Mezopotámia - kolíska civilizácie juh

Keď sa sen stane skutočnosťou! 

Keď sme sa v škole učili o Mezopotámii, o sútoku riek Tigris a Eufrates, o starodávnej civilizácii, o mieste kde vznilko písmo, už vtedy som mala túžbu, všetko vidieť ... a teraz v roku 2024 osobne prechádzam tieto miesta! To je sen, ktorý sa stal skutočnosťou!

Mezopotámia, alebo terajší Irak bol mojim ďalším cestovateľským cieľom, prejsť čo najviac miest ako sa len dá, vidieť históriu, zhmotnenú v stavbách starodávnych zikkuratov, mešít, minaretov a pohladiť tehly staré minimálne 7000 rokov.

Áno viacerí ma odhovárali, že ako tam bude,  veď tam bola vojna, krajina je zničená, a podobne, ale som bola prekvapená, že dôsledky vojny skoro nikde nevidieť, a to už pomaličky ani v Mosule. Tempo, akým sa stavajú diaľnice, rekonštuujú sa domy, stavajú nové obytné štvrte je vysoké, obchody plné tovaru, ulice ligotajúce sa vo svetle  reklamných pútačov, krásne a elegantné kaviarne a reštaurácie, či street food-y, milí a usmievajúci sa ľudia, mládež baviaca sa v kaviarňach... to je všetko terajší Irak.

Niečo z bohatej  histórie:

Mezopotámia alias  „Medziriečie“ je názov:

• v širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba Irak a časť Sýrie),
• v užšom zmysle a pôvodne: len územia  na sever od Bagdadu na západ od geografickej Asýrie .

Mezopotámia je  kolískou ľudskej civilizácie (najprv severná, potom južná). Názov Mezopotámia sa tradične používa najmä pre obdobie asi 10000 pred n.l. (prvé sídla) až po rok 651 (dobytie Arabmi).

Mezopotámia sa po roku 3500 pred n.l. politicky delila na Akkad a Sumer, neskôr na Asýriu a Babyloniu.

Z čisto geografického hľadiska sa však pre ľubovoľné obdobie rozlišuje:                            

• Asýria, čiže severné povodie rieky Tigris až dolu po mesto Sámarrá
• Mezopotámia v užšom zmysle, čiže stredné povodie rieky Eufrates na západ od Asýrie
• na juhu: Babylonia, čiže (záplavové) územie riek Eufrates a Tigris od dnešného Bagdadu na juh

Táto oblasť bola od 6. tisícročia pred n. l. domovom niekoľkých úspešných civilizácií, napr. Akkadskej, Sumerskej, Novoasýrskej, Novobabylonskej a Seleukovskej ríše, vládli jej tiež dynastie Arsakovcov, Sásánovcov a Abbásovcov. Po ovládnutí moslimskými Arabmi v polovici 7. storočia bolo toto územie súčasťou kalifátu za vlády volených kalifov a Umajjovcov, ílchanátu, ríše Safíovcov a Afšárovcov a Osmanskej ríše. Hranice moderného Iraku určila Spoločnosť národov po tom, čo bola v roku 1920 Osmanská ríša rozdelená. Oblasť Iraku pripadla Spojenému kráľovstvu ako mandátne územie pod názvom Britský mandát Mezopotámie. V roku 1921 bola ustanovená monarchia a Iracké kráľovstvo získalo nezávislosť od Spojeného kráľovstva v roku 1932. V roku 1958 vznikla Iracká republika, ktorá bola medzi rokmi 1968 a 2003 ovládaná socialistickou stranou Baas, ktorej vodcom a prezidentom krajiny sa v roku 1978 stal Saddam Hussein. Zahraničnú politiku i vnútroštátnu situáciu výrazne ovplyvnili iracko-iránska vojna a vojna v Perzskom zálive. V roku 2003 do Iraku vnikla koalícia vedená Spojenými štátmi a územie začala okupovať. O rok neskôr bola kontrola odovzdaná dočasnej vláde, v roku 2005 bola prijatá nová ústava a zvolená nová vláda. Poslední americkí vojaci krajinu opustili 18. decembra 2011.

Samotný názov Irak podľa arabskej  ľudovej etymológie znamená "hlboko zakorenená, dobre zavlažovaná, úrodná". A skutočne je to tak, lebo tzv. Fertile crescent teda úrodný polmesiac, ktorý sa tiahne aj cez územie Iraku, disponuje úrodnou pôdou a je tu rozvinuté poľnohospodárstvo.

Začíname naše putovanie od juhu na sever krajiny!

Na juh Iraku do  mesta Basra, alebo Basrah,   sme doleteli s medzipristátím v Dohe.

V arabčine slovo baṣrah znamená „dozorca“, čo mohlo byť narážkou na pôvod mesta ako arabskej vojenskej základne proti Sassanidom.

Basra je prístavné mesto v južnom Iraku a zárovreň tretie najväčšie mesto  za Bagdadom a Mosulom. Mesto sa nachádza v blízkosti iránsko-irackej hranice na severovýchodnej časti Arabského polostrova a nachádza sa pozdĺž brehov rieky Shatt al-Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Mesto je hlavné priemyselné centrum Iraku. Počas iránsko-irackej vojny bola Basra ťažko ostreľovaná a obliehaná iránskymi silami. Mesto utrpelo veľké škody počas vojny v Perzskom zálive. Dnes už je ale Basra  modernou a rušnou metropolu s prístavom a letiskom. Mesto v posledných rokoch prilákalo veľké množstvo investícií, čím sa zvýšila jeho prosperita.

Po získaní vstupných víz na letisku, sme sa vydali na prehliadku mesta, ktorú sme začali v starom meste. Staré mesto pretína systém kanálov, ktoré slúžili na prepravu ľudí a tovaru, preto sa mu hovorí „Benátky  Východu“. Pozdĺž kanála nájdeme takzvané „Shanasheel domy“ zdobené charakteristickými drevorezbami a vyčnievajúcimi balkónmi. Rad tradičných domov zo 16. až 17. storočia nazývaných Shanasheel alebo Mashrabiya stoja pozdĺž kanála. Prepracovaná šanasheel tesárska technika pre okná, ktoré vyčnievajú smerom von do ulice, je tradičným štýlom osmanských budov v devätnástom storočí. V roku 2022 začalo UNESCO svoj projekt renovácie unikátnych budov Shanasheel. V jednom z týchto domov je etablované malé múzeum voskových figurín,  predstavujúce zabudnuté remeslá krajiny.

 A pokračovali sme do Basrah Museum, ktoré sídli v bývalom paláci Saddáma Husseina. Jeho bohatá zbierka súvisí s sumerskymi, asyrskymi,  babylonskými, perzskými civilizáciami, ako aj s históriou samotného mesta. Už tu vystavené exponáty boli fascinujúce a to ešte sme nevedeli čo nás čaká na jednotlivých pamiatkach a archeologických náleziskách.

Po vynikajúcom obede a „povinnej“ prechádzke po bazári sme si vychutnali kávu alebo čaj v jednej strešnej kaviarni s krásnym výhľadom na mesto a rieku Shatt al-Arab. A práve na tejto rieke sme absolvovali krásnu plavbu pri západe slnka. Shatt al-Arab alebo rieka Arabov, je  dlhá asi 200 kilometrov,  sa tvorí na sútoku riek Eufrates a Tigris v meste al - Qurnah. Južný koniec rieky tvorí iránsko-irackú hranicu až po jej ústie, kde ústi do Perzského zálivu.

A samozrejme zase sme mali možnosť z diaľky vidieť ďalšie sídlo, palác  Saddama Husseina. Impozantný most Muhhmad Baquir Al-Sadr, svietiaci rôznymi farbami, alebo zdvíhací most, (v prípade konfliktu s Iránom môžu zdvihnúť a prerušia možné cestné spojenie) ale aj vraky ľodi ako pozostatky z vojny v Perzskom zálive.  Ubytovanie bolo v elegantnom hoteli s výhľadom  na rieku, osvetlené mosty a samotné mesto. Nemyslela som si, že Irak ma takto milo prekvapí hneď v prvý deň.

Cesta pokračuje na miesto sútoku riek Tigris a Eufrates do al-Qurnah. A zvykáme si na časté kontroly tzv. check point, kde policajti s vojakmi kontrolujú autá, počas celej cesty sme ich mali minimálne 30 ale bezpečnosť je na prvom mieste. Pozreli sa na pasy, niekedy prišlo aj do autobusu, niekedy len zvonku sa pozreli. Odkiaľ ste:  Slovakia. Ich odpoveď bola: há? Niektorí skôr narodení poznali Československo, veď sme onoho času znamenali aj niečo vo svete.

A stojím na mieste sútoku riek Tigris a Eufrates!!!! Tigris pramení v horách Taurus, a  Eufrat vzniká sútokom riek v  Arménskej vysočine  v Turecku,  pretekajú cez Sýriu a Irak, a práve na mieste al-Qurnah sa spoja a pokračujú ďalej ako rieka Arabov, teda Shatt al-Arab. Eufrates v aramejčine znamená „sladká voda“. Vraj to sa nachádzal biblický Eden. Neďaleko je Adamov stom, alias Strom múdrosti. Možno by sa oplatilo aj zaplávať si v sútoku riek, ale to nechám na vtedy keď sa tu ešte raz vrátim.

Čaká nás krásna plavba v močiaroch Chibayish, kde počas plavby v trojmiestnom člne  na nás z brehu mávajú rybári, okolo nás plávajú  divé husi a kačky, počúvame spev vtákov ale vidíme aj kúpajúcich sa byvolov. V tejto oblasti žijú Madanovia, tradiční obyvatelia močiarov,  ktorí sa živia výrobou rôznych predmetov z rákosia ako aj rybolovom. Po krásnej plavbe spletitými cestičkami močiarov,  čerstvo ulovená  ryba chutí vynikajúce,  a pocit autentickosti umocňuje aj to, že obed sa podáva vo veľkom ceremoniálnom dome  z rákosia tzv.mudhif a je servírovaný na podlahe. Mudhif stavby sú jedným z tradičných typov stavieb, ktoré stavali Arabi z močiarov v južnom Iraku už najmenej 5000 rokov. Táto oblasť je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. 

A ide sa ďalej! A objavil sa pred nami prvý zikkurat! Zikkurat (alebo chrám) je pôvodne akkadský názov typu chrámu staveného v celej Mezopotámii od konca 3. tisícročia pred n. l., teda pochádzajúci skoro vždy zo sumerského obdobia. Ako staroegyptská pyramída, aj staroveký blízkovýchodný zikkurat má štyri strany a týči sa do ríše bohov. Avšak, na rozdiel od egyptských pyramíd, exteriér zikkuratov nebol hladký, ale stupňovitý, aby vyhovoval práci, ktorá prebiehala v štruktúre, ako aj náboženským rituálom, ktoré boli nevyhnutné pre staroveké mestá Blízkeho východu. Zikkuraty sú impozantným dôkazom sily a zručnosti starovekej kultúry, ktorá ich vytvorila.

Jedným z najväčších a najlepšie zachovaných zikkuratov v Mezopotámii je Veľký zikkurat v v bývalom sumerskom mestskom štáte  Ur.   Zikkurat v Ur a chrám na jeho vrchole boli postavené okolo roku 2100 pred n. l. od kráľa Ur-Nammu z tretej dynastie Ur pre bohyňu mesiaca Nannu, božskú patrónku mestského štátu.

Po prenocovaní v meste Násariyah, kde som bola prekvapená z obchodov plných tovaru,  pokračujeme do mesta Uruk. Uruk je starším mestom než Ur a hrdí sa tým, že tu vzniklo písmo a literatúra. Epos o Gilgamešovi pochádza odtiaľto. Sumerské mesto, chránené bohyňou Inannou, bolo najväčšie v celej Mezopotámii. Uruk, ktorý sa nachádza v južnom regióne Sumer (dnešná Warka, Irak), bol v aramejčine známy ako Erech, o ktorom sa predpokladá, že viedol k vzniku moderného názvu krajiny Irak. Právom je nazývaný aj „matkou miest“ , keďže s rozlohou viac ako 100 ha na konci 4.storočia pred n. l. predstavoval najväčšie mesto v celej Mezopotámii.  Neopísateľný zážitok, kráčajúc v Uruku, kde len tak ležia na zemi stovky artefaktov, dokumentujúcich minulosť. Zobrať do ruky tehličku s klinovým písmom, alebo rozbitý džbán, či iný predmet, je fascinujúci pocit. Držať v ruke veci 7000 rokov staré! No neuveriteľné ale predsa je to skutočnosť. Samozrejme aj toto miesto je zapísané do  svetového dedičstva UNESCO.

Pokračujeme do mesta Nadjaf, kde nás čaká prvý kontakt s mešitami Iraku. Ale najprv sa pozrieme na  Cintorín Wadi Al-Salam, ktorý  je jedným z najväčších cintorínov na svete; zahŕňa pozostatky miliónov moslimov a desiatky vedcov, strážcov a ctiteľov. (vraj viac ako 6 miliónov hrobov sa tu nachádza)

A prvýkrát vchádzame do mešity, pričom sú oddelené vstupy pre ženy a pre mužov. Samozrejme je potrebné mať abayu, tu však je dovolené mať len čiernu, iná farba by bola : Haram, teda zakázaná.  A tiež hidjab, teda šatku na vlasy, ale je dobré mať aj Al-Amra, teda pod šatku si zobrať tzv. čiapočku, cez ktorú sa šatka nešmýka. A cez početné kontroly sa dostaneme do nádherne zdobenej, trblietajúcej sa mešity Imáma Aliho, plnej krištáľových lustrov a ozdôb v podobe úryvkov z Koránu na majolikách. Vo vnútri je aj  svätyňa imáma Aliho, ktorý bol  zať a spoločník islamského proroka Mohameda. Každý rok navštívia svätyňu milióny pútnikov a vzdajú hold Imámovi Alimu. Veriaci sa tu  modlia, samozrejme zvlášť ženy a zvlášť muži. Keďže je tu aj najväčší cintorín, tak sme videli ako niesli zosnulých na poslednú rozlúčku  do mešity a z mešity na pohrebisko. Miešané dojmy.

 

Noc sme strávili v elegantnom hoteli v meste a ráno sme navštívili ďalšiu mešitu v meste Kufa a to Great Mosque of Kufa, teda Veľkú mešitu mesta Kufa. Táto mešita je jednou z najstarších, zachovaných  mešít na svete, bola postavená v 7. storočí, samozrejme viackrát renovaná a prestavaná. Plocha budovy meria približne 11 000 metrov štvorcových.  Historicky mal jeden minaret, dnešná mešita má štyri minarety. Tu už sme do výbavy dostali aj ponožky, keďže priestorovo je to obrovská mešita a nechodí sa len vo vnútri ale aj na nádvorí.

Pokračovaním po ceste sme navštívili Ezekielov hrob, v Dhu Al-Kifl, ktorý  je uctievaný Židmi ako miesto odpočinku.Historicky najstaršie a najdôležitejšie židovské miesto v Mezopotámii, kde je teraz mešita Al-Nukhailah, ktorá bola postavená na vrchu pôvodného miesta.  

Za niekoľko  hodín sme sa dostali do Provincie Svätá Karbala, kde je najposvätnejšie mesto Karbala,  v podstate iracká Mekka. V Karbale sme sa ubytovali v nádhernom 5 hviezdičkovom hoteli s obrovskou záhradou a viacerými reštauráciami. Ešte v ten istý deň podvečer sme navštívili Veľkú mešitu v Karbala kde sú svätyne Al Abbas a Imama Husseina.  V moto meste zomrel Imam Hussein počas tzv. "masakru v Karbale" v 680 roku.  Vraj tu je pochované len jeho telo, hlava sa nachádza v Damaskuse, v Sýrii. Zase všetko obrovské, trblietajúce sa, nádherné. A tu zase chceli aby som odstránila rúž, pričom som nemala som výrazný rúž, ale som povedala, že je to „tatoo“ tak sa uspokojila a pustila ma.

Ďalší deň- ďalší cieľ : Babylon

Po ceste sa zastavíme  pri soche tvorcu prvého zákona : Chammurapi  (kódex alebo zbierka právnych ustanovení, vtesaný do 2,25 m vysokej stély z čierneho dioritu klinovým písmom, repliku   je možné vidieť v Irackom múzeu v Bagdage, originál je v Parížskom múzeu) a môžeme sa vrátiť v čase prechádzkou v Babylone.

 Dnešnú obnovenú podobu Babylonu inicioval Saddam Hussein, bývalý iracký prezident, a samozrejme neďaleko si dal postaviť aj ďalší zo svojich palácov, aby mal pekný výhľad na Babylon a na rieku Eufrates.  Vošli sme cez Ishtarinu bránu ( je to len replika, originál je v Berlínskom múzeu, ako množstvo artefaktov z vykopávok z Mezopotámie) a ocitli sme sa medzi rekonštrukciou čiastočne  opravenými ruinami Babylonu, mohli sme sa prejsť okolo Cesty procesií, videli sme Palác, miesto babylonského zikkuratu (pravdepodobne babylonská veža)  zachovalú sochu leva z granitu ako aj mozaikové obklady stien z ktorých väčšina je tiež v Berlínskom múzeu. V malom múzeu vidíme maketu Babylonu,  kde asi mohli byť slávne Semiramidine visuté záhrady Babylonu, ktoré  boli jedným zo siedmich divov starovekého sveta, v helénskej kultúre?. Mesto, kde zomrel Alexander Veľký,  obklopovali mohutné hradby z tehál (vonkajšie boli 6,5 m, vnútorné  4 m hrubé, priestor medzi nimi široký 7 m vypĺňala voda). Hradby mali brány zasvätené rôznym bohom (napríklad bohyni Ishtar), brány chránili bašty. Do Ištarinej brány ústila Cesta procesií (16 m široká cesta) pokrytá pálenými tehlami a maľbami a reliéfmi. Neďaleko Ištarinej brány stál zikkurat  (Babylonská veža), ktorý zničil Kýros Veľký pri dobýjaní Babylonu. Neskôr mala aj Novobabaylonská ríša opäť centrum v Babylone. Jasne vidieť na stenách po rekonštrukcii, ktoré tehly sú originálne a ktoré doložili, dokonca na jednej originálnej tehle je aj nápis Nabuchadnezzar, vládcu ale samozrejme ani Saddam Hussein si nenechal ujsť príležitosť, aby pri rekonštrukcii dal vsadiť do steny  tehly s označením svojho mena. A zase kráčajúc človek len tak zakopne do niečoho, a zase tehlička s klínovým písmom, zase kus histórie. No a zase máme neďaleko palác Saddama Husseina.

Po krásnej prechádzke v Babylone naše cesta vedie ďalej smerom do Bagdadu. Ale cestou sme v diaľke zbadali niečo ako zikkurat! A google povedal, že je to archeologické nálezisko Kish. No len bolo zatvorené... ale konečne vyšiel strážnik a po čarovnom slovíčku že sme z Československa, hneď sa otvorili brány a sme mohli vôjsť a obdivovať Zikkurat Kish.  Zaujímavosťou je, že toto  územie ako prvé  malo za vládcov kráľov.

A podvečer prichádzame do Baghdadu. Víta nás obrovská metropola plná svetiel, reklám, bulvárov, značkových obchodov ( na 400 metroch nájdeme 4 predajne Rolex, ale sú tu všetky svetové značky. Regály plné tovaru, kaviarne s perfektnou ponukou ... no a teraz je otázka kde kúpime pivo?? Lebo bežne v potravinách dostať len nealko pivo, ale už by bolo dobré dať si aj s obsahom alkoholu. A ide sa na objavenie časti mesta, neďaleko hotela. No ale my sme si mysleli, že to tiež bude obchod s výkladom a plné reklamných svetiel! Ale nie... vidíme že niekde pri nejakom okienku sa zhromaždilo niekoľko ľudí, a to bol práve obchod s alkoholom. Chlapík keď nás uvidel hneď mu prebehlo hlavou, že to bude dobrý biznis...otvoril nám dvere obchodu, pustil nás dnu, aby sme si povyberali čo chceme. A aké pivo tam mali? No Budějovický Budvar... bingo! Tak nakúpené bolo.. no chlapi samozrejme brali zásoby väčšie ...(aj niečo iné ako pivo)

Bagdad, niekedy najväčšie mesto na svete, centrum vedy a učenia, kde vznikli aj rozprávky Tisíc a jednej noci, tu ráno začíname v Irackom Múzeu, pred ktorým je socha Chammurapiho, a vo vnútri je umiestnená aj  replika 2,25 m vysokej stély, kde  klinovým písmom  je vvtesaný prvý kódex, teda prvý zákon... originál sa nachádza v múzeu v Paríži, ale zatiaľ stačila aj kópia.... z profesionálneho hľadiska.

Múzeum je obrovské na viacerých poschodiach sú umiestnené exponáty a artefakty podľa jednotlivých období, bola to hotová pastva pre oči. Neprehliadnuteľný program, ktorý nás sprevádzal miestnosťami od doby kamennej cez staroveké sumerske, akkadske, asýrske, babylonské civilizácie a prvé arabské kráľovstvo v Hatre, až po vznik islamského Iraku.

Pokračovali sme k Dur- Kurigalzu, starodávneho mesta, ktoré bolo  blízko sútoku riek Tigris a Diyala. Založil ho kasitský kráľ Babylonu Kurigalzu I. Predpona Dur je akkadský výraz,  ktorý  znamená „pevnosť “, pričom sa predpokladá, že kasitské kráľovské meno Kurigalzu znamenalo „pastier Kassitov“. Mesto obsahovalo zikkurat a chrámy zasvätené mezopotámskym bohom, ako aj kráľovský palác.Zikkurat  Aqar Quf, ktorý sa týči do výšky asi 52 metrov. A zase plno črepín z dávnej minulosti.

Podvečer sme navštívili nádherne osvetlenú Veľkú mešitu, a to Imam Aljawadain Holy Shrine, svätyňu Imam Aljawadain, alebo Kadhimayn, jedno z najvýznamnejších pútnických miest v islamskom šiitskom svete. Súčasťou budovy sú dve mešity, ktoré sú dôležité aj z hľadiska islamskej histórie a kultúry.  Jedna je mešita Musa al-Kadhim a druhá je mešita Muhammad al-Jawad. V oboch mešitách sa nachádzajú hrobky dvoch imámov a veriaci sem konajú púte, aby sa modlili a vzdali úctu imámom. Ale tu  sa nedá doniesť do vnútra ešte ani mobil a ani žiadne iné osobné veci, topánky sa pri vstupe dajú do úschovne, odkiaľ dostaneme číslo a to je všetko.  Tu však ma službukonajúca na poslednom kontrolnom bode nechcela pustiť. Ukazovala, že mám nalakované nechty(nebolo to výrazné)  a tak sa nedá vstúpiť. No a čo teraz? Tak vrátila som sa von, a zbadala som mladú pani s detským kočíkom, ináč krásne nalíčenú, očné linky,  pery,( tá určite dnu nešla, lebo ani ju by nepustili)  tak som sa ju opýtala či vie po anglicky, našťastie vedela, tak som jej povedala, že všetky osobné veci máme v autobuse a nepustili ma lebo nemám rukavice ale neviem si ich kúpiť lebo nemám peniaze. Povedala že hneď príde jej manžel, ona mu arabsky povedala o čo ide, ten bez slova odišiel, kúpil mi rukavice a zaželal všetko dobré. Tak som sa im poďakovala, bol to mladý pár s malou dcérkou, ktorí žili v Amerike a teraz sa vrátili naspäť do Iraku. Oni urobili jeden dobrý skutok ako praví Moslimovia, podľa Koránu a mne pomohli sa dostať dnu. (neskôr aj ja som urobila dobrý skutok) A zase krásny interiér, obrovská plocha mešity, nádherné minarety, zdobenie dych berúce. Len škoda, že tu sa nedalo zobrať dnu ani mobil a tak som nemohla urobiť fotky.

Do Baghdadu sa ešte vrátime, ale pokračujeme ďalej smerom na sever krajiny. Druhú časť cesty v Iraku viete prečítať na blogu: https://damynacestach.blogspot.com/2024/11/mezopotamia-koliska-civilizacie-sever.html