Andalúzia - zase trochu inak (2026)

 

Andalúzia - zase trochu inak (2026)

Už som raz bola v Andalúzii, ale sme sa rozhodli s kamoškou Kristínkou, práve preto, že je priamy letecký spoj z Košíc do Málagy, že začiatkom septembra ideme na poznávaciu a oddychovú cestu.


Let z Košíc trvá okoko 3,5 hodín a po prílete sme pokračovali do známeho letoviska na Costa del Sol, teda na Slnečnom pobreží, a to do Torremolinos rýchlovlakom C1. Nemá význam ostať v Málage, totiž  je tam síce mestská pláž ale nie sú promenády a ani atmosféra nie je taká ako v letovisku Torremolinos alebo Benalmadena.

Tak teda rýchlovlakom, na ktorý sa dá kúpiť lístok systémom Tap & Go,  (alebo bezkontaktný nákup) ktorý je  rýchly spôsob platenia za cestovné priložením platobnej karty, smartfónu alebo hodiniek k terminálu.

Keďže bolo už neskoro večer a nechcelo sa nám ťahať s kufrom síce, my cestujeme stále len „cabin bag“ – om, ale predsa sme si povedali, že aj na ten kúsok si zoberieme taxík, ktorý nás doniesol na začiatok pešej zóny, totiž náš hotel Cabello bol v centre pešej zóny na pár krokov od pláže Carihuella  a mora. Takže z okna sme mali výhľad na more a mali sme blízko aj na promenádu. No a čo urobia dve dámy po prílete? Nie, nebudú sa vybaľovať! Ale idú sa prejsť na promenádu a navečerať sa. Len tak “random” sme našli dobrú reštauráciu.





Na druhý deň sme mali na pláne mesto Málaga, kde sme išli mestskou hromadnou dopravou,  linkou M110 ktorá, z našej neďalekej zastávky Carihuella  nás odviezla priamo do centra mesta. Áno dá sa ísť aj rýchlovlakom C1, ale vtedy človek uvidí menej ako z autobusu a k zastávke rýchlovlaku je ďalej ako k zastávke autobusu.  A my rady sledujeme okolie. Lístok v MHD sa kupuje aj u šoféra za 1,80,-€ alebo je možné mať zakúpenú kartu na viac dní. Platba u šoféra len v hotovosti!

No a ako začať prehliadku Málagy než svetoznámym Museo Picasso Málaga. Potom nasledovala prehliadka bytu, v dome na námestí Plaza de la Merced (známy ako Museo Casa Natal), kde sa narodil. Aj tu je inštalovaná pekná výstava s niekoľkými artefaktami. Áno, Pablo Picasso sa narodil v španielskej Málage. Slávny spoluzakladateľ kubizmu prišiel na svet práve v tomto andalúzskom meste. Hoci detstvo a mladosť neskôr prežil najmä v Barcelone a väčšinu dospelého života strávil vo Francúzsku, Málaga zostáva jeho rodným mestom.








Samozrejme sme sa prešli centrom mesta a pozreli sme si aj historické a významné budovy, neboli sme síce hore na hrade Gibralfaro ani v maurskej pevnosti Alcazaba (ja som to minule už absolvovala) ale vzhľadom na horúce počasie ani sa nám nechcelo. 




Mali sme však chutný  obed a deň sme ukončili v Teatro Flamenco, kde sme boli na dynamickom predstavení typického španielskeho tanca flamenco. Flamenco je expresívny španielsky hudobno-tanečný žáner, ktorý v roku 2010 UNESCO vyhlásila za celosvetové nemateriálne dedičstvo ľudstva. Pochádza z južného Španielska, predovšetkým z Andalúzie, kde vznikol v 15. storočí vzájomným miešaním rómskej, španielskej, arabskej a židovskej kultúry. Je to hlboké a temperamentné umenie plné emócií, vášne a prísnych rytmických pravidiel.



Príjemný deň sme zakončili krátkou prechádzkou na prístavnej promenáde. 





Naspäť autobusom do Torremolinos na slávnu pláž Carihuella, kde sme boli na večeri a trochu sme sa prešli.

Keďže sme mali na ďalší deň kúpenú vstupenku do Alhambra v Granade, vrátane záhrad Generalife a palácov Nasrid  tak sme trochu privstali, išli sme mestskou hromadnou dopravou, autobusom M110, ktorej zastávka bola na 3 minúty chôdze od hotela, priamo na autobusovú stanicu v Málage. Teda presnejšie vystúpili sme na zastavke pri  železničnej stanici, a odtiaľ sme prešli na druhú stranu na autobusovú stanicu.

No ale aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili na autobusovej stanici, že lístky na ranný spoj do mesta Granada sú vypredané a najbližší spoj ide poobede, ked už sme mali byť na mieste! No nevadí, trochu adrenalínu treba predsa! Tak sme prešli na železničnú stanicu a tam som kúpila lístok online a za pár minút sme už sedeli vo vlaku smerom do Granady.

Keďže sme vedeli že v Alhambra (ináč to znamená Palác) sa nachodíme dosť, tak zo železničnej stanice sme si zobrali taxík ktorý nás vyviezol k hradu. Tam sme ešte mali čas aj na ľahké raňajky a sme na určený čas už boli aj na vstupe a začali sme nádhernú prehliadku.

 Alhambra v španielskej Granade je fascinujúca predovšetkým tým, že ide o jediný kompletne zachovaný stredoveký moslimský palácový komplex v Európe a vrcholné dielo islamskej architektúry na kontinente. Tento rozsiahly areál, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO v sebe spája vojenskú pevnosť, luxusné sultánske paláce a úchvatné záhrady. Je svedectvom o moci, vyspelej kultúre a estetike nasridskej dynastie, ktorá vládla poslednému moslimskému kráľovstvu v Španielsku.



Len niekoľko zaujímavostí o samotnom Paláci:

-          Úchvatná maurská architektúra: Interiéry palácov sú preslávené neskutočne detailnou štukovou výzdobou, arabeskami, kaligrafickými nápismi básní priamo na stenách a precíznou geometriou. Svetlo a tieň tu hrajú dôležitú umeleckú úlohu.






-          Dokonalá práca s vodou: Voda bola pre staviteľov symbolom raja. Komplex je pretkaný dômyselným systémom fontán, vodných kanálov a zrkadliacich sa bazénov, ktoré priestor nielen dekorujú, ale v horúcom andalúzskom lete aj prirodzene ochladzujú.



-          Ikonické nádvoria a paláce: Najznámejšou časťou sú Nasridské paláce (Palacios Nazaríes), v ktorých nájdete mýtické Levie nádvorie (Patio de los Leones) s fontánou podopieranou dvanástimi mramorovými levmi či Patio de los Arrayanes s obrovskou vodnou hladinou.











-          Letné sídlo a záhrady Generalife: Tento priľahlý palác slúžil ako oddychové miesto pre sultánov. Je obklopený rozsiahlymi, terasovitými záhradami plnými kvetov, vôní a neustále tečúcej vody.







-          Unikátny stret kultúr: Po reconquiste (znovudobytí kresťanskými panovníkmi) v roku 1492 sa komplex transformoval. V tesnej blízkosti jemných maurských palácov tak dnes stojí mohutný renesančný Palác Karola V., čo vytvára fascinujúci architektonický kontrast.




-          Strategická poloha a výhľady: Alhambra leží na kopci al-Sabika nad Granadou. Ponúka preto dychberúce panoramatické výhľady na starobylú štvrť Albaicín a pohorie Sierra Nevada v pozadí.



Po tomto nádhernom zážitku sme nasadli do taxíka, ktorý nás cez židovskú  štvrť zaviezol do centra mesta, kde sme mali možnosť urobiť prehliadku a „vhupli“ sme aj do jednej svadby v Katedrále.  

Katedrála v Granade patrí k najvýznamnejším architektonickým skvostom španielskej renesancie a je jedným z hlavných symbolov definitívneho víťazstva kresťanstva nad maurskou nadvládou na Pyrenejskom polostrove.



Royal Chapel of Granada- kráľovská kaplnka sa nachdáza v tesnej blízkosti katedrály. Je to neskorogotický pamätník, ktorý slúži ako miesto posledného odpočinku najvýznamnejších španielskych panovníkov, katolíckych monarchov Izabely I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho.



Palacio de la Madraza je starobylá maurská univerzita, ktorá síce bola neskôr prestavaná, ale ukrýva nádhernú modlitebňu- oratórium s bohatým štukovým zdobením v pôvodnom islamskom štýle.



Corral del Carbón (v preklade „Uhoľný dvor“) je najstaršia zachovaná arabská pamiatka v španielskej Granade a zároveň jediný kompletne zachovaný nasridský karavanseráj (alhóndiga) na celom Pyrenejskom polostrove. V kresťanskom období sa budova využívala ako divadelný dvor (corral de comedias) a neskôr ako pavlačový dom. Až v  17. storočí získala budova svoj dnešný názov, nakoľko slúžila ako veľkosklad na drevené uhlie.



Mohli sme ísť ešte do arabskej štvrti  Albaicín, ktorá  je však  pomerne strmá a plná schodov. A práve preto sme nechceli zase šliapať na kopec. A časovo sme mali tiež už len toľko, aby sme si sadli na dobrý neskorý obed na výbornú paellu s plodmi mora s pivom a potom sme už išli  autobusom na železničnú stanicu, kde sme si ešte dali kávičku a zákusok.


Po príchode do Torremolinos sme si dali ako večeru zmrzlinu a prechádzku po promenáde. Síce nemali sme nedostatok krokov ani v tento  deň.


No a potom deň relaxu, teda bez výletu mimo nášho letoviska. Okrem plávania sme sa boli pozrieť v centre mesta Torremolinos, prešli sme sa krásnou promenádou , dali sme si dobrý obed a Prosecco.

Ináč názov mesta Torremolinos znamená  “veža mlynov” (pochádza zo slov torre – veža a molinos – mlyny). Letovisko je obľúbené na Costa del Sol, teda na Slnečnom pobreží Andalúzie. 











Ďalší deň sme mali naplánovanú cestu do Córdoby, no ale tu pre zmenu zase vlak meškal, ale našťastie sme nemali problém so vstupom na určitý čas do mešito – katedály. Zase sme išli zo železničkej stanice v Córdobe taxíkom k mešito-katedrále a už odtiaľ sme pokračovali v prehliadne jednotlivých štvrtí pešo.

Ale začnime u mešita -katedrály! No nádherné ! Mešita-katedrála v Córdobe známa aj pod historickým názvom Veľká mešita v Córdobe, je jednou z najúchvatnejších a najunikátnejších náboženských stavieb na svete. Tento architektonický div, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, je fascinujúcim spojením dvoch odlišných svetov a náboženstiev – islamského a kresťanského. Nekonečný les stĺpov a maurská sláva!  Stavbu pôvodne začal budovať emír Abd al-Rahman I. v roku 785 na mieste pôvodného kresťanského vizigótskeho kostola. Počas nasledujúcich storočí ju maurskí vládcovia niekoľkokrát rozšírili, až sa stala druhou najväčšou mešitou v celom islamskom svete.

Najznámejším prvkom mešity je jej interiér s viac ako 850 stĺpmi z mramoru, žuly a jaspisu, ktoré sú prepojené ikonickými dvojitými podkovovitými oblúkmi z červených tehál a bieleho kameňa. Tento vizuálny efekt vytvára pocit nekonečného, mystického „kamenného lesa“. Srdcom islamskej časti je úchvatne zdobený modlitebný výklenok Mihráb, ktorého zlaté mozaiky poslali ako dar byzantskí cisári z Konštantínopola.











Katedrála v srdci mešity! Keď v roku 1236 kresťanskí panovníci počas reconquisty dobyli Córdobu, budovu premenili na katolícky chrám. Najzásadnejší zásah prišiel v 16. storočí, kedy kráľ Karol V. povolil uprostred existujúcej mešity postaviť veľkolepú renesančnú a barokovú katedrálnu loď s bohatým chórom a hlavným oltárom. Hoci Karol V. neskôr údajne oľutoval, že stavitelia „postavili niečo, čo sa dá vidieť kdekoľvek, a zničili to, čo bolo jedinečné na svete“, vznikol tým dodnes nevídaný architektonický hybrid.








Zvonica (Torre Campanario) je pôvodný maurský minaret, ktorý bol prestavaný na barokovú zvonicu.


Súčasťou areálu je aj známe nádvorie Patio de los Naranjos (Pomarančovníkový dvor) s fontánami a desiatkami pomarančovníkov, ktoré slúžilo moslimom na rituálnu očistu pred modlitbou a dnes je voľne prístupnou oázou pokoja.

A pretože sme chceli ešte veľa vidieť tak sme využili ponuku konského povozu, ktorým sme prešli centrum mesta po jednotlivých švtrtiach.  Malebná Židovská štvrť (Judería), rímsky most Puente Romano cez rieku Guadalquivir a kvetinové uličky (Calleja de las Flores). Krešťanská a arabská štvrť, každý niečim zaujímavá a malebné  uličky.







Po ukončený tejto prehliadky sme sa vrátili do židovskej štvrti a pozreli sme si synagógu a po dobrom obede sme sa vybrali  cez bránu Almodóvar  na  centrálne námestie Plaza de Las Tendillas a cez centrum mesta sme pomaličky smerovali na železničnú stanicu. Zastavili sme sa ešte pri soche Lectora de diario - (Čitateľka novín) ktorá vznikla  pri príležitosti výročia miestnych novín Diario Córdoba.












Večera v letovisku Torremolinos a zase krásny deň za nami.





Oficiálny itinerár sme vyčerpali ale ešte sme mali pár dní pred sebou, ktoré sme trávili len v letovisku v Torremolinos, ale jeden deň na pol dňa sme urobili výlet do vedľajšieho letoviska, Benalmadena. Premáva tam MHD, mali sme v pláne sa vyviesť lanovkou, ktorá   premáva na horu Monte Calamorro. No ale smola. Vraj v ten deň kvôli vetru lanovka nepremávala, síce lístky online veselo predávali, no a potom som sa s nimi naťahovala týždeň o vrátenie ceny lístka. No Španieli majú čas! Maňana!!

Tak sme išli na ďalší kopec nad mestom Benalmadena, odkiaľ je tiež krásny výhľad a kde je  stúpa, ktorá síce nie je jediná  v Európe, ale drží iné svetové prvenstvo lebo je najväčšia a najvyššia budhistická stúpa v celej Európe a vôbec v západnom svete.








Odtiaľ sme sa presunuli do vedľajšej motýlej záhrady a po obede sme už zase boli v mori.





Už len na ďalší deň chceck out z hotela presun autobusom na stanicu rýchlovlaku a odtiaľ priamo na letisko. Ešte nákup drobných suvenírov a let domov.

Tak sme strávili krásne dni aj pri mori aj ochutnávkou vynikajúceho jedla aj prehliadkou krásnych pamiatok, čiže uspokojili sme aj dušu aj telo.  

To že do Málagy sa bude lietať aj na jeseň ale určite aj na budúci rok, je dobré mať takýto itinerár, ktorý určite viacerým cestovateľom poslúži.

O iných zážitkoch z Andalúzie spred niekoľkých rokov vrátane Gibraltaru sa viete dočítať tu:

https://damynacestach.blogspot.com/2024/08/temperamentna-andaluzia-skalnaty.html




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Transsibírska magistrála 2026

Silvester v Senegale

Líbya - „srdce mora“- "krajina Libu"