Montenegro – Čierna Hora, malý poklad Jadranu

 

Montenegro – Čierna Hora, malý poklad Jadranu

 

Kde ísť na pobytovku v roku 2025? O tom sme sa rozprávali s kamarátkou Kristínkou a nakonec sme sa rozhodli pre Čiernu Horu, kde už ona s manželom bola pred 39 rokmi. Tak teda poďme a pozrime sa ako  po rokoch v Montenegro vyzerá!

Názov Čierna Hora pochádza z benátskeho (talianskeho) prekladu miestneho slovanského názvu Crna Gora, čo v oboch prípadoch znamená „Čierna hora“. Názov  sa prvýkrát používal na označenie krajiny koncom 15. storočia a  odkazuje na horu Lovćen, ktorá bola pokrytá hustými, tmavými vždyzelenými lesmi a z diaľky sa javila ako „čierna“. Taliansky názov pravdepodobne prijali Benátčania, ktorý mali dlhodobý  vplyv na toto územie pozdĺž jadranského pobrežia.

Tento malý  štát  na Balkánskom polostrove s počtom  obyvateľov okolo 650 000 ale má bohatú históriu.  Hlavným a najväčším mestom je Podgorica, zatiaľ čo Cetinje je starým kráľovským hlavným mestom a kultúrnym centrom.

Pred príchodom slovanských národov na Balkán v 6. a 7. storočí nášho letopočtu bola oblasť dnes známa ako Čierna Hora obývaná prevažne ľuďmi známymi ako Ilýri. Od konca 14. storočia do konca 18. storočia boli rozsiahle časti južnej Čiernej Hory pod vládou Benátskej republiky a začlenené do Benátskej Albánie. Pod nadvládou Osmanskej ríše získala Čierna Hora polo autonómiu, najprv ako teokracia a neskôr ako sekulárne kniežatstvo. V roku 1910 sa krajina stala kráľovstvom. Po prvej svetovej vojne sa kráľovstvo stalo súčasťou Juhoslávie. Po rozpade Juhoslávie republiky Srbsko a Čierna Hora spoločne vyhlásili federáciu. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska po referende o nezávislosti.

Tento malý klenot pri Jadranskom mori ponúka návštevníkom množstvo príležitostí či na horský turizmus, treking, hiking, alebo na oddychový a poznávací turizmus. Hory ​​Čiernej Hory zahŕňajú jedny z najdrsnejších terénov v Európe s priemernou nadmorskou výškou viac ako 2 000 metrov.  Krajina s masívnymi horami a vrchmi ako  Lovćen  Orjen, dych berúcimi zálivmi ako Kotor, alebo údolie rieky rieky Zeta s nadmorskou výškou 500 m ktoré je najnižšou časťou krajiny. Národné parky ako Národný park Prokletije alebo Národný park Skadarské jazero, ktoré  je centrom sladkovodnej biodiverzity.

Montenegrom prechádza Adriatic Highway, Jadranská magistrála, ktorá spája všetky krajiny Jadranu, pekne po pobreží. Medzi mestami chodia autobusy.  Cesty sú zadarmo, je len niekoľko málo úsekov, ktoré sú platené. 

A keďže sa tu používa srbo – chorvátsky jazyk tak pre mňa  dohovoriť sa  nebolo ťažké, keďže celkom slušne ovládam tento jazyk.

Let z Prahy do Tivatu trvá niečo viac ako hodina a odtiaľ už nás autobusom odniesli do hotela v Kotorskom zálive.  Po ceste sem  sme  využili automobilový trajekt medzi mestami Lepetane – Kamenovo, ušetrilo sa tým tak 40 kilometrov jazdy okolo Kotor bay. Trajekty chodia v sezóne nonstop, prevoz vozidiel je za poplatok a ľudí zadarmo.

Keďže sa považujeme s kamarátkou za aktívnych turistov, ( teda nemáme rady ležanie na slnku celý deň), hneď sme si objednali niekoľko výletov a taktiež sme naplánovali dni na samostatné výlety.

Ráno sa nám z balkóna hotela, lepšie povedané z postele,  naskytol krásny výhľad nielen na samotný záliv, ale aj na majestátne výletné lode, plávajúce ráno do zálivu a odchádzajúce večer po západe slnka. Niektoré lodné spoločnosti organizujú plavby po Jadranskom mori so zastávkami v jednotlivých mestách, pokračujúc  v Ionskom mori na grécke ostrovy.

A čo všetko sme stihli navštíviť?

Ako prvé sme navštívili mesto Herceg Novi, ktoré sa nachádza sa v ústí Kotorskej boky. Mesto Herceg Novi sa volá podľa hercega (kniežaťa) Stjepana Kosaču, ktorého titul "herceg" sa pridal k pôvodnému názvu Novi, čo znamená "nový". Mesto bolo pôvodne založené ako Novi (Nový hrad), ale neskôr sa jeho názov zmenil, keď prešlo do vlastníctva rodu Kosačovcov.

Autobus odchádzal len niekoľko sto metrov od hotela a za 1,50,-€ sme sa dostali z nášho letoviska Bijela do mesta Herceg Novi.A zaujímavé je ako vydáva lístok sprievodca v autobuse....

Námestie Nikolu Durkoviča je centrom Starého Mesta, známeho aj ako Stari Grad, a určite jednou z najznámejších pamiatok Herceg Novi. Je to miesto, kde sa miestni obyvatelia a turisti stretávajú na útulnú kávu alebo nakupujú v malých butikoch. Z Durkovičovho námestia vedie schodisko priamo k mestskej dominante, hodinovej veži Sahat Kula (tiež názov ostal z čias tureckých) . Túto pamiatku postavil v roku 1667 sultán Mahmúd a dodnes je jednou z najdôležitejších pamiatok Starého Mesta.

Malé mesto, ktorému  sa ľudovo hovorí mesto schodov, keďže je postavené do kopca, má množstvo pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť. Prechádzka úzkymi starými uličkami s malými obchodíkmi nás vráti do starých dôb.

Srbský pravoslávny kostol sv. archanjela Michala sa nachádza v centre starého mesta Herceg Novi, na námestí Belavista. Interiér a exteriér kostola pripomínajú zmes štýlov, ktoré obsahujú srbsko-byzantské, románsko-gotické a islamské prvky.

Dych berúce výhľady sú z hradieb Kanli Kula, pomenované počas tureckého obdobia, čo znamená  Krvavá veža. Vo vnútri hradu sa nachádzala dobre zachovaná vodná cisterna. V určitom okamihu stratila svoj pôvodný účel a stala sa väzením, odvtedy sa nazývala „Krvavá veža“. Väzni zanechali na stenách väznice viacero kresieb. V lete tu usporadúvajú v otvorenom amfiteátri rôzne koncerty.

 

Kostol Svetého Jeronima, nazývaný aj Kostol sv. Hieronyma, je jedným z najkrajších kostolov v starom meste Herceg Novi. Za zmienku stojí interiér tohto kostola s dielami známeho maliara Tripa Kokolju, ako aj kanóny a kotvy, ktoré sa nachádzajú hneď vedľa kostola. Zvláštnym lákadlom je výhľad na more. Je to miesto, ktoré musíte vidieť pri prechádzke mestom Herceg Novi.

Hradby sa tiahnu až na pobrežie,  Forte Mare je opevnená veža, niekoľkokrát renovovaná, ktorá sa nachádza na skalnatom výbežku s výhľadom na more. Jej súčasná podoba pochádza z čias tureckej nadvlády, názov Forte Mare pochádza z čias benátskej nadvlády.

Neskoro poobede po návrate do hotela  bol čas aj na plávanie a relax až do večera a jeden krásny deň sme mali za sebou.

Ďalší deň sme sa vybrali na výlet do mesta Budva autobusom, teda miestnym spojom za 8€. Cesta trvala viac ako hodinu a pol a to preto lebo teraz budujú rýchlostnú komunikáciu medzi Tivatom a Budvou. A tiež aj preto lebo sme išli autobusom, ktorý  prechádzal cez jednotlivé mestečká Kotor bay a tak sme zažili scénickú jazdu popri pobreží.

Budva je rozporuplné mesto čo sa architektúry týka, staré mesto je krásne ale sa realizuje obrovská výstavba vysokých hotelov, pričom sa už zaberajú svahy hôr a to už z tohoto mesta robí rušné turistické mesto, pričom väčšina hotelov je ďaleko od pláže.

Ale samotné staré mesto je krásne, je na malej ploche, kde nájdeme veľa kostolov, citadelu, hradby a krásne uličky, kde na nás dýcha história.

Historické staré mesto Budvy sa nachádza na malom polostrove, obklopenom hradným múrom, a je plné úzkych uličiek a barokových palácov. V rímskych časoch bola na ostrove vybudovaná malá posádka. Počas turecko-benátskych vojen sa ostrov stal skutočnou pevnosťou. Štruktúra starého mesta a pamiatky Budvy pochádzajú z týchto storočí. Staré mesto Budvy bolo takmer úplne zničené pri masívnom zemetrasení v roku 1979. Rekonštrukcia trvala 8 rokov. Až v roku 1987 Budva získala späť svoj pôvodný vzhľad.

Hradbový múr bol postavený priamo pri mori na severnej a východnej strane. Východný hradný múr je možné vidieť v pôvodnom stave, zatiaľ čo more na severnej strane bolo zasypané a pred hradným múrom bola vybudovaná promenáda lemovaná palmami.

Na juhu sa hradné múry nachádzajú v Citadele. Citadela – alebo Pevnosť sv. Márie – je najsilnejším bodom hradného múru. V skutočnosti bola Citadela postavená na monumentálnom útese. Citadela je jedným z najlepších príkladov stredovekej pevnostnej architektúry. Vo vnútri pevnosti sa nachádzajú kasárne a kostol sv. Márie. Dnes sú v bývalých kasárňach reštaurácia. Odtiaľto sa z Citadely naskytá nádherný výhľad na pobrežie Budvy a ostrov Sv. Mikuláša. Stojí za to zastaviť sa v reštaurácii a dať si limonádu alebo osviežujúci koktail.

Ďalšia vec, ktorú stojí za to vedieť o Citadele, je, že knižnica pevnosti uchováva jednu z najcennejších zbierok kníh a máp na celom Balkánskom polostrove.

Pred pevnosťou sa nachádza kostol Najsvätejšej Trojice a oproti nemu kostol sv. Jána,  ktorý bol postavený v 7. storočí a kompletne zrekonštruovaný medzi 15. a 17. storočím v renesančno-gotickom štýle.

Kostol Santa Maria in Punta je jedným z najstarších predrománskych kostolov na pobreží Čiernej Hory. Podľa zachovaných písomných záznamov bol tento kostol založený benediktínmi v roku 840 n. l. ako ich kláštor a neskôr ho prevzali františkáni. V tomto kláštore sa nachádzala najstaršia škola v Budve. V kostole sa našlo veľké množstvo starých hrobiek. Istý čas bol domovom archeologickej zbierky artefaktov objavených na nekropole v Budve, ale v súčasnosti sa kostol využíva na umelecké výstavy a koncerty klasickej hudby.

Ak sa prejdete starým mestom Budva, takmer všetky budovy sú rovnaké. Budovy sú v podobnom architektonickom štýle, ale nové. Balkánska architektúra sa tu stretáva s barokovým štýlom (ktorý sa vyvinul už v benátskych časoch). A steny budov preto sú také nové, lebo  po veľkom zemetrasení v roku 1979 museli byť všetky budovy zrekonštruované. Neuplynul dostatok času na to, aby sa kamenné povrchy opotrebovali.

Cestu naspäť sme absolvovali  veľkým autobusom a preto sme zase prechádzali cez záliv trajektom a tak sme boli aj skôr v hoteli.

Ďalší deň! Ďalší výlet! A teraz sme sa vydali na plavbu cez kanál Verige, spájajúci záliv Kotor a Risan. Kotorský záliv (Boka Kotorska) je krásny, chránený záliv, známy svojou dramatickou scenériou a bohatou históriou. Obklopený týčiacimi sa horami a posiaty očarujúcimi stredovekými mestami ako Kotor a Perast, záliv ponúka úchvatné výhľady, krištáľovo čistú vodu a historické pamiatky.

Po krásnej plavbe sa pred nami objavili malé ostrovčeky a to Ostrov Sv. Juraja s kláštorom a umelo vytvorený ostrov Our Lady of Rocks - Panna Mária od Škrupín, známe svojimi malebnými scenériami a historickým významom. Ostrov bol vytvorený miestnymi námorníkmi po stáročia, ktorí po každej úspešnej plavbe umiestňovali do zálivu kamene.

V jeho strede stojí krásny kostol postavený v 17. storočí, zasvätený Panne Márii. Ostrov je obľúbenou turistickou destináciou, známou svojimi úchvatnými výhľadmi, pôvabnou kaplnkou a umeleckou zbierkou vo vnútri, vrátane slávneho obrazu benátskeho umelca Tripa Kokolju.

Po prehliadke ostrova sme sa preplavili do mestečka Perast, ležiaceho na úpätí majestátnej hory. Malé ale malebné mestečko s množstvom kostolov a nádherným výhľadom na more. Staré mesto Perast, je krásne zachované mesto známe svojou bohatou históriou a benátskym vplyvom. Mesto, ktoré má v súčasnosti okolo 250 obyvateľov, sa vyznačuje úžasnou barokovou architektúrou so 16 palácmi a 17 katolíckymi kostolmi spolu s dvoma pravoslávnymi kostolmi. Jeho nábrežie je posiate obrannými vežami vrátane významnej Pevnosti Svätého Kríža, postavenej počas benátskej vlády v 15. a 16. storočí. Pevnosť sv. Kríža bola kedysi súčasťou obranného systému Perastu. Nie je veľmi dobre zachovaná.

Tichými uličkami, malebnými budovami a úchvatnými výhľadmi ponúka Perast návštevníkom pohľad do svojej minulosti ako kľúčového námorného centra za Benátskej republiky.

Po tomto nádhernom poldňovom výlete zase sme mali dosť času na plávanie a relax a chytanie bronzu  pri mori.

Ďalší krásny doobedňajší  výlet loďou nás zaviedol do mesta Kotor. Celé mesto Kotor je zapísaná ako pamiatka svetového dedičstva  UNESCO. Krásna je aj prechádzka po mestských hradbách,  ktoré majú päť a pol kilometra. Sú staré vyše 1000 rokov. Tu sa mal natáčať film Game of Thrones no nakoniec to padlo predsa len  na Dubrovník.

Pokiaľ vôjdeme cez jednu z mestských brán, teda cez Sea Gate, Morská brána, ocitneme sa na námestí Múky. Svoje meno dostalo podľa toho, že v stredoveku sa tu nachádzal obrovský sklad múky. Hlavné námestie má predĺžený tvar písmena „L“. Oddeľuje ho a spája s Hlavným námestím Hodinová veža. Hodinová veža je trochu zaujímavá, pôsobí nedokončeným dojmom. Celá stavba sa vyznačuje gotickým štýlom, ale fasáda – kde sú hodiny – bola postavená v barokovom štýle. Vrchol Hodinovej veže je tiež obzvlášť zaujímavý. Vyzerá, akoby nebol dokončený. Vysvetlením môže byť zemetrasenie v roku 1667. Práve keď sa veža prestavovala, došlo k ničivému zemetraseniu, pri ktorom sa novopostavená strešná konštrukcia mohla zrútiť. Počas rekonštrukcie mohla dostať otvorenú strechu. Neskôr bola použitá ako stĺp hanby.

Väčšina atrakcií Kotoru sa nachádza tu alebo sa k nim dá ľahko dostať odtiaľto. Odtiaľ vedú uličky ako v labyrinte, pričom tu skutočne potrebujeme aj mapu, aby sme nezablúdili. Jedno námestíčko strieda druhé, na každom námestíčku kostol, krásne zrekonštruované budovy, všetky patrične a citlivo označené.

Arsenal, alebo sklad zbraní, sa nachádza v severovýchodnom rohu Hlavného námestia. Je to jednoduchá kamenná budova v barokovom štýle bez zvláštnych architektonických prvkov.

Z Hlavného námestia sa otvára aj Kniežací palác (Kneževa palata). Tu býval miestny guvernér, knieža, preto sa nazýva aj Kniežací palác.

Katedrála sv. Tryfona. Túto rustikálnu, surovo vyzerajúcu svätyňu a týčiace sa skalné múry za ňou poznáme z turistických kníh a videí s obrázkami krajiny. Jej výstavba bola dokončená v roku 1166 a zasvätená je sv. Tryfonovi, patrónovi Kotoru.

Kostol sv. Lukáša vznikol prienikom románskej a byzantskej architektúry. Bol postavený v roku 1195. Pôvodne bol postavený ako katolícky kostol, ale neskôr bol premenený na pravoslávny kvôli značnému počtu pravoslávnych veriacich. Dnes sa v svätyni nachádzajú dva oltáre, jeden katolícky a jeden pravoslávny. Obzvlášť zaujímavý je aj dizajn kostola, keďže kruhová kupola bola umiestnená na štvorcovom podstavci.

Kostol sv. Mikuláša. Ide o úplne novú svätyňu. Bola vysvätená v roku 1909.

V meste je veľa palácov v dávnych dobách známych rodín.

 

Je to ale aj mestom mačiek, je ich tu veľa a nachádza sa tu aj námestie mačiek. Kotor je známy ako „Mesto mačiek“, pretože tam už stáročia žije veľká populácia mačkovitých šeliem, ktoré pôvodne priniesli námorníci, aby chránili lode pred potkanmi a myšami. Tieto mačky sa stali dôležitou súčasťou kultúry mesta a slúžia ako symbol šťastia a prosperity. Komunita sa o mačky dobre stará, pričom špecializované organizácie a obyvatelia im poskytujú jedlo, vodu a prístrešie a ich prítomnosť sa oslavuje suvenírmi s mačacou tematikou a vyhradeným múzeom.

Cestou do Kotoru aj naspäť sme mohli z blízka obdivovať obrovské lode kotviace v zálive, na palube s viac ako 3000 pasažiermi.

Porto Montenegro v Tivate je jedným z najznámejších prístavov v Stredomorí a ponúka luxusné jachty, špičkové reštaurácie, obchody a exkluzívne rezidencie. Je obľúbenou destináciou pre bohatých a kombinuje špičkové služby s úžasným prostredím na nábreží.  Z okna nášho balkóna sme videli priamo na tento prístav a krásne jachty.

Našu krásnu dovolenku, ktorá bola relaxačno oddychová ale aj poznávacia sme vychutnali a môžem povedať len jedno, že Montenegro, teda zatiaľ Boka Kotorska je nádherná, a viem len odporúčať dovolenku v tomto krásnom prostredí a to už aj preto lebo sú priame letecké spojenia z hlavných miest do Tivatu. Určite pokiaľ by som tu prišla ešte raz, navštívila by som aj Cetinje, bývalé hlavné mesto Čiernohorského kráľovstva a terajšie sídlo prezidenta Čiernohorskej republiky. Ale určite by som nevynechala Skadarské jazero ani jaskyne.

Suma sumárum... Montenegro alias Čierna Hora stojí za to! Je tu čisto, elegantne, služby fungujú bez problémov, ľudia milí a jedlo vynikajúce. Len v zátvorke poznamenávam, že predbehne Chorvátsko v úrovni služieb.