Maroko – veľký okruh 2018

  

Prvý dotyk s africkým kontinentom som mala v roku 2018.

Prílet do Maroka, do nádherného a azda najznámejšieho z kráľovských miest, do Marakéša. Mesto zapísané v zozname UNESCO,  je druhé najstaršie z kráľovských miest a je právom nazývané aj „Perlou juhu“.

Začnime teda prehladaku mesta. Živé a farebné mesto s dominantným trhoviskom, hýriace množstvom farieb a orientálnych vôní, je známe historickou minulosťou na ktorej sa podpísali arabské národy i berberské kmene.

A prečo Marakéš nazývajú aj „Červeným mestom“?  Je to kvôli dominantným múrom s okrovým farbivom. Staré mesto založil sultán Youssef BenTachfine v stredoveku a koloniálne Ville Nouvelle postavili Francúzi v polovici 20. storočia. Starému mesto dominujú úžasné   paláce, trhoviská a tu je ešte vidieť  tradičný spôsobom života. Vo Ville Nouvelle sú  štýlové  kaviarničky,  módne butiky, záhrady a bulváre. 

Prehliadka mesta nám priblíži tradičnú medinu z 11. storočia (  medina v preklade z arabského významu staré mesto alebo centrum mesta)

Kutubiyya mešita  s minaretom so  77 metrovou výškou patrí medzi najvyššie nielen  v Marrákeši ale aj v Maroku.  

Palác Bahia patril veľkovezírovi. Postavený bol na konci 19. storočia. Mal byť luxusnou rezidenciou pre veľkovezíra a jeho rodinu. Palác navrhol francúzsky architekt a bol inšpirovaný tradičnou marockou architektúrou. Na stavbe pracovalo viac ako 3 000 robotníkov. Palác sa skladá zo štyroch hlavných nádvorí. Prvé nádvorie je najzdobenejšie, so zložitými mozaikami, vyrezávanými štukovými stenami a farebnými dlaždicami. Druhé nádvorie je otvorenejšie a vzdušnejšie, s veľkým bazénom v strede. Tretie nádvorie je plné záhrad a fontán, a vo štvrtom nádvorí sa nachádzali súkromné rezidencie.

Oplatí sa vidieť olivovníkové háje Menara so starou nádržou khetara a tiež  prekrásnu tajomnú záhradu z obdobia Saadskej dynastie, ktorá je unikátnym príkladom tradičnej perzskej záhrady.

El Badi Palace dal postavit sultán  zo saadskej dynastie na oslavu víťazstva nad Portugalcami v bitke Troch kráľov, čo bol triumf, ktorý výrazne posilnil moc Saadovskej dynastie ... dá sa prejsť  medzi ruinami vysokých múrov, ktoré ponúkajú panoramatický výhľad na Marrákeš.

Nevynecháme ani známe námestie Djemaa el Fna, v ktorého okolí sú najväčšie marocké trhy. Tu sa ponoríme do neopakovateľnej orientálnej atmosféry. Rušné námestie je jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v Maroku. Počas dňa je Djema El Fna v srdci mediny plná zaklínačov hadov a ľudí s opicami. Ako sa blíži večer, mení sa aj samotné námestie, pribúdajú, kúzelníci alebo obchodníci s tradičnými liekmi.

 

Casablanca – mesto známe z filmu Casablanca

Vďaka svojej rozlohe a umiestnení na pobreží Atlantického oceánu je Casablanca najväčším a hospodárskym i kultúrnym centrom Maroka.

Načerpať v nej  môžeme aj moslimskú kultúru – dominantou mesta je totiž najvyššia stavba v krajine, mešita Hassana II., týčiaca sa na skalnatej plošine nad morom. Jej minaret je vysoký až 200 metrov a do chrámu sa zmestí 25000 veriacich, a na nádvorie  ďalších 80000.   

Atmosféru dopĺňajú stavby s koloniálnym nádychom, aké nájdete napríklad na námestí Mohammeda V., na ktorom nájdete budovy v štýle „mauresque“, čo je maurský štýl ovplyvnený art decom.

A aká by bola návšteva toho mesta, bez toho, aby sme sa nepozreli na slávnu Rick's Café z filmu  Casablanca. Kaviareň prebehla rekonštrukciu a bola vytvorené tak, aby v skutočnosti znovu tvorilo kulisu baru, ktorý preslávili Humphrey Bogart a Ingrid Bergman vo filmovej klasike Casablanca.

Začiatkom minulého storočia sa v Casablance usadili Francúzi, čím začali proces kolonizácie a neskôr tu ustanovili protektorát........

V priebehu druhej svetovej vojny sa stala Casablanca dôležitým strategickým prístavom. Konferencia, na ktorej spolu rokovali Roosevelt a Churchill o strategickom pláne ďalších spojeneckých vojenských akcií.

Rabat - hlavné mesto

Nachádza sa  tiež na  pobreží Atlantického oceánu. Je jedným z marockých kráľovských miest, významným prístavom a obľúbeným turistickým cieľom. Nachádza sa tu sídlo kráľa, vlády a katolíckeho biskupstva. Sídli tu univerzita, vysoká škola technická, škola tkania kobercov a ústav pre arabský jazyk. K pamiatkam patrí 44 m vysoká veža Hassana,  minaret nedokončenej mešity. Veža mala byť najväčším minaretom na svete a mešita, ak by bola dokončená, by bola najväčšou v západnom moslimskom svete. 

Mauzóleum Mohammeda V.  kde sa nachádzajú hrobky marockého kráľa Mohameda V. a jeho dvoch synov, zosnulého kráľa Hassana II. a princa Abdalláha.

 

Bab Oudaya „brána Udayovcov“, tiež známa ako Bab Lakbir alebo Bab al-Kabir „veľká brána“, je monumentálna brána kasby, alebo pevnosti  Udayovcov.  Brána bola postavená koncom 12. storočia a často sa označuje ako jedna z najkrajších brán almohadskej a marockej architektúry. Kasba označuje opevnenú pevnosť, citadelu alebo opevnený obytný komplex.. Kasby, často postavené z miestnych hlinených materiálov, slúžili rôznym funkciám vrátane obrany, správy a obchodu a možno ich považovať za symboly bohatého kultúrneho a architektonického dedičstva Maroka.

Od Atlantického oceánu sa presunieme do vnútrozemia, do najúrodnejšej časti Maroka.

Meknes - Marocké Versailles

Navštívime Meknes, tiež zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO „Marocké Versailles“, ktoré bolo založené v 17. storočí.

Mesto je typickým príkladom miešania islamských a európskych vplyvov. Jeho prvotné úpravy začal už sultán Moulay Ismaïl, ktorý ho premenil na pozoruhodné sídlo v španielsko-maurskom štýle, obklopené hradbami s najkrajšou marockou bránou Bab El Manasour.

V centre mediny, teda starého mesta sa naskytne možnosť prezrieť si aj Veľkú mešitu starú zhruba 900 rokov.

Bab el-Khemis je historická mestská brána v hradbách na západe starého mesta.

Počas vlády sultána Moulaya Ismaila, slúžilo stredoveké mesto Meknes ako hlavné mesto Maroka. Zatiaľ čo jeho kráľovský palác bol z veľkej časti zničený vplyvom zemetrasenia, neďaleká nádherná stavba, dnes nazývaná Kráľovské stajne, sa dodnes zachovala v krásnom stave. Hovorí sa množstvo príbehov o 12 000 koňoch, ktoré tam sultán choval, a o tom, ako jeho láska k nim zabezpečila, že sa o ne dobre starali, ale v skutočnosti táto budova nikdy nebola stajňou.  Tento fantastický príbeh sa už desaťročia šíri vďaka miestnym sprievodcom,  ale komplex bol v podstate obrovskou sýpkou, ako naznačuje preklad Heri es-Souani.

Dar Jamail, bývalá rezidenciu veľkovezíra s množstvom artefaktov a umeleckých predmetov z mesta a iných regiónov Maroka.

 

Volubilis – odkryté rímske mesto

Volubilis predstavuje čiastočne odkryté rímske mesto neďaleko mesta Meknes. Zrúcaniny zostali v podstate neporušené, až kým neboli zničené zemetrasením v polovici 18. storočia. Až v druhej polovici 19. storočia bola lokalita definitívne označená ako lokalita starobylého mesta Volubilis. Vykopávky odhalili  viacero jemných mozaík a niektoré z najvýznamnejších verejných budov, ktoré boli obnovené alebo rekonštruované. Dnes patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

 

Fez alebo Fes, najstaršie marocké mesto

Mesto Fez tiež zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO,  je právom považované za kolísku vzdelania a kultúry a je najstarším marockým mestom.

Krásny je pohľad na mesto z výšky a preto ráno začíname cestou na Marinid Tombs,  Marinid Tombs alebo Merenid Tombs, ktoré sú  súborom zničených monumentálnych hrobiek na kopci severne od Fes, alebo Fez. Pôvodne boli kráľovskou nekropolou dynastie Marinidov, ktorá vládla Maroku v 13. až 15. storočí. Dnes sú obľúbenou vyhliadkou nad historickým mestom. A práve odtiaľ sa naskytne krásny pohľad na celé mesto.

Potom sa presunieme do mediny, teda do starého mesta, aby sme si pozreli krásne zdobené budovy a vzápätí sa ponorili do „džungle“ spletitých uličiek bazára. Sú tu dielničky miestnych výrobcov či už suvenírov alebo odevov  a zažijeme nefalšovanú miestnu atmosféru. Vo Feze je až 9600 uzučkých uličiek, kde sa človek vie ľahko stratiť.

Pre mňa najväčším zážitkom bola návšteva starodávnej garbiarne, dielne na spracúvanie surových koží, kde sa dodnes koža spracúva podľa pôvodných stredovekých receptúr.

To, že bol tam smrad, ktorý prenikal zo surových koží sme sa snažili eliminovať vetvičkou mäty, ale ten zážitok stál za to. Garbiarske dielne s velkými kaďami naplnenými prírodným farbivom, kde  proces sa dalo pekne pozorovať z balkóna továrne. K  farbeniu používajú len prírodné farbivo, ako je kurkuma a podobne. A dodnes nosím krásny kožený kabátik a kabelku, a topánky, ktoré som si tam kúpila.

 

Miestna dielňa na výrobu keramiky bola tiež  fascinujúca, zase sa dalo vidieť celý proces výroby a samozrejme výsledok - nádherné ručne vyrábané skvosty.

Ale navštívili sme aj výrobňu kobercov, čo ked niekto si domov zoberie koberec.. biznis je biznis ! Ale tu so nič nekúpila ... koberec jedine z Perzie!

Medresa Bouinania,   pôvodná náboženská škola, ktorá sa dnes využíva iba ako modlitebna pochádza z doby zlatého veku Fezu – 14. storočia. Jej krása spočíva v bohatej výzdobe interiéru hlavného nádvoria, kde sa farebné obklady striedajú s nápismi arabskej kaligrafie a detailným štukovým prepracovaním. Horné poschodie patrilo študentom.

Kairuánska mešita ako náboženská inštitúcia bola založená ženou – dcérou bohatého kupca al-Fihrí, ktorá sa rozhodla venovať svoje veno výstavbe mešity a univerzity. Mešita, podobne ako ostatné v Maroku nie je prístupná nemoslimom, je ale možné z jednej z jej vstupu nahliadnuť na bohato zdobené hlavné nádvorie. Dodnes sa určuje začiatok Ramadánu práve v tejto inštitúcii, i keď vyučovanie a študentský život sa už presídlil za hradby starého mesta.

Z Fezu alebo Fesu sme sa vydali  hlbšie do vnútrozemia. Prechádzame  pohorím Stredného Atlasu, s nádhernými scenériami. 

Množstvo palmových hájí  vidíme pri  presune cez Midelt, Errachidiu a údolie Ziz. 

Púšť nájdeme aj v Maroku. Na konci našej cesty dorazíme k bráne Sahary. Uprostred nej sa rozprestiera jedna z najväčších oáz na Sahare – Erfoud.

 A tu sme mali možnosť v Erg Chabbi, na najväčších pieskových dunách v Maroku, ktorých výška dosahuje až 200 metrov, sa previesť na ťavách a tak si vychutnať  okúzľujúcu atmosféru púšte a zapadajúceho slnka, čo bol obrovský zážitok 

Možno si niekto povie že tu určite nič nerastie, je tu neúrodná zem. Zdanie je však klamlivé. Sú tu ale nádherné a rozľahlé palmové háje, a konajú sa tu aj  datľové slávnosti každý rok v októbri. V blízkom okolí sa tiež ťaží čierny mramor a je tu možnosť vidieť prekrásne skameneliny.

A putujeme ďalej pohorím Atlas .. od Stredného po Vysoký Atlas

Predstaviť si tvar geologického útvaru zvaného kaňon asi zvládne asi každý. No pocit, ktorý budete mať pri prechode len 20 metrov širokou cestou na dne saharskej Todry si môžeme vytvoriť len ťažko. Útesy vo výške  300  sa  týčia priamo nad našimi hlavami. (vtedy som ešte nebola v Jordánsku, takže som nemala možnosť porovnať Petru s Todrou). Na konci kaňonu sa rozprestiera údolie Dades, s množstvom paliem a krásnych záhrad. V diaľke sa črtajú zasnežené vrcholky pohoria Atlas a na druhej strane je vidieť polopúšť a údolie pokračuje až k okraju Ouarzazate. Známe je aj ako cesta tisícky kasbahov alebo figové údolie.

Ouarzazate,  mesto pod pohorím Vysokého Atlasu.

Jeho rozľahlá kasba (pevnosť) Taourirt,  v ktorej sa nachádza palác z 19. storočia, ponúka výhľady na drsnú miestnu krajinu, ktorá sa objavuje vo viacerých filmoch. Filmári si vyberajú toto miesto na natáčanie svojich filmov nielen kvôli púštnej krajine, štúdiám, kasbe, kvalifikovaným filmovým technikom, ale aj kvôli kvalite svetla. Najväčšie filmové štúdiá sveta Atlas film sú situované približne 5 km od mesta Ouarzazate. Spoločnosť založili v roku 1983. Atlas film je rozmiestnený na 20 ha a ponúka všetky služby a vybavenie potrebné vo výrobných štúdiách. Filmové štúdiá boli využité na výrobu rôznych filmov a seriálov. Najznámejším filmom bol Asterix a Obelix, Misia Kleopatra. Natáčali sa tu filmy ako napríklad Lawrence z Arábie, Čaj na Sahare, a mnoho ďalších.

Ait Benhaddou, unikátny ksar čo je  je v berberskej, alebo všeobecne severoafrickej architektúre opevnená dedina, ktorú tvorí prepojený systém obytných a skladovacích priestorov. Je tu množstvo s množstvom kasieb teda opevnení a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je typickým príkladom marockej hlinenej architektúry. Natáčalo sa tu veľa filmov tiež,  kvôli nakrúcaniu Ježiša Nazaretského bola dokonca prestavaná celá dolná časť mesta. Známe bude aj vďaka filmom Gladiátor, Alexander, Babylon alebo Princ z Perzie. Jeho stavby patria na juhu medzi najkrajšie zdobené a najlepšie zachované. Ait Benhaddou sa nachádza asi 190 kilometrov od Marrakéša a 34 kilometrov od Ouarzazate, ktoré je hlavnou križovatkou juhu.

Nádherná scenéria sa nám objavila zase pred očami pri prechode cez  Vysoký Atlas  cez horský priesmyk Tizi n´Tichka , ktorý spája juhovýchod Marrákeša s mestom Ouarzazate cez pohorie Vysoký Atlas.

Nedajú sa nespomenúť ani vynikajúce jedlá, hlavne tie pripravené v  „tajine“ (tažín), ktorý je  kužeľovitý hlinený hrniec na pomaly varené dusené jedlo, ktoré sa zvyčajne pripravuje z mäsa, hydiny, rýb alebo zeleniny spolu s korením a sušeným ovocím. Názov je odvodený od arabského slova pre hrniec a samotné jedlo sa stalo ústredným symbolom marockej kultúry a pohostinnosti.

Vraj najlepším vínom je originálne marocké víno Guerrouane Rose tak prečo to neskúsiť?

Marocké kráľovstvo plné kontrastov nám ukáže tie najkrajšie stredoveké mestá ako Fez so stovkami ulíc, garbiarne, trhy čerstvých produktov, rozmanitý Marrákeš s námestím "odsúdených", mešitou Koutubia a pohľadom na Vysoký Atlas, elegantné hlavné mesto Rabat, veľkolepú Casablancu s mešitou Hassana II., fascinujúcu púšť, stovky vôní a...... a zážitky sú neskutočné!!!!