstvo Neumünster zhora.

Hovorí sa, že most Pont du Stierchen na Grund je domovom jedného z najstrašidelnejších a najpodivnejších duchov Luxemburska. Legenda o Stierches - geeschovi sa spája s opitým mužom, ktorý sa na tomto mieste vracia strašiť aj po svojej smrti a v podobe najrôznejších príšer desí tých, ktorí sem v noci prichádzajú. Tento dvojklenbový kamenný most je jedným z najikonickejších miest Luxemburska.

Hoci je Luxemburg prepojený početnými visutými a kamennými mostami, vysokými aj nízkymi, most Pont du Grund si zaslúži osobitnú pozornosť. Most cez rieku Alzette ponúka krásny výhľad na mesto vľavo aj vpravo.

Krásnou prechádzkou cez Chemin de la Corniche som sa dostala až do údolia rieky Pétrusse, kde sa naskytol nádherný pohľad na most Passerelle, tiež známy ako Luxemburský viadukt, dlhý 290 m, má 24 oblúkov a nachádza sa 45 m nad dnom údolia. Obyvatelia Luxemburgu ho poznajú aj ako „Starý most“.

„Novým mostom“ je v tomto porovnaní Adolfov most, s hornou palubou, určenou pre cestnú dopravu, dlhou 153 m a 154 metrov dlhou spodnou palubou, otvorenou v roku 2018, ktorá je zavesená pod hornou palubou, ako obojsmerný cyklochodník s prístupom pre chodcov. Od decembra 2020, po dokončení druhej fázy výstavby novej električkovej trate v meste, most zabezpečuje obojsmernú električkovú dopravu na svojej hornej palube.

Keď už spomíname mosty tak nedá na opomenúť „Červený most“ alebo oficiálne Most veľkovojvodkyne Charlotty, ktorý spája centrum mesta s európskou štvrťou na Kirchbergskej plošine, 74 metrov nad riekou Alzette a je dlhý 355 metrov.

Krásna prechádzka v údolí rieky Pétrusse pod mostom Passerelle a potom schodmi hore na námestie Ústavy, kde je na druhej strane katedrála Notre Dame. Zvonku nie je Notre Dame v Luxemburgu najkrajšou katedrálou. Interiér je však celkom pôsobivý so svojimi vyrezávanými stĺpmi, vitrážovými oknami a neogotickým štýlom.

Odtiaľ je krátka prechádzka na námestie Guillaume II, kde sa nachádza Radnica postavená v neoklasicistickom štýle. Budova je sídlom mestskej správy a v nej sa nachádza zasadacia miestnosť mestského zastupiteľstva.

Posledný deň, viac ako pol dňa som venovala preskúmania štvrte Kirchberg, kde som bola aj ubytovaná.Začala v Parku troch veží kde je aj čiastočne zrekonštruovaná pevnosti Fort Thüngen. Parc des Trois Glands sa rozprestiera za Filharmóniou, Múzeom moderného umenia Mudam a pevnosťou Fort Thüngen. Miesto, ktoré prestaval krajinný architekt Michel Desvigne a ponúka panoramatický výhľad na staré mesto, spája modernosť a históriu, údolie a náhornú plošinu, nízke stredoveké budovy a viacposchodové veže modernej metropoly. Návštevníci sa môžu dozvedieť o minulosti Luxemburska ako opevneného mesta a vychutnať si úchvatné výhľady na hlavné mesto.

Múzeum moderného umenia Grand-Duc Jean, skrátene MUDAM, unikátna budova so sklenenou strechou bola navrhnutá architektom I.M.Peiom, ktorý je tvorcom aj svetoznámej pyramídy v Louvri v Paríži. Z expozície v múzeu moderného umenia som nebola nadšená.

Odtiaľ som sa presunula ešte do historického centra na Place d'Armes, ktoré je súčasťou pešej zóny a je lemované kaviarňami a reštauráciami, je obľúbeným miestom stretávania sa mladých aj starých, miestnych obyvateľov aj návštevníkov. Vďaka altánku slúži miesto aj ako prostredie pre verejné koncerty. Na námestí Place d'Armes sa nachádza aj Municipal Circle, Kongresové a výstavné centrum.

Pamätník Dicks a Lentz, je poctou dvom najslávnejším národným básnikom krajiny: Edmondovi de la Fontaineovi (známemu ako Dicks) a Michelovi Lentzovi.

Krásnou prechádzkou popri starých budovách som sa dostala do Mestského múzea Lëtzebuerg City Museum. Na troch spodných poschodiach múzea, ako aj v priestore venovanom súčasnému urbanistickému plánovaniu (spolu 2 200 m2), nová expozícia rozpráva bohatú históriu mesta Luxemburg od jeho počiatkov v 10. storočí až po súčasnosť. Tak to stálo za to venovať čas tejto hodnotnej výstave.

Krátkou prechádzkou som sa dostala k zaujímavej soche resp. fontáne so súsoším Rozmarná socha. Zobrazuje každoročné prinášanie oviec na predaj na jarmok. Na každoročnom jarmoku (Schueberfouer) v Luxembursku už ovce nepredávajú, ale stále ich predvádzajú na začiatku ako symbol. Hráč na harmoniku v soche je autoportrétom umelca, ktorý pri hre na nástroj dvíha prostredník. Hovorí sa, že to bol jeho spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s miestnou samosprávou, keď sochu vytvoril.

A pred odchodom na letisko som si sadla do thajskej reštaurácie pre zmenu na pad thai a odtiaľ električkou som sa odviezla na letisko a krásny víkend mám za sebou.

Oplatí sa vyraziť na také víkendovky, pokiaľ človek nájde lacnú letenku, veď itinerár sa dá zostaviť jednoducho a spoznávať svet je dobré.