Irán - čarovná Perzia

 

Irán  alebo Perzia

 

V lete 2022 som bola cestovnou kanceláriou na veľkom okruhu Iránom.

Irán je fascinujúca krajina, kde sa staroveká perzská kultúra (Persepolis, Šíráz) stretáva s rušným moderným životom, púštnou krajinou a úžasnou pohostinnosťou.

Trochu z histórie Perzie:

Iránska kultúra patrí medzi najstaršie kontinuálne civilizácie na svete, pričom jej korene siahajú tisíce rokov do minulosti.

Tu sú kľúčové fakty o jej veku a vývoji:

• Základy civilizácie (pred vyše 5 000 – 7 000 rokmi): Prvé mestské osídlenia a poľnohospodárske komunity sa na Iránskej plošine objavili už okolo 5. až 4. tisícročia pred n. l..
• Elamská ríša (cca 3200 pred n. l.): Jedna z prvých organizovaných civilizácií v západnom Iráne, ktorá existovala popri Mezopotámii.
• Príchod Iráncov (cca 2000 – 1000 pred n. l.): Iránske kmene (predkovia Peržanov a Médov) migrovali do oblasti z centrálnej Ázie.
• Perzská ríša (od 6. stor. pred n. l.): Ako "narodenie" perzského národa sa často označuje vznik Achaimenovskej ríše Kýrom Veľkým okolo roku 550 pred n. l., čo je obdobie, kedy sa perzská kultúra stala dominantnou silou v regióne. 

Hoci prvé štátne útvary vznikli už pred vyše 5000 rokmi, identita iránskej kultúry, ako ju poznáme (jazyk, tradície, perzská história), sa formovala od 1. tisícročia pred n. l. a má viac ako 2500-ročnú doloženú históriu. Irán je tak domovom jednej z najstarších nepretržitých civilizácií.

Názov krajiny bol už od dávnych dôb Perzia alebo Persia.  Kráľ Kýros vytvoril na troskách kráľovstiev z Mezopotámie mocnú ríšu (staroperzská ríša), ktorá si podrobila stovky národov. Táto ríša bola známa hlavne architektúrou vtedajšieho hlavného mesta Persepolis. Peržania dobyli Babylon, Jeruzalem a ďalšie mestá. Neskôr Alexander Veľký za niekoľko rokov zničil perzskú ríšu. Perzská ríša bola neskôr obnovená dynastiou Sasánovcov.

Po islamskom dobytí bol Irán začlenený v stredoveku  do Umajjovského kalifátu. Islamizácia priniesla hlboké zmeny v kultúre, vede a štruktúre iránskej spoločnosti: prekvitajúca perzská literatúra, filozofia, medicína a umenie sa stali základnými prvkami vznikajúcej moslimskej civilizácie. Kultúrne, politicky a nábožensky bol príspevok Iránu k novej moslimskej civilizácii mimoriadne dôležitý. Výsledkom toho všetkého bol zlatý vek islamského sveta v Iráne.

Irán ovládali počas  rokov rôzne dynastie.

V 20.storočí  vypukla  revolúcia, bol zvolaný prvý parlament a bola zavedená ústavná monarchia. Na popud Britov ale takto vzniknutú slabú vládu zvrhol dôstojník Reza Pahlaví, ktorý považoval Atatürka      ( bol zakladateľ a prvý prezident modernej Tureckej republiky) za svoj vzor, ​​a v roku 1925 sa vyhlásil za šacha, čím zvrhol dynastiu Kadžarovcov.

Pahlaví, ktorý vládol do roku 1941, chcel v Iráne zaviesť reformy podľa tureckého vzoru a preto tvrdo bojoval proti nomádom vyzbrojeným cudzincami a vplyvnej šiitskej cirkvi. Pripisuje sa mu založenie prvej iránskej univerzity, nariadenie povinného verejného vzdelávania, zavedenie povinného používania priezvisk, vytvorenie a násilné rozšírenie štátnej armády a zavedenie novej ústavy založenej na bulharsko-belgickom vzore, ako aj občianskeho a trestného zákonníka, ktoré nahradili šaríu. Jeho prudký antiislamizmus sa odrážal v jeho bezpodmienečnom prozápadníctve, pokusoch o oživenie starovekej  perzskej kultúry a krutých represiách proti šiitskému duchovenstvu, ktoré ho robili medzi jeho poddanými mimoriadne nepopulárnym. Jeho diktátorská vláda sa navyše opierala o aristokraciu a neurobila nič pre zlepšenie osudu roľníckych más.

Počas druhej svetovej vojny pod tlakom bol  šáh nútený abdikovať v prospech svojho syna Mohammada Rezu Pahlavího, ktorý podľa vzoru západu sa snažil navonok ukázať že krajina je moderná (nenosili na čadory, hidjaby a abaye) ale to bolo len navonok, lebo  v skutočnosti išlo o diktátorský režim. S mocnou podporou Spojených štátov a Spojeného kráľovstva pokračoval v modernizácii iránskeho priemyslu, ale zároveň pošliapal po občianskych slobodách. Jeho vláda, ktorá zahŕňala systematické mučenie a ďalšie porušovanie ľudských práv, nakoniec vyvrcholila iránskou revolúciou v roku 1979, ktorá zvrhla jeho režim. Po viac ako roku boja rôznych skupín bola  založená Iránska islamská republika pod vedením ajatolláha Chomejního. Po jeho smrti sa najvyšším duchodným vodcom stal ajatollah Chamenei. 

Iránu vládne 10 ajatolláhov, islamských duchovných hodnostárov. Ich vláda je hlavne strategická. Pôsobia v rôznych komisiách a výboroch. Praktickým uskutočňovaním politiky je poverená vláda vedená prezidentom. K opatreniam, ktoré prijíma prezident, sa môžu ajatolláhovia vyjadrovať. Vyskytuje sa tu akási dualita moci, kde sa prelína svetská moc reprezentovaný vládou a prezidentom a duchovná moc ajatolláhov. Irán je teokratický štát. 

Bývalá Perzia je na zoznamoch cieľov mnohých ľudí – a nie je to náhoda, pretože jej bohatá história, úžasná krajina a jedinečná kultúra sľubujú exotickú cestu. Irán je krajina, kde sa stretávajú pozostatky starovekých civilizácií a moderného sveta; kde na nás popri rušnej metropole Teheránu čaká kúzlo púštnych piesočných dún a tisícročných miest.

Irán nie je nevyhnutne destináciou pre cestovateľov, ktorí sem cestujú prvýkrát, pretože miestne podmienky a pravidlá si vyžadujú určitú flexibilitu, preto je najlepšie prísť organizovane a nie na vlastnú päsť.

A prečo Irán a nie Perzia?

Perzia bola oficiálne premenovaná na Irán v roku 1935, keď Reza Šáh Pahlaví, na sviatok  Nowruz (sviatok na oslavu jarnej rovnodennosti)  požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby používalo pôvodný názov, ktorý znamená „Krajina Árijcov“. Termín „Perzia“ bol cudzí, grécky odvodený názov (z Pars/Fars), zatiaľ čo „Irán“ (z Airyanam) sa interne používa už stáročia na označenie jednotnej kultúrnej identity.

Poďme teda objavovať túto obrovskú krajinu, kde v niektorých starobylých mestách sa cíti človek ako v rozprávke 1000+1 noci.  Už aj hotel kde sme boli prvé noci ubytovaní evokoval myšlienky na rozprávky z Perzie.

Po výmene peňazí a patričného dress code, hidjab pre ženy a zakryté kolená a ramená  začíname na juhu krajiny v Shiráz , v meste poézie a záhrad, blízko ruín Persepolisu.

Máloktorá krajina sveta miluje poéziu tak ako Irán a stačí chvíľka na to, aby sme zistili, že to nie je len lacná póza, ale úprimná láska. Iránci milujú všetko, čo sa spája s ich poetmi. Čítajú si básne, hľadajú v nich ukryté významy, symboliku, hľadajú v nich odpovede na každodenné trápenia a v neposlednom rade, mimoriadne radi navštevujú hrobky svojich básnikov.

Básnik Haféz sa stal pre Iráncov synonymom poézie a jeho hrobka v Širáze je pútnickým miestom. Hrobka sa ukrýva v krásnej záhrade a hoci je jednoduchá, stala sa symbolom celého mesta. Kamenná platňa s veršami je uložená pod altánkom ozdobeným stĺpmi.

Pokračujeme do Mešity Nasir-al-Mulk.  Prezývajú ju „Ružová mešita“ kvôli množstvu ružových dlaždíc vo výzdobe. Najkrajší zážitok je skoro ráno, keď slnečné svetlo prechádza cez vitráže a vrhá farebné vzory na modlitebňu.

Arg Karima Chána alebo Citadela Karima Chána  slúžila ako luxusný obytný palác a zároveň ako impozantná pevnosť v stredovekom štýle. Je známy svojimi 14 metrov vysokými a 3 metre hrubými tehlovými múrmi, štyrmi múrmi a unikátnou, účelne navrhnutou „šikmou“ vežou, ktorá vznikla usadením sa v neďalekej vodnej cisterne.

Mešita Vakil je známa ako majstrovské dielo architektúry 18. storočia z obdobia Zandu, preslávená svojimi 48 špirálovými, vyrezávanými kamennými stĺpmi, úžasnou modlitebňou s kvetinovými dlaždicami a jedinečným dizajnom dvoch iwanov. Dvojiwanový dizajn v architektúre označuje dispozičné riešenie budovy s dvoma veľkými klenutými halami (iwanmi), ktoré sú otvorené na jednej strane a zvyčajne smerujú k sebe cez centrálne nádvorie. Tento dizajn sa často  vyskytuje v náboženských, vzdelávacích (madrasa) alebo obytných stavbách v islamskej a perzskej architektúre.

A aká by bola nášteva Perzie, keby sme neboli vo výrobni kobercov! Perzské koberce sú známe na celom svete a tu veru bol bohatý výber.. no napriek tomu nenašla som tu, čo by sa mi farebne a veľkosťou hodilo do bytu. Ako sa hovorí, to je znamenie, aby sa tu človek eršte vrátil. Veľký bazár v sesedstve mešity p. onúkal všetko, čo len človek chcel. Po takejto prechádzke skutočne dobre padlo vynikajúce jedlo v krásnej reštaurácii.

Prehliadka mesta pokračovala návštevou Ali Ibn Hamzeh Holly Shrine – svätyňou Ali Ibn Hamzeh, duchovnou pamiatkou. A keď sme sa dostali do vnútra, to bol dychberúci pohľad !!  Interiér je skutočným majstrovským dielom. Zrkadlové dlaždice zdobia každý centimeter stien a klenutý strop a vytvárajú fascinujúcu hru svetla a odrazov.  

Naqsh -e-Rostam,  skalná stena, do ktorej sú vytesané hrobky achajmenovských kráľov a reliéfy z dôb prvých Sasánovcov. Pred skalou stojí dvanásťmetrová veža Ka‘ba-ye Zardosht, o ktorej pôvodnom účele sa dodnes vedú vedecké debaty; iste však plnila významné náboženské funkcie. Mohlo ísť jednak o chrám, kde bol uchovávaný posvätný oheň, jednak o provizórnu kráľovskú hrobku, ktorá stratila svoj význam po dokončení skalných hrobov v rostamskej skale. Uvažuje sa aj o tom, že tu mohli byť prechovávané kráľovské štandardy alebo posvätné knihy.

Qur'an Gate alebo  Shiraz Gate  je historická brána, ktorá slúžila ako severná brána vstupu do Shirazu.

Zo Shirazu smerujeme do Persepolis - je známy ako ceremoniálne hlavné mesto Achaemenidskej ríše (cca 518 – 330 pred n. l.), ktoré predstavuje vrchol starovekého perzského umenia, architektúry a cisárskej moci. Založil ho Dárius Veľký a je známy svojou mohutnou kamennou terasou, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO, veľkolepými palácmi a zložitými, dobre zachovanými basreliéfmi. Najslávnejšie perzské mesto kedysi vítalo podrobené národy, ktoré sem merali cestu zo všetkých perzských provincií. Vo veľkolepom paláci ich vítal perzský panovník a delegácie prinášali najvzácnejšie dary. Dnes to vieme vďaka unikátnym reliéfom na schodisku paláca Apadana.

Práve Xerxésov palác mal byť podľa príbehu miestom, kde sa Alexander Veľký mal pomstiť za vypálenie aténskej Akropoly. Perzepolis ľahol popolom.  Vidieť Perzepolis je dnes krásny zážitok. Vôjsť medzi ruiny okázalou Bránou národov, kráčať bývalými chodbami až k palácom a prito myslieť na nádhernú minulosť Perzie.

Ďalši deň putujeme ďalej hlbšie do vnútrozemia. Cestu nám lemujú obrovské hory a skaly pohoria Zagros, a mierime do oblasti Pasargadae. Je známe ako prvé dynastické hlavné mesto Achaemenidskej ríše, ktorú založil Kýros Veľký v 6. storočí pred n. l. Najznámejšie je vďaka mauzóleu Kýra Veľkého, najstaršiemu známemu perzskému záhradnému dizajnu (chahar bagh) a pevnosti Tall-e Tacht. Ako miesto svetového dedičstva UNESCO predstavuje zrod perzského umenia a architektúry. 

Po ceste do provincie Yazd sa zastavíme pri kužeľovitej hlinenej stavbe, prakticky tieto stavby boli   jedným z dôvodov, prečo miestni obyvatelia dokázali prežiť v drsných púštnych podmienkach tohto regiónu tisíce rokov. Táto krásne zachovaná stavba, známa ako Yakchal (ľadovňa), bola v podstate starobylou chladničkou, ktorá uchovávala ľad nazbieraný počas zimných mesiacov, aby sa mohol použiť počas leta.

Ľudia v regióne zistili, že maltová zmes piesku, hliny, nepálených tehál, vápna, vaječných bielkov, popola a kozích srstí bola nielen odolná voči vode, ale aj skvelý izolant. Pomocou tejto starobylej púštnej malty dokázali postaviť 12 metrov vysoké ľadovne, ktoré siahali aj pod zem.

Voda odvádzaná z kanálov sa viedla do veľkých plytkých bazénov, ktoré boli postavené okolo kupoly. Voda v noci zamrzla a nasledujúce ráno sa narezala na dosky. Tie sa potom ukladali do podzemnej časti ľadovní, oddelené vrstvami slamy.  V letných mesiacoch sa dosky odstraňovali a nosili rôznym predajcom jedla na osli.

Poobede nás už víta provincia Yazd a samotné mesto, jedno z najstarších púštnych miest na svete s vežami ochraňujúcimi vetrolamy, ktoré je aj centrom zoroastriánov .

 Irán má vo svojom oficiálnom a dlhšom názve spomenuté to, že je islamskou republikou a hoci islam je na prvom mieste, nájdeme tu  stopy kresťanstva od krásnych kláštorov na západe krajiny až po kresťanskú štvrť Esfaháne, alebo v Hamadáne môžeme vidieť dôležitú židovskú hrobku Ester a Mordechaja. Ale v Iráne sa stretneme aj s tajomnými zoroastriánmi.

Chrám posvätného ohňa, teda Ateškáde.

Plameň, ktorý horí od roku 470!  Avšak nie na tomto mieste, lebo sa musel  sťahovať do bezpečia, do jaskýň v okolitých horách, ale už viac než 1550 rokov nezhasol. Plameň je pre komunitu tak posvätný, že kňazi k nemu pristupujú v rúškach aby ho svojim dychom neznečistili a drevo prikladajú v rukaviciach z rovnakého dôvodu. Vedľa chrámu je malé múzeum tradícii.

Kto sú zoroastriáni a čomu veria? Zoroastriáni sú stúpenci zoroastrizmu (mazdayasny), jedného z najstarších organizovaných monoteistických náboženstiev na svete, ktoré vzniklo v starovekej Perzii. Toto náboženstvo založil prorok Zarathuštra (po grécky Zoroaster) približne v 6. storočí pred n. l.

Zoroastriáni uctievajú jedného Boha. Ich etika je zhrnutá do troch hlavných zásad: dobré myšlienky (Humata), dobré slová (Hukhta) a dobré skutky (Havarashta). Často sú spájaní s ohňom (ohnivé chrámy), ktorý spolu s vodou považujú za čisté symboly božskej pravdy a spravodlivosti.  Netradovalo sa u nich pohreb do zeme, aby ju neznečistili, ale vystavovali ich v tzv. „vežiach ticha“ (dakhmy) supom. Dnes je to pomerne malá komunita, odhaduje sa, že na celom svete žije len asi 100 000 až 200 000 zoroastriánov. Zoroastrizmus mal obrovský vplyv na rozvoj neskorších monoteistických náboženstiev, najmä judaizmu, kresťanstva a islamu, pokiaľ ide o koncepty raja, pekla, súdneho dňa a osobnej morálky . Najznámejším zoroastriánom bol spevák skupiny Queen, Freddie Mercury.

Síce mesto  Yazd zaujme aj svojim hlineným labyrintom starých uličiek, badghírmi,  ale práve dedičstvo zoroastriánov je to, čo vám ostane v mysli najdlhšie.

Na periférii Yazdu  náhle z  prachu krajiny sa dvíhajú Veže mlčania, dve zoroastriánske pohrebiská.

Zoroastriáni nepochovávali svojich mŕtvych do zeme ani ich nespaľovali, pretože by znečistili všetky sväté elementy alebo živly,  teda zem, vodu, vzduch aj oheň. Mŕtvych priniesli do veží, uložili ich tak, aby ich tu našli draví vtáci a tí sa postarali o pohreb. Niečo podobné poznajú v Tibete. Dnes je takéto pochovávanie zakázané, no veže majú stále svoju atmosféru.

Krásna prechádzka v záhradách Dowlat Abad Garden, v historickej záhrade, kde  . je  33,8 metra vysoký lapač vetra, ktorý  je najvyšším lapačom vetra z nepálených hlinených tehál na svete. V roku 2011 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako súčasť Perzských záhrad.

V samotnom meste sme sa prechádzali okolo Piatkovej mešity, krásne zrekonštruovaných opevnení mesta, boli sme v Múzeu vody, v starom sídle, ktoré zobrazuje starovekú „civilizácia Qanat“. Zbierka nástrojov, zariadení, techník a vedomostí, ktoré sa za nimi skrývajú, je dostatočne bohatá na to, aby sa zhromažďovala a odovzdávala z generácie na generáciu.

Komplex Amir Chakhmaq je prominentná stavba v meste, ktorá je známa svojimi symetrickými zapustenými výklenkami. Súčasťou je aj  karavanserai,  tekyeh,( budova, kde sa zhromažďujú šiitskí moslimovia, aby smútili nad smrťou Husajna ibn Alího)  v mesiaci muharram , teda v prvom mesiaci islamského kalendára, ktorým sa  začína nový rok a je považovaný za „mesiac Alaha“)  kúpeľný dom, studňa so studenou vodou.

V Yazde sme mali  ubytovanie v nádhernom hoteli  zariadenom v orientálnom štýle.

Ideme ďalej! Ďalšie mesto, ďalšie čaro!

Isfahán: Klenot perzskej architektúry. Máloktoré iránske mesto má takú atmosféru ako práve toto, ktoré je právom nazývané najjagavejším drahokamom, výkladnou skriňa architektúry a najkrajším mestom Iránu.

V Esfaháne alebo Isfaháne sa dá začať s prehliadkou len na jednom jedinom mieste a to na  obrovskom  Emámovom námestí v srdci starého mesta. Je druhým najväčším námestím sveta po Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu, pričom  najdlhšia strana  meria 512 metrov. Námestie Naqsh-e Jahan  kde nájdeme  Ali Qapu Palace, Imámovu mešitu oproti  mešitu šejka Lotfolláha. V strede námestia je fontána a okolo sem tam prejde konská drožka.  

Mešita šejka Lotfolláha  zo 17.storočia je zvláštna, nemá nádvorie, ale to preto, že bola súkromnou mešitou perzského šáha, ktorý žil oproti v paláci. Dokonca sa pošuškáva, že sú obe stavby prepojené tajnou chodbou. Ideme dnu do mešity kde sa nám vynorí nad  hlavou obrovská, nádherná kupola. Dokonalosť perzskej architektúry v priamom prenose. Človek potrebuje čas, aby si vychutnal  kaligrafiu, mihráb, výzdobné prvky, kľudne si sadol na zem a nasával  atmosféru.

Emámová mešita je na prvý pohľad honosnejšia dokonca ako mešita šejka Loftolláha. Obrovské priestory, nádherná výzdoba, už sme na to v Iráne zvyknutí, no tu je dokonalá akustika. V strede mešity stačí nájsť farebnú kachličku kvôli akustike. Je to ako v gréckych divadlách, kedy z jedného bodu bolo počuť všade.

Ak niekto chce posielať domov pohľadnicu, Esfahán je na to najlepšie miesto v Iráne. Schránky nájdeme priamo oproti mešite šejka Lotfolláha. 

Palác Ali Qapu  zo 17.storočia. Je tu najkrajší panoramatický pohľad na Esfahán.

Palácu Chehel Sotoon zapísaný v zozname UNESCO.  Čehel Sotun (perzsky „štyridsať stĺpov“) pavilón a záhrada zo 17. storočia, ktorú si objednal postaviť šáh Abbás II. pre kráľovské recepcie a zábavu. Názov pochádza z 20 drevených stĺpov pri vchode, ktoré sa odrážajú v dlhom bazéne a vyzerajú ako štyridsať. Je to miesto svetového dedičstva UNESCO, známe svojimi freskami a historickými nástennými maľbami.

Mešita Jämé alebo Piatková mešita   historická kongregačná mešita ktorá  je výsledkom neustálej výstavby, rekonštrukcií, prístavieb a renovácií na tomto mieste od približne roku 771 n. l. do konca 20. storočia,ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Iránci milujú svoju architektúru a historické pamiatky, preto k ich najobľúbenejším miestam v Esfaháne patrí známy most Si-o-Seh Pol, teda v preklade do slovenčiny most 33 oblúkov,   slávny kamenný oblúkový most zo 17. storočia v na rieke  Zayandeh s dĺžkou okolo 300 metrov.  Počas najhorúcejších letných mesiacov rieka úplne vysychá a dá sa poprechádzať po jej dne, ale už začiatkom septembra je opäť naplnená vodou. Množstvo ľudí v okolí mosta posedáva na tráve, rozprávajú sa, prechádzajú, alebo si človek všimne aj zaľúbené dvojice snažiace sa ukradnúť pre seba kúsok tichého, ničím nerušeného miestečka v jednom z kamenných výklenkov mosta.

Prejdime sa hore dole krásnym mostom, a potom sa vyberieme k mostu menom Khajoo (Chadžu). Po Si-o-Seh Pol je mostom číslo dva. Je mohutnejší a honosnejší, no menej slávny.

A máme tu aj kresťanskú cirkev ….

A na záver nás čaká hlavné mesto, Teherán, najväčšie mesto Iránu

Mesto síce  nemá najkrajšie perzské mešity či vzácne staroveké stavby, no nesie genius loci miesta, kde sa tvorili dejiny 20. storočia.

Dejiny Teheránu sa začínajú písať až koncom 18. storočia, kedy si ho za svoje hlavné mesto zvolila perzská dynastia Kadžarovcov.

Máloktoré iránske mesto je také rozdelené ako Teherán. Jeho južná časť je chudobnejšia, plné radov nekonečných bazárov, hlučná, počuť tu zvolávanie na modlitby a viac žien sa zahaľuje do čiernych čádorov. Severný Teherán je pravým opakov južnej časti. Široké ulice so stromoradím, zdobená architektúrou s európskymi črtami, ženy nenosia čador, ani abáyu a na hlave majú len prehodenú šatku, ľudia sa stretávajú v kaviarničkách pri kvalitnej káve. A je tu aj príjemnejšia klíma, pretože je bližšie k zasneženým horám Alborz.

Teherán rozdeľuje neviditeľná čiara, ktorá zmení všetko - od zmýšľania, cez náboženstvo až po postavenie v spoločnosti. Spojnicou týchto dvoch svetov v jednom meste je  bulvár Vali Asr so 17 kilometrovou dĺžkou. 

Poďme sa pozrieť čo nám Teherán ponúka!

Veža Azadi

Jednou z prvých pamiatok, ktoré v Teheráne uvidíme, je slávna veža Azadi vysoká 45 metrov, ktorá patrí k ikonám mesta. Vežu dal postaviť šah na oslavu 2500 výročia  Perzskej ríše s pôvodným názvom Pamätník kráľov. Stala sa symbolom aj počas revolúcie v roku 1979 a nazývajú ju Azadi , teda  Veža slobody, nakoľko Azadi znamená v perzštine a iných jazykoch slobodu alebo voľnosť.  Na vrchole má vyhliadkovú plošinu, ktorá ponúka 360-stupňový panoramatický výhľad na panorámu mesta, okolité pohorie Alborz a námestie Azadi ale aj na televíznu vežu Borj-e Milad.

 

Golestánsky palác,  komplex budov a parkov v centre Teheránu, ktorý je zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. 

Areál vznikol ako pevnosť (Arg) a koncom 18. storočia, keď Kadžárovci urobili z Teheránu hlavné mesto, sa stal oficiálne panovnícku rezidenciou. Najväčšia časť paláca vznikla roku spojil tradície perzského staviteľstva vyznačujúceho sa bohatou ornamentikou s najnovšími západnými vplyvmi.

Šáh Reza v rámci svojho reformného programu presídlil do nového paláca Nijávarán na severnom predmestí a dal zbúrať hradby citadely, aby uvoľnili priestor modernej výstavbe. Ku Golestánskemu palácu patrí sedemnásť budov obklopených okrasnými záhradami. Nachádza sa tu audienčná sála s mramorovým trónom z polovice 18. storočia, zrkadlová sála, slonovinová sála, sála briliantov, palác veterných veží, ktorý si vďaka dômyselnému systému vetrania udržuje príjemnú teplotu aj v najväčších horúčavách, etnografické múzeum, výstava darov, ktoré šáhovia dostali od zahraničných návštev, expozícia venovaná histórii iránskej fotografie, knižnica, archív,  vyhliadkové terasy, vodné nádrže a fontány. Dokonca je tam aj krásny krištáľový luster z bývalého Československa.

A ide sa na vežu!  Borj-e Milad, ktorá so svojou výškou 435 m je najvyššou vežou v Iráne, piatou najvyššou vežou na svete. Krásne výhľady, milí ľudia, ktorí sa chceli fotiť a rozprávať sa s nám spríjemnili tento  krásny deň.

A aká by to bola návšteva bez dobrého jedla?

Čo dodať  na záver? Irán je obrovská krajina s nádhernými pamiatkami z Perzskej ríše, krajina s bohatou minulosťou v viac ako 3000 ročnou tradíciou.

Irán, je jednou z najstarších a najvplyvnejších kolísok civilizácie na svete. V priebehu dejín pôsobil Irán ako kultúrny most spájajúci južnú/východnú Európu, strednú Áziu, južnú Áziu a Blízky východ. Dokonca aj po  islamskom dobytí iránska kultúra hlboko formovala islamský zlatý vek vo filozofii, vede a literatúre. Položili sa tu základy ľudskej civilizácie, najmä v oblastiach, umenia, filozofie a v  kultúre. 

Irán je krajina, ktorá očarí každého cestovateľa a milovníci histórie budú z Iránu  nadšení!