Shanghai – Mesto nad morom

 

Shanghai – Mesto nad morom

 

你好     (ňji háo)

Na mojom bucket liste som mala aj návštevu Číny. Neodolala som vynikajúcej ponuke leteniek z jednej webovej stránky, a už som v rýchlosti plánovala aj cestu do mesta ktorý sa zvykne nazývať ako  Perla orientu, Paríž východu či mesto na mori , teda  do megalopolisu menom Šanghaj! 

Rozloha mesta je vyše 7-tisíc kilometrov. Pre lepšiu predstavu, je o trošku väčšie ako celý Košický kraj. 

Mesto sa rozprestiera sa okolo ústia rieky Jang -c’-ťiang a patrí medzi   štvoricu miest so zvláštnym statusom, ktoré sú v rámci ČLR postavené na úroveň provinciám.

Šanghaj je ako samostatný štát v štáte, v ktorom sa striedajú moderné gigantické budovy a v ich “tieni” sú historické chrámy. Je určite predstaviteľom modernej Číny.  

Názov mesta tvorený znakmi „hore“ a „more“ sa dá preložiť ako „nad morom“ alebo „smerujúci k moru“.

Trochu z histórie mesta: Prvá zmienka, o tomto teraz druhom najväčšom meste Číny alebo Čínskej ľudovej republiky,  pochádza z obdobia dynastie Sung, potom sa tu rozvinul prístav, a neskôr bolo mesto opevnené hradbami na ochranu proti pirátom. 

Po prehranej prvej ópiovej vojne uzavrela Čína so Spojeným kráľovstvom dohodu, a stanovila Šanghaj jedným z piatich zmluvných prístavov, ktoré majú byť otvorené medzinárodnému obchodu. V Šanghaji vznikla cudzinecká štvrť, nepodliehajúca čínskym úradom, ktorá sa stala vstupnou bránou západných vplyvov do Číny.

Na počiatku 20.storočia mal kozmopolitný Šanghaj dve moderné univerzity, bol symbolom modernej a prosperujúcej Číny, rovnako ako pôsobiskom drogových gangov a synonymom hriechu. Silný marxistický vplyv ilustruje skutočnosť, že v Šanghaji bola roku 1921 založená Komunistická strana Číny. V rokoch 1937-1945 bol Šanghaj okupovaný Japonskom. V tomto období sa stal cieľom tisícov zahraničných utečencov. Od roku 1949 je Šanghaj pod komunistickou vládou. Zatiaľ čo v 60. až 80. rokoch mesto stagnovalo, veľký rozmach prišiel po zriadení zvláštnej hospodárskej zóny Pchu-tung, kde vyrástli veľkolepé mrakodrapy a nové medzinárodné letiská.

A ide sa na objavovanie veľkomesta!

Let som si zabezpečila cez Air China, ktorý lieta na trase Budapest – Peking- Shanghai, teda som mala let s prestupom v Pekingu. Keďže teraz je bezvízový styk, bolo treba vyplniť len formulár s osobnými údajmi a uvedením počtu dní, cieľu návštevy a miesta ubytovania. Samozrejme absolvovala som aj vstupnú kontrolu dostala som pečiatku do pasu a mohla som pokračovať domácim letom  z Pekingu do Shanghaja,ktorý trval  hodinku  a už som bola na letisku Hongqiao,  kde som si v automate kúpila lístok na metro linku číslo 2 a smerovala som na People ´s Square, kde  keď som vyšla z podzemia na východe číslo 8 už som bola aj pred hotelom Pacific, kde som mala zabezpečené cez Booking ubytovanie.

Tento hotel má bohatú históriu siahajúcu až do 20. rokov 20. storočia. Pôvodne bol založený v roku 1926 ako hotel Hua Qiao, neskôr bol v roku 1992 premenovaný na hotel Pacific, aby prilákal viac medzinárodných cestovateľov. Hotel je známy svojím historickým významom a dobre zachovanými architektonickými detailmi, neoklasicistickej architektúry s určitými vplyvmi talianskeho renesančného štýlu.

V Číne sa používa mena Yuan, oficiálne RMB (Renminbi – ľudová mena). Kurz je cca 7 RMB:1 €. Dá sa platiť aj kartou, ale ani zďaleka nie všade. V Číne sú totiž rozšírené karty Unionpay a nie Visa/Mastercard, prípadne idú cez aplikáciu Alipay. Najlepšie je vždy mať hotovosť. Najväčšia bankovka je len 100 RMB (cca 13 €) takže sa pripravte na hrubú peňaženku. Ak je človek v Šanghaji dlhšie, je dobré mať  WeChat, alebo Alipay peňaženku. Je to mobilná elektronická peňaženka prepojená s kartou (funguje s čínskou aj so zahraničnou) a používajú ju všetci. V Šanghaji sa hotovostné platby pomaly, ale iste vytrácajú a nahradzuje ich platba mobilom. Obyčajným naskenovaním QR kódu sa dá platiť všade, ešte aj kamaráti medzi sebou si môžu posielať peniaze rovnako jednoducho ako smsky. A všetko zadarmo. V Šanghaji funguje aj Apple pay.

V Šanghaji sa dá pohybovať taxíkmi, ktoré sú cenovo veľmi dostupné. Ale stáť v kolóne na ceste človeka odradí a radšej využíva metro. Šanghajské metro patrí medzi jedno z najväčších na svete, aj keď Peking mu výrazne dýcha na krk. Má vyše 700 km tratí,364 staníc a 14 liniek, ktoré sú na seba vynikajúce napojené. Pokiaľ človek má konkrétny cieľ, vie si cez google maps pekne cestu naplánovať a bude vedieť pri ktorom východe vychádzať z podzemia, aby sa dostal rovno k cieľovému bodu. Podzemie metra je skutočné mesto v meste s obchodmi, službami a každá stanica metra má aspoň 5 východov, podľa toho kde má človek namierené. Teda za mňa cestovanie metrom bol skutočný zážitok, rýchlo som sa dostala všade bez toho aby som zablúdila.

A tu treba spomenúť aj MAGLEV! Je to  skratka z magnetická levitácia,  je to najmodernejší, najrýchlejší druh koľajovej dopravy. Cestu  z druhého letiska teda z letiska Pudong do centra mesta čo je cca 40 kilometrov zvládne za 8 minút pričom ide rýchlosťou nad 300 km.

 Aký som mala program na 6 dní?

V deň príchodu, keďže už o 12 hodine som bola ubytovaná,  som začala s prehliadkou mesta podľa svojho vopred spracovaného itineráru. Prvá možnosť ktorú som využila, bola prehliadka Hopp on – Hopp off kde som sa prešla linkou po historickej časti a druhou vedúcou cez pobrežie. Takto som získala základný obraz o meste. Tunelom pod riekou sme sa dostali do štvrte Pudong s mrakodrapmi medzi ktorými je aj druhá najvyššia budova na svete, Shanghai Tower.

Po krásnej vyše hodinovej prehliadke som sa išla naobedovať do jednej reštaurácie v blízkom obchodnom centre, a keďže už som mala vymenené Eurá tak som vedela zaplatiť, lebo v takýchto reštauráciách, kde chodí viac domácich,  neakceptujú naše platobné karty, tie vieme použiť len v hoteloch alebo renomovaných reštauráciách kde chodí viac cudzincov. 

Po dobrom obede som sa vybrala na  pešiu zónu, ktorá sa začínala neďaleko hotela. Tu je množstvo obchodov, ponúkajúcich suveníry, značkový tovar všetkých svetových značiek ale sú tu aj krásne budovy zo začiatku minulého storočia.

Táto ulica nás vyvedie na tzv. Bund,  nábrežnú oblasť a chránenú historická štvrť. Oblasť pozdĺž rieky je otočená k moderným mrakodrapom Lujiazui v Pudongu. Táto časť mesta  má výrazný európsky vplyv, pričom štýl mnohých stavieb je najviac porovnateľný s európskymi mestami, najmä s gotickou, barokovou, neoklasicistickou, románskou, art deco a renesančnou architektúrou. Okrem toho sa tu nachádzajú niektoré z najlepších reštaurácií v meste. Od 60. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia bolo bohatým a mocným centrom zahraničného establishmentu v Šanghaji a fungovalo ako zákonom chránený zmluvný prístav.

Šanghajský nábrežie (Bund) má desiatky historických budov lemujúcich rieku Huangpu, v ktorých kedysi sídlili početné banky a obchodné domy. Jedna z najkrajších a najpozoruhodnejších častí historického centra Šanghaja.

Oblasť je obzvlášť obľúbená večer, keď mrakodrapy žiaria farebnými svetlami a voda rieky odráža veľkolepú mestskú krajinu. Jednou z jej ikonických atrakcií je hotel Peace, ktorý láka návštevníkov svojím štýlom art deco a bohatou históriou. Promenáda pri rieke je vynikajúcim miestom na fotografovanie.

Bund je zaujímavý, pretože má mnoho dobre zachovaných, prestížnych historických budov. Väčšina z nich bola postavená v 20. rokoch 20. storočia v eklektickom, neoklasicistickom, novom štýle art deco, čiastočne podľa návrhov maďarského architekta László Hugyecza. Na nábreží Bund sa nachádza viac ako 50 ikonických budov vrátane inštitúcií, spoločností a hotelov. Jedna z najcharakteristickejších budov, budova Únie (pôvodne budova HBSC), je dnes sídlom Rozvojovej banky a osemposchodová budova s ​​hodinovou vežou vedľa nej slúži od roku 1927 ako colnica. Na nábreží Bund sa nachádza aj Sassoon House, v ktorom sa dnes nachádza Peace hotel. Pri prechádzke popri neoklasicistických budovách Bund, ak sa pozrieme len jedným smerom, si vieme predstaviť, že sme v Európe (nie nadarmo sa Šanghaj nazýval Parížom Východu), ale ak otočíme hlavy na druhú stranu, oblohe dominuje finančná štvrť a obrovské mrakodrapy moderného Šanghaja.

Krásny je pohľad z Bundu na protiľahlú stranu Pudongu s mrakodrapmi či už cez deň alebo večer. 

Vyhliadkový tunel Bund, peší tranzitný tunel pod korytom rieky, ktorý pretína rieku Huangpu z Bund. Cestujúci nastupujú do pomaly sa pohybujúcich vláčikov, ktoré premávajú tunelom, pričom na steny tunela sa premietajú svetelné efekty, to som nevyskúšala lebo som to nepovažovala za takú atrakciu, ktorá by ma ohúrila.

Ikonickými budovami Bundu sú Peace Hotel, Custom House – Colnica ( vo veži s hodinami) Budova HSBC (známa aj ako budova mestskej samosprávy)  šesťposchodová neoklasicistická budova, Asia building, Shanghai club, Union biulding, Telegram biulding . hotel Waldorf-Astoria a mnoho iných a budovy rôznych bánk. Na starých budovách je tabuľa s uvedením, čo v danej budove bolo zriadené v niekdajších dobách, a tiež označnenie, že patrí do skupiny tzv. Príbehov Shanghajskej architektúry.

Po krásnej prehliadne Bundu a kochaní s v oproti týčiacich sa mrakodrapov, som sa inšpirovala jedným blogerom, ktorý odporučil roof top bar  hotela Captain, odkiaľ  zo strešného baru bol skutočne dych berúci výhľad na pomaličky sa rozsvecujúce mrakodrapy Pudongu. Tu sa stretla skutočne zahraničná partia s rôznych kútov sveta a bolo vynikajúce posedenie pri koktejli.

A po takomto krásnom výhľade bola krásna aj prechádzka cez pešiu zónu naspäť do hotela, kde už budovy boli tiež rozvietené.

Nasledujúci deň som mala naplánovaný výlet k južnému čínskemu múru do mesta Linhai a okolia.

Išla som shinkansenom zo stanice Hongqiao, ktorá je vedľa letiska s rovnakým názvom. Vlak ťahal rýchlosťou nad 300 km za hodinu a tak za dve hodiny už som bola aj v meste Linhai odkiaľ taxíkom sa dalo dostať k múrom a k vstupnej bráne do mesta. Linhai ponúka množstvo atrakcií vrátane historických pamiatok, prírodných scenérií a kultúrnych zážitkov. Medzi kľúčové miesta, ktoré sa oplatí navštíviť, patrí Veľký čínsky múr Jiangnan, Stará ulica Ziyang a Východné jazero.

Veľký múr Jiangnan: Známy aj ako staroveký Veľký múr Linhai, je to dobre zachovaná časť múru z čias dynastie Song a je považovaný za jeden z najlepších v južnej Číne.

Južný čínsky múr, známy aj ako Jiangnanský čínsky múr, je kruhové opevnenie, ktoré kedysi chránilo starobylé mesto. Chodník lemovaný strážnymi vežami ponúkal úchvatné výhľady na mesto pod múrom, a pripomínal  strategický významu tejto starobylej stavby. Prechádzkou k polovici múru sa dosiahne najvyšší bod, odkiaľ bol výhľad priam veľkolepý. Bol to moment na zastavenie sa a zamyslenie sa nad vynaliezavosťou a odolnosťou tých, ktorí postavili túto trvalú pamiatku. Dá sa začať aj výstupom po 198 schodoch pri bráne Lansheng a tak prejsť celý múr, alebo vstupom cez inú bránu a prejsť sa po najvyšší bod, ide o to, či človek chce vidieť ešte niečo aj iné alebo sa prechádzať len na múre 4 -5 hodín. Keďže ja som mala za cieľ vidieť čo naviac volila som druhú alternatívu a po kratšej prechádzke som pokračovala ďalej. 

V Longxing temple, chrám Linhai sa dozviete  viac o tradičnej čínskej kultúre a histórii. Na oblúku pri vchode do chrámu Longxing je nápis „Staroveký chrám Shenlong“. Stručne povedané, chrám Longxing má takmer 1 300-ročnú históriu. Chrám bol zničený počas proti japonskej vojny a zostala z neho len Pagoda tisíc Budhov postavená v období dynastie Tang, ktorá je provinčnou jednotkou na ochranu kultúrnych pamiatok. Chrám Longxing v Linhai zohral mimoriadne dôležitú úlohu pri propagácii čínskej budhistickej školy Tiantai.

Východné jazero Linhai známe aj ako Donghu, je malebné jazero a významné historické miesto, preslávené svojou krásou a kultúrnym významom. Pôvodne bolo postavené ako miesto pre hliadkovanie námorníctva a neskôr sa rozrástlo na malebnú oblasť so záhradami, pavilónmi a terasami. Jazero je známe svojou meniacou sa scenériou, najmä pri pohľade z rôznych pavilónov alebo z priľahlých starobylých mestských hradieb.

A vychádzame z tejto záhrady s altánkami pri schodoch, ktoré v počte 198 vedú hore na južný čínsky múr. Teda dá sa ísť hore aj odtiaľ alebo cez druhú bránu od malebnej uličky Ziyang.

Stará ulica Ziyang ponúka pohľad do histórie mesta s tradičnými jedlami a múzeom Lu Xun. Krásne predstavenie, predstavenie tradícií, sa konalo v divadle kde cez tance, spev, a malú scénku predstavili čínske tradície a mohli sme vychutnať aj čaj ale aj učiť sa písať čínskym písmom. Meno si už viem napísať.

Odtiaľ už cesta viedla naspäť na stanicu a rýchlovlakom do Shanghaja. Cez stanicu prechádzajúce vlaky som nemala šancu natočiť takou rýchlosťou išli.

Ďalší deň – nové zážitky!

Na ďalší deň som mala naplánovaný výlet do neďalekého mestečka, ktoré sa nazýva aj ako  Benátky Shanghaja, keďže je prepletená kanálmi,  a to do mestečka Zhujiajiao.(čítaj:Žudžiadžiao)

Skvelý tip na poldenný výlet, ale môže byť aj celodenný: Zhujiajiao, 1700 rokov staré starobylé vodné mesto, Benátky Šanghaja, je vzdialené 1-1,5 hodiny z centra mesta.

Ak chceme uniknúť z 25-miliónovej metropoly a zažiť niečo veľmi autenticky čínske, vydajme sa do jedného zo starobylých vodných miest. Prechádzka lampášmi osvetlenými uličkami tohto starobylého mestečka, s kanálmi v tieni vŕb a klenutými kamennými mostmi, je akoby ste vstúpili do stroja času. Doprava a presun tovaru sa väčšinou vykonáva po vode, na gondolách, ale po meste sa môžete prechádzať aj po súši pomocou mostov.

Keďže tu som už potrebovala mestskú hromadnú dopravu tak som si bola kúpiť tzv. Shanghai Pass, teda dobíjaciu viacúčelovú predplatenú karta, ktorá uľahčí život turistom mesta na cestovanie MHD. Cena je 120  RMB  z toho 20 za kartu. A túto kartu viem vrátiť po ukončení návštevy mesta a neprecestovanú čiastku ako aj cenu karty mi vrátia naspäť. 

Takže od hotela som sa vybrala metrom nastúpila som na zelenú linku číslo 2 smer železničná stanica a tam som prestúpila na hnedú linku číslo 17 smerom na Oriental Land a viezla som sa až do stanice Zhujiajiao. A už som bola na mieste a cestovala som od 8 hodiny do 9:30. Zo zastávky metra do centra to síce nie je ďaleko ale rikšiari sú pripravení so službami pre turistov. Jeden sa mi ponúkol za 30 RMB ma odviesť do centra tak som súhlasila, aby som tam bola skôr, ale počas jazdy mi ponúkol, že mi urobí sprievodcu, tak sme sa dohodli na cene, a môžem povedať že som bola veľmi spokojná. Poukazoval mi všetky pamiatky, mosty, uličky remesiel, urobil aj krásne fotky tak si odmenu zaslúžil.

Dobrým východiskovým bodom na prehliadku je je 450 rokov starý kamenný most Fangyeng s piatimi otvormi v Zhujiajiao Chakra, kde sa dva charakteristické kanály pretínajú. Okrem tohoto mosta je tu ešte viacero fotogenických mostov rôznych štýlov. Nádherné sú pohľady na mosty alebo z mostov na kanály a na domčeky okolo kanálov ako aj na letné terasy čajovní.

Hlavná ulica sa tiahne pozdĺž oboch brehov kanála lemovaného vŕbami. Na jednej strane je Dongjing, na druhej strane Xijing s pešími ulicami. Ako tiché útočisko odporúčam Kezhi Villa and Garden. Pamiatky a atrakcie Zhujiajiao:: Záhrada Kezhi,  Mestský boh / Chrám mestského boha,  Budhistický chrám Yuanjin,  Pošta Qing, Stará lekáreň, Galéria Quanhua, Antropologické múzeum, Zhaxidawa - Múzeum tibetskej kultúry, Múzeum remesiel.

Pre milovníkov mačiek je tu ulička s kaviarňami a čajovňami s možnosťou hladkania mačičiek.

V uličke remesiel som si kúpila krásny malý hodvábnou niťou vyšívaný obraz od umelkyne ktorá je už šiestou generáciou pokračovateľov vo vyšívaní. Svetoznáma škola vyšívania sa nachádza v Suzhou. Vyšívanie Suzhou má 2 000 -ročnú históriu.

 Ale ochutnala som  aj pečeného škorpióna!

Rikšiar ma odviezol na stanicu metra odkiaľ som sa dostala naspäť do hotela metrom.

Poobede som mala čas na návštevu Jing ´An Temple – chrám, ktorý je len na vzdialenosť dvoch zastávok metrom od hotela po zelenej linke číslo 2,a veľmi dobre je označený východ z metra priamo k chrámu veď aj zastávka metra nesie názov chrámu. Jing’an je azda najznámejší budhistický chrám v Šanghaji a najfotografovanejšia budova, pretože je veľmi spektakulárne vtesnaný medzi okolité výškové budovy. Chrám mieru a pokoja mal dosť chaotický osud. Pôvodne bol postavený na brehu potoka Suzhou a potom bol presťahovaný na svoje súčasné miesto za vlády dynastie Song. Počas čínskej kultúrnej revolúcie bol chudobný chrám prerobený na továreň na plasty, ktorá neskôr úplne vyhorela. V 80. rokoch bol prestavaný a od roku 1990 je otvorený pre verejnosť. Chrám aktívne funguje, mnísi sa neustále pohybujú po budove, v súčasnosti chrám  oficiálne praktizuje budhizmus Tangmi. V  chráme Jing'an bola nainštalovaná 15-tonová strieborná socha Budhu Rudru odliata z čistého striebra. Do siene Daxiongbao bolo pridaných viac ako desať 3-tonových strieborných sôch Bódhisattvu a jeho učeníkov. Do chrámu sa platí vstupné 50 RBM.

V obchodnom centre pri chráme som si dala vynikajúci obed za cca 4 €.

A pokračovala som ďalej metrom do mestskej časti Pudong, keďže od chrámu zelená linka číslo 2 ma odniesla na zastávku Lujiazui a pri východe som sa orientovala na smer Oriental Pearl Tower, teda veža Perla Orientu. Oplatí sa sem prísť aj večer, pretože miesto je v super osvetlení ešte veľkolepejšie. Štvrť Pudong má elegantný, luxusný nádych, ultramoderné, impozantné architektonické majstrovské diela. Je to nová finančná štvrť, kde netreba hľadať čínsky charakter. S plánovaním začali v roku 1992 a je úžasné vidieť, čo za viac ako dvadsať rokov vytvorili. Pudong, moderné obchodné a finančné centrum nachádzajúce sa na druhej strane rieky Huangpu, láka návštevníkov svojimi pôsobivými mrakodrapmi a futuristickou architektúrou.

A naskytol sa mí krásny pohľad nielen na túto vežu ale aj na, Shanghai Tower – túto budovu určite neprehliadnete. Ide totiž o jeden z najvyšších mrakodrapov. Meria neuveriteľných 632 metrov a na jej 118. poschodí nájdete vyhliadku, ktorá vás jednoducho chytí za srdce. Je vo výške 562 metrov a práve z nej uvidíte celé mesto z dokonalej vtáčej perspektívy. Špirálový dizajn je nielen esteticky jedinečný, ale je aj aerodynamicky optimalizovaný, vďaka čomu je odolnejší voči vetru a zemetraseniam.

Ďalšia obrovská budova je  Shanghai World Financial Center (tvar otvárak) ,  Šanghajské svetové finančné centrum s výškou 495 metrov je iba druhou najvyššou budovou v Šanghaji, Jin Mao Tower s výškou 420metrov, Dvojičky IFC (Šanghajské medzinárodné finančné centrum). Avšak  nie sú úplne dvojičky. Južná veža je vysoká 250 metrov, zatiaľ čo severná má 260 metrov. Tieto vidieť len keď sa pozrieme priamo hore totiž vychádzame z metra priamo pod nimi.

Oriental Pearl Tower- teda veža Perla Orientu je jedným z najrozpoznateľnejších symbolov panorámy Šanghaja. Veža vysoká 468 metrov a je obzvlášť pôsobivá vďaka svojmu futuristickému dizajnu. Jej tri hlavné gule a menšie spojovacie prvky poskytujú jedinečný estetický zážitok, najmä v noci, keď je budova osvetlená farebnými svetlami. Veža má tiež niekoľko vyhliadkových terás, z ktorých si môžete vychutnať úžasnú panorámu mesta. Najvyššia vyhliadková plošina sa nachádza vo výške 351 metrov, z ktorej za jasného dňa môžete vidieť aj vzdialené predmestia. Jednou z najvzrušujúcejších častí je vyhliadková plošina so sklenenou podlahou, ktorá ponúka špeciálny zážitok pre tých, ktorí milujú výšky. Vo vnútri veže Oriental Pearl sa nachádza aj múzeum, ktoré prezentuje históriu Šanghaja. Prostredníctvom interaktívnych výstav sa návštevníci môžu dozvedieť o vývoji mesta od staroveku až po súčasnosť. Budova má aj otáčajúcu sa reštauráciu, kde si hostia môžu počas jedla vychutnať panorámu mesta.

Cestou naspäť do hotela ešte som urobila zopár fotiek z budov v susedstve hotela  to z budovy Hotel Park, ktorá  v 20. storočí bola najvyššou budovou v Šanghaji, známy aj ako Shanghai Grand Hotel. Niekoľko desaťročí si držal titul najvyššej budovy v Šanghaji a dokonca aj v Ázii. Neďaleko hotela sa nachádza aj budova bývalého Race club -pretekárskeho klubu, v ktorej je dnes Historické múzeum.

Večer som si posedal pri dobrom pive na letnej terase hotela a nachystala sa na ďalší deň.

Qibao – starobylé mesto

Môj cieľ na ďalší deň do obedu bolo starobylé mesto Qibao, kde som sa dostala metrom červenou linkou a som išla na zastávnu  Xujiahui a tam som prestúpila na svetlomodrú linku číslo 9 a už len sledovať kedy príde stanica Qibao a potom cez exit 2 sa dostať von z metra, a prechádza sa môže začať.

Historická štvrť je známa svojím dobre zachovaným starým mestom, kanálmi a tradičnou čínskou architektúrou.  Je to jedno z najznámejších vodných miest v Šanghaji, ktoré existuje už od čias dynastie Song (10. – 13. storočie). Jeho názov znamená „Sedem pokladov“, čo podľa miestnej legendy odkazuje na poklady nájdené v regióne. Jeho hlavnou atrakciou je systém kanálov starého mesta, ktorý je lemovaný očarujúcimi kamennými mostmi a tradičnými drevenými domami. Úzke uličky sú plné autentických reštaurácií a pouličných predajcov. Múzeum Qibao ponúka nahliadnutie do histórie a tradícií tejto oblasti.

Po krásnej prechádzke v meste som sa vrátila naspäť do hotela a chystala som sa na Kráľovský banke s večerou, ktorý sa konal  v Gongyan klube, kde som sa pohodlne dostala metrom od Jing ´an Temple cez východ číslo 3 krátkou prechádzkou.  Banket dynastie Tang v Paláci orientálneho umenia Gongyan , kde zažijete cisársky banket, precestujte tritisíc rokov! Pohltí vás  interaktívny kulinársky zážitok a show. Zažijete  spolu kuchyňu Hanfu a čínsku kuchyňu. Môžete sa tam tiež obliecť a nalíčiť do tradičného oblečenia Hanfu pre nezabudnuteľné fotografie. Počas cisárskeho banketu sa môžete vrátiť v čase a spoznať etiketu a kultúru jedla, ktorá pretrváva tisíce rokov.  A to bola paráda! Viacchodové menu, medzitým program a 100 hostí. Každé jedlo bolo predstavené a sprevádzané príslušnými projekciami a úvodmi, čo bolo perfektné. Navyše si môžete pozrieť animáciu priamo na svojom tanieri pomocou 3D projekčného mapovania. Dalo sa  prísť buď  v tradičnom oblečení alebo si na mieste vypožičať ale ja som mala vietnamský odev Áo dài, ktorý je podobný tak som nepotrebovala nič naviac. Skutočne bola vysoká elegancia a nádherný program, cez ktorý sa dalo spoznať niečo z tradície tanca, spevu, umenia. Bola som milo prekvapená že som dostala peknú kyticu ako poďakovanie.

Nádherný večer som zakončila pivom na letnej terase hotela.

A ide sa ďalej spoznávať!

Ďalší deň som začala v Pagode Longhua kde som sa zase dostala metrom linkou číslo 2 od hotela s prestupom na linku číslo 11 a východom číslo 4 z metra, teda rovno pred Pagodou. Pagoda Longhua je osemuholníková pagoda z dreva a tehál, predpokladá sa, že bola prvýkrát postavená počas obdobia Troch kráľovstiev (Východné Wu), ale existujúca vežová stavba bola postavená počas dynastie Severná Song. Pagoda prešla počas rôznych dynastických období niekoľkými rekonštrukciami, čo viedlo k pridaniu niekoľkých architektonických prvkov, ktoré neboli v typickom štýle dynastie Song. Po vzniku Čínskej ľudovej republiky boli tieto neskoršie prístavby odstránené a prestavané v štýle dynastie Song. Z tohto dôvodu bola pagoda teraz z veľkej časti obnovená do pôvodného vzhľadu. Pagoda bola dvakrát vyhlásená za kultúrnu pamiatku Šanghaja pod ochranou štátu a je jednou z významných historických a kultúrnych pamiatok chránených na národnej úrovni.

 

Odtiaľ som išla linkou 11 a potom som prestúpila na linku 12 a po dvoch zastávkach a krátkej prechádzke som sa dostala do chrámu Nefritového Budhu.  Jedna z najdôležitejších budhistických svätýň v Šanghaji je domovom dvoch krásnych nefritových sôch. Jedna je 1,9 metra vysoký sediaci Budha, majstrovské dielo vytesané z bieleho nefritu, a druhá je menší ležiaci Budha, symbolizujúci pokoj osvietenia.

Chrám bol založený v roku 1882 a v priebehu rokov prešiel niekoľkými rekonštrukciami, no stále si zachováva svoj tradičný čínsky architektonický štýl. Červené steny budovy, zdobené rezby a pozlátené sochy Budhu vytvárajú zvláštnu atmosféru.

Po ceste naspäť k stanici metra som sa zastavila v lokálnej malej reštaurácii a dala som si obed.

Poobede som mala na programe cirkus kde som zase išla metrom červenom linkou 1 od hotela, ktorá ma priniesla až k cirkusu cez východ číslo 3. Predstavenie bolo krásne len akrobacia ale na vysokej úrovni. Vrcholom programu bolo sedem motorkárom, ktorí predviedli famózne vystúpenie vo vnútri veľkej gule.

A z cirkusu som išla rovno na vežu Shanghai Tower, kde som mala vstupenku na vyhliadku. Zase metrom číslo 1 a s prestupom za číslo 14 a potom smer východ 9A a zase som sa ocitla rovno pred vežou. Druhá najvyššia veža sveta s výškou 632 metrov a zo 119.-ho poschodia je famózny výhľad.

Výhľad nádherný, fotky excelentné, oplatilo sa ísť ešte za svetla hore a potom som sa presunula na druhú stranu teda na Bund a odtiaľ som už zase obdivovala osvetlený Pudong s mrakodrapmi.

V posledný deň ma čakala ešte návšteva záhrad Yuyuan Garden. Batoh som nechala v hoteli a metrom som sa vybrala 2zastávky zelenou linkou číslo 2 a prestúpila som na číslo 14 a po jednej zastávke už som tam bola a na prvom východe trochu prechádzky a už som aj bola pri vchode. Lístok som mala kúpený online ta som  sa rýchlo dostala dnu. Záhrada je obrovská s nádhernými budovami.

Stručne povedané, záhrada Yu, alebo po čínsky Záhrada šťastia, je jednou z hlavných atrakcií historického Šanghaja. Založil ju Pan Yunduan v roku 1559 počas vlády dynastie Ming na počesť svojho otca. Záhrada s rozlohou 20 000 metrov štvorcových sa nachádza vedľa Chrámu mestského boha, v časti starého mesta v štvrti Huangpu Qu. Súčasťou záhradného a stavebného komplexu je aj 3,3 metra vysoký a 5 ton vážiaci  nefritový kameň, bazár Yuyan a čajovňa Huxinting. Prechádzať sa medzi obrovskými drevenými budovami pripomínajúcimi pagody s čipkovanými strechami, postavenými pred 450 rokmi, je ako prechádzka medzi kulisami filmu.

Po prehliadke som si sadla na čaj do miestnej čajovne a vychutnala som krásu tohto miesta.

V obchodnom centre vedľa hotela som si dala obed vynikajúci pirohy plnené s krabmi a potom som ešte mala čas aj na prehliadku Historického múzea, ktoré je umiestnené v budove bývalého jazdeckého klubu neďaleko hotela a zo strechy sa dali urobiť krásne zábery. Prešla som sa v okolí kde je budova Grand Theatre teda veľkého divadla, na druhej strane je  budova etnografického múzea, a tiež vládne budovy (tie som radšej nefotila)

Ešte kávička v kaviarni hotela a mohla som sa vybrať na letisko, predtým som odovzdala Shanghai pass, dostala som naspäť peniaze, kúpila som si jednorazový lístok na metro a smer letisko.

A rezumé:

Shanghai ma veľmi príjemne a pozitívne prekvapil. Je tu veľa zelene, nádherné historické budovy, starobylé mestské časti, krásne chrámy, moderné stavby, dobré a lacné jedlo, perfektná sieť metro, lacné cestovanie, rýchle vlaky a milí ľudia, ktorí síce nevedia anglicky ale prekladačom sa dá s nimi dohovoriť.

Takže ďakujem a dovidenia =   谢谢，再见    (siesie zajtien)