Mezopotámia - kolíska civilizácie juh
Keď sa sen stane skutočnosťou!
Keď sme sa v škole učili o Mezopotámii,
o sútoku riek Tigris a Eufrates, o starodávnej civilizácii,
o mieste kde vznilko písmo, už vtedy som mala túžbu, všetko vidieť ...
a teraz v roku 2024 osobne prechádzam tieto miesta! To je sen, ktorý
sa stal skutočnosťou!
Mezopotámia, alebo terajší Irak bol mojim ďalším
cestovateľským cieľom, prejsť čo najviac miest ako sa len dá, vidieť históriu,
zhmotnenú v stavbách starodávnych zikkuratov, mešít, minaretov
a pohladiť tehly staré minimálne 7000 rokov.
Áno viacerí ma odhovárali, že ako tam bude, veď tam bola vojna, krajina je zničená,
a podobne, ale som bola prekvapená, že dôsledky vojny skoro nikde
nevidieť, a to už pomaličky ani v Mosule. Tempo, akým sa stavajú
diaľnice, rekonštuujú sa domy, stavajú nové obytné štvrte je vysoké, obchody
plné tovaru, ulice ligotajúce sa vo svetle
reklamných pútačov, krásne a elegantné kaviarne a reštaurácie,
či street food-y, milí a usmievajúci sa ľudia, mládež baviaca sa
v kaviarňach... to je všetko terajší Irak.
Niečo z bohatej
histórie:
Mezopotámia alias „Medziriečie“ je názov:
- v
širšom zmysle a dnes: územia, ktoré približne zodpovedá územiu medzi Kaukazom
pohorím Zagros, Perzským zálivom a Arabskou púšťou (zhruba
Irak a časť Sýrie),
- v
užšom zmysle a pôvodne: len územia
na sever od Bagdadu na západ od geografickej Asýrie .
Mezopotámia je
kolískou ľudskej civilizácie (najprv severná, potom južná). Názov
Mezopotámia sa tradične používa najmä pre obdobie asi 10000 pred n.l. (prvé
sídla) až po rok 651 (dobytie Arabmi).
Mezopotámia sa po roku 3500 pred n.l. politicky delila
na Akkad a Sumer, neskôr na Asýriu a Babyloniu.
Z čisto geografického hľadiska sa však pre ľubovoľné
obdobie rozlišuje:
- Asýria,
čiže severné povodie rieky Tigris až dolu po mesto Sámarrá
- Mezopotámia
v užšom zmysle, čiže stredné povodie rieky Eufrates na
západ od Asýrie
- na
juhu: Babylonia, čiže (záplavové) územie riek Eufrates a
Tigris od dnešného Bagdadu na juh
Táto oblasť bola od 6. tisícročia pred n. l. domovom
niekoľkých úspešných civilizácií, napr. Akkadskej, Sumerskej, Novoasýrskej,
Novobabylonskej a Seleukovskej ríše, vládli jej tiež dynastie Arsakovcov,
Sásánovcov a Abbásovcov. Po ovládnutí moslimskými Arabmi v polovici 7.
storočia bolo toto územie súčasťou kalifátu za vlády volených kalifov a
Umajjovcov, ílchanátu, ríše Safíovcov a Afšárovcov a Osmanskej ríše. Hranice
moderného Iraku určila Spoločnosť národov po tom, čo bola v roku 1920 Osmanská
ríša rozdelená. Oblasť Iraku pripadla Spojenému kráľovstvu ako mandátne
územie pod názvom Britský mandát Mezopotámie. V roku 1921 bola ustanovená
monarchia a Iracké kráľovstvo získalo nezávislosť od Spojeného kráľovstva v roku
1932. V roku 1958 vznikla Iracká republika, ktorá bola medzi rokmi 1968 a
2003 ovládaná socialistickou stranou Baas, ktorej vodcom a prezidentom krajiny
sa v roku 1978 stal Saddam Hussein. Zahraničnú politiku i vnútroštátnu
situáciu výrazne ovplyvnili iracko-iránska vojna a vojna v Perzskom zálive.
V roku 2003 do Iraku vnikla koalícia vedená Spojenými štátmi a územie začala
okupovať. O rok neskôr bola kontrola odovzdaná dočasnej vláde, v roku 2005 bola
prijatá nová ústava a zvolená nová vláda. Poslední americkí vojaci krajinu
opustili 18. decembra 2011.
Samotný názov Irak podľa arabskej ľudovej etymológie znamená "hlboko zakorenená, dobre zavlažovaná, úrodná". A skutočne je to tak, lebo tzv. Fertile crescent teda úrodný polmesiac, ktorý sa tiahne aj cez územie Iraku, disponuje úrodnou pôdou a je tu rozvinuté poľnohospodárstvo.
Začíname naše putovanie od juhu na sever krajiny!
Na juh Iraku do mesta Basra, alebo Basrah, sme doleteli s medzipristátím
v Dohe.
V arabčine slovo baṣrah znamená „dozorca“, čo mohlo
byť narážkou na pôvod mesta ako arabskej vojenskej základne proti Sassanidom.
Basra je prístavné mesto v južnom Iraku a zárovreň tretie najväčšie mesto za Bagdadom a Mosulom. Mesto sa nachádza v blízkosti iránsko-irackej hranice na severovýchodnej časti Arabského polostrova a nachádza sa pozdĺž brehov rieky Shatt al-Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Mesto je hlavné priemyselné centrum Iraku. Počas iránsko-irackej vojny bola Basra ťažko ostreľovaná a obliehaná iránskymi silami. Mesto utrpelo veľké škody počas vojny v Perzskom zálive. Dnes už je ale Basra modernou a rušnou metropolu s prístavom a letiskom. Mesto v posledných rokoch prilákalo veľké množstvo investícií, čím sa zvýšila jeho prosperita.
Po získaní vstupných víz na letisku, sme sa vydali na
prehliadku mesta, ktorú sme začali v starom meste. Staré mesto pretína systém kanálov, ktoré slúžili na prepravu ľudí a tovaru, preto sa mu hovorí „Benátky Východu“. Pozdĺž kanála nájdeme takzvané „Shanasheel domy“ zdobené charakteristickými drevorezbami a vyčnievajúcimi balkónmi. Rad tradičných domov zo 16. až 17. storočia nazývaných Shanasheel
alebo Mashrabiya stoja pozdĺž kanála. Prepracovaná šanasheel tesárska technika
pre okná, ktoré vyčnievajú smerom von do ulice, je tradičným štýlom osmanských
budov v devätnástom storočí. V roku 2022 začalo UNESCO svoj projekt renovácie
unikátnych budov Shanasheel. V jednom z týchto domov je
etablované malé múzeum voskových figurín, predstavujúce zabudnuté remeslá krajiny.
A pokračovali sme
do Basrah Museum, ktoré sídli v bývalom paláci Saddáma Husseina. Jeho bohatá zbierka súvisí s sumerskymi, asyrskymi, babylonskými, perzskými civilizáciami, ako aj
s históriou samotného mesta. Už tu vystavené exponáty boli fascinujúce
a to ešte sme nevedeli čo nás čaká na jednotlivých pamiatkach
a archeologických náleziskách.
Po vynikajúcom obede a „povinnej“ prechádzke po bazári sme si
vychutnali kávu alebo čaj v jednej strešnej kaviarni s krásnym
výhľadom na mesto a rieku Shatt al-Arab. A práve na tejto rieke sme
absolvovali krásnu plavbu pri západe slnka. Shatt al-Arab alebo rieka
Arabov, je dlhá asi 200 kilometrov, sa tvorí na sútoku riek Eufrates a Tigris v
meste al - Qurnah. Južný koniec rieky tvorí iránsko-irackú hranicu až po jej
ústie, kde ústi do Perzského zálivu.
A samozrejme zase sme mali možnosť z diaľky vidieť
ďalšie sídlo, palác Saddama Husseina.
Impozantný most Muhhmad Baquir Al-Sadr, svietiaci rôznymi
farbami, alebo zdvíhací most, (v prípade konfliktu s Iránom môžu zdvihnúť
a prerušia možné cestné spojenie) ale aj vraky ľodi ako pozostatky
z vojny v Perzskom zálive. Ubytovanie bolo v elegantnom hoteli s výhľadom
na rieku, osvetlené mosty a samotné mesto. Nemyslela som si, že
Irak ma takto milo prekvapí hneď v prvý deň.
Cesta pokračuje na miesto sútoku riek Tigris a Eufrates
do al-Qurnah. A zvykáme si na časté kontroly tzv. check point,
kde policajti s vojakmi kontrolujú autá, počas celej cesty sme ich mali
minimálne 30 ale bezpečnosť je na prvom mieste. Pozreli sa na pasy, niekedy
prišlo aj do autobusu, niekedy len zvonku sa pozreli. Odkiaľ ste: Slovakia. Ich odpoveď bola: há? Niektorí skôr
narodení poznali Československo, veď sme onoho času znamenali aj niečo vo
svete.
A stojím na mieste sútoku riek Tigris a Eufrates!!!!
Tigris pramení v horách Taurus, a Eufrat vzniká sútokom riek v Arménskej
vysočine v Turecku, pretekajú cez Sýriu a Irak, a práve
na mieste al-Qurnah sa spoja a pokračujú ďalej ako rieka Arabov, teda
Shatt al-Arab. Eufrates v aramejčine znamená „sladká voda“. Vraj to sa nachádzal biblický Eden. Neďaleko je Adamov
stom, alias Strom múdrosti. Možno by sa oplatilo aj zaplávať si
v sútoku riek, ale to nechám na vtedy keď sa tu ešte raz vrátim.
Čaká nás krásna plavba v močiaroch Chibayish, kde počas plavby v trojmiestnom člne na nás z brehu mávajú rybári, okolo nás plávajú divé husi a kačky, počúvame spev vtákov ale vidíme aj kúpajúcich sa byvolov. V tejto oblasti žijú Madanovia, tradiční obyvatelia močiarov, ktorí sa živia výrobou rôznych predmetov z rákosia ako aj rybolovom. Po krásnej plavbe spletitými cestičkami močiarov, čerstvo ulovená ryba chutí vynikajúce, a pocit autentickosti umocňuje aj to, že obed sa podáva vo veľkom ceremoniálnom dome z rákosia tzv.mudhif a je servírovaný na podlahe. Mudhif stavby sú jedným z tradičných typov stavieb, ktoré stavali Arabi z močiarov v južnom Iraku už najmenej 5000 rokov. Táto oblasť je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
A ide sa ďalej! A objavil sa pred nami prvý zikkurat!
Zikkurat (alebo chrám) je pôvodne akkadský názov typu chrámu staveného
v celej Mezopotámii od konca 3. tisícročia pred n. l., teda pochádzajúci
skoro vždy zo sumerského obdobia. Ako staroegyptská pyramída, aj staroveký
blízkovýchodný zikkurat má štyri strany a týči sa do ríše bohov. Avšak, na
rozdiel od egyptských pyramíd, exteriér zikkuratov nebol hladký, ale
stupňovitý, aby vyhovoval práci, ktorá prebiehala v štruktúre, ako aj
náboženským rituálom, ktoré boli nevyhnutné pre staroveké mestá Blízkeho
východu. Zikkuraty sú impozantným dôkazom sily a zručnosti starovekej kultúry,
ktorá ich vytvorila.
Jedným z najväčších a najlepšie zachovaných zikkuratov v
Mezopotámii je Veľký zikkurat v v bývalom sumerskom mestskom štáte Ur. Zikkurat v Ur a chrám na jeho
vrchole boli postavené okolo roku 2100 pred n. l. od kráľa Ur-Nammu z tretej
dynastie Ur pre bohyňu mesiaca Nannu, božskú patrónku mestského štátu.
Po prenocovaní
v meste Násariyah, kde som bola prekvapená z obchodov plných tovaru,
pokračujeme do mesta Uruk. Uruk
je starším mestom než Ur a hrdí sa tým, že tu vzniklo písmo
a literatúra. Epos o Gilgamešovi pochádza odtiaľto. Sumerské
mesto, chránené bohyňou Inannou, bolo najväčšie v celej Mezopotámii. Uruk,
ktorý sa nachádza v južnom regióne Sumer (dnešná Warka, Irak), bol v
aramejčine známy ako Erech, o ktorom sa predpokladá, že viedol k vzniku
moderného názvu krajiny Irak. Právom je nazývaný aj „matkou miest“ , keďže
s rozlohou viac ako 100 ha na konci 4.storočia pred n. l. predstavoval
najväčšie mesto v celej Mezopotámii. Neopísateľný zážitok, kráčajúc v Uruku,
kde len tak ležia na zemi stovky artefaktov, dokumentujúcich minulosť. Zobrať
do ruky tehličku s klinovým písmom, alebo rozbitý džbán, či iný predmet,
je fascinujúci pocit. Držať v ruke veci 7000 rokov staré! No
neuveriteľné ale predsa je to skutočnosť. Samozrejme aj toto miesto je zapísané do
Pokračujeme do mesta
Nadjaf, kde nás čaká prvý kontakt s mešitami Iraku. Ale najprv sa
pozrieme na Cintorín Wadi Al-Salam, ktorý
je jedným z najväčších cintorínov na
svete; zahŕňa pozostatky miliónov moslimov a desiatky vedcov, strážcov a
ctiteľov. (vraj viac ako 6 miliónov hrobov sa tu nachádza)
Noc sme
strávili v elegantnom hoteli v meste a ráno sme navštívili
ďalšiu mešitu v meste Kufa a to Great Mosque of Kufa, teda
Veľkú mešitu mesta Kufa. Táto mešita je jednou z najstarších, zachovaných mešít na svete, bola postavená v 7.
storočí, samozrejme viackrát renovaná a prestavaná. Plocha budovy meria
približne 11 000 metrov štvorcových.
Historicky mal jeden minaret, dnešná mešita má štyri minarety. Tu už sme
do výbavy dostali aj ponožky, keďže priestorovo je to obrovská mešita
a nechodí sa len vo vnútri ale aj na nádvorí.
Pokračovaním po
ceste sme navštívili Ezekielov hrob, v Dhu Al-Kifl, ktorý je uctievaný Židmi ako miesto odpočinku.Historicky
najstaršie a najdôležitejšie židovské miesto v Mezopotámii, kde je teraz
mešita Al-Nukhailah, ktorá bola postavená na vrchu pôvodného miesta.
Za niekoľko hodín sme sa dostali do Provincie Svätá
Karbala, kde je najposvätnejšie mesto Karbala, v podstate iracká Mekka. V Karbale
sme sa ubytovali v nádhernom 5 hviezdičkovom hoteli s obrovskou
záhradou a viacerými reštauráciami. Ešte v ten istý deň podvečer sme
navštívili Veľkú mešitu v Karbala kde sú svätyne Al Abbas a Imama
Husseina. V moto meste zomrel Imam Hussein počas tzv. "masakru v Karbale" v 680 roku. Vraj tu je pochované len jeho telo, hlava sa nachádza v Damaskuse, v Sýrii. Zase všetko obrovské, trblietajúce sa, nádherné. A tu zase
chceli aby som odstránila rúž, pričom som nemala som výrazný rúž, ale
som povedala, že je to „tatoo“ tak sa uspokojila a pustila ma.
Ďalší deň-
ďalší cieľ : Babylon
Po ceste sa
zastavíme pri soche tvorcu prvého zákona
: Chammurapi (kódex alebo zbierka
právnych ustanovení, vtesaný do 2,25 m vysokej stély z čierneho dioritu
klinovým písmom, repliku je možné
vidieť v Irackom múzeu v Bagdage, originál je v Parížskom múzeu)
a môžeme sa vrátiť v čase prechádzkou v Babylone.
Dnešnú obnovenú podobu Babylonu inicioval Saddam Hussein, bývalý iracký prezident, a samozrejme neďaleko si dal postaviť aj ďalší zo svojich palácov, aby mal pekný výhľad na Babylon a na rieku Eufrates. Vošli sme cez Ishtarinu bránu ( je to len replika, originál je v Berlínskom múzeu, ako množstvo artefaktov z vykopávok z Mezopotámie) a ocitli sme sa medzi rekonštrukciou čiastočne opravenými ruinami Babylonu, mohli sme sa prejsť okolo Cesty procesií, videli sme Palác, miesto babylonského zikkuratu (pravdepodobne babylonská veža) zachovalú sochu leva z granitu ako aj mozaikové obklady stien z ktorých väčšina je tiež v Berlínskom múzeu. V malom múzeu vidíme maketu Babylonu, kde asi mohli byť slávne Semiramidine visuté záhrady Babylonu, ktoré boli jedným zo siedmich divov starovekého sveta, v helénskej kultúre?. Mesto, kde zomrel Alexander Veľký, obklopovali mohutné hradby z tehál (vonkajšie boli 6,5 m, vnútorné 4 m hrubé, priestor medzi nimi široký 7 m vypĺňala voda). Hradby mali brány zasvätené rôznym bohom (napríklad bohyni Ishtar), brány chránili bašty. Do Ištarinej brány ústila Cesta procesií (16 m široká cesta) pokrytá pálenými tehlami a maľbami a reliéfmi. Neďaleko Ištarinej brány stál zikkurat (Babylonská veža), ktorý zničil Kýros Veľký pri dobýjaní Babylonu. Neskôr mala aj Novobabaylonská ríša opäť centrum v Babylone. Jasne vidieť na stenách po rekonštrukcii, ktoré tehly sú originálne a ktoré doložili, dokonca na jednej originálnej tehle je aj nápis Nabuchadnezzar, vládcu ale samozrejme ani Saddam Hussein si nenechal ujsť príležitosť, aby pri rekonštrukcii dal vsadiť do steny tehly s označením svojho mena. A zase kráčajúc človek len tak zakopne do niečoho, a zase tehlička s klínovým písmom, zase kus histórie. No a zase máme neďaleko palác Saddama Husseina.
Po krásnej
prechádzke v Babylone naše cesta vedie ďalej smerom do Bagdadu. Ale cestou
sme v diaľke zbadali niečo ako zikkurat! A google povedal, že je to archeologické
nálezisko Kish. No len bolo zatvorené... ale konečne vyšiel strážnik
a po čarovnom slovíčku že sme z Československa, hneď sa otvorili
brány a sme mohli vôjsť a obdivovať Zikkurat Kish. Zaujímavosťou je, že toto územie ako prvé malo za vládcov kráľov.
A podvečer
prichádzame do Baghdadu. Víta nás obrovská metropola plná svetiel, reklám,
bulvárov, značkových obchodov ( na 400 metroch nájdeme 4 predajne Rolex, ale
sú tu všetky svetové značky. Regály plné tovaru, kaviarne s perfektnou
ponukou ... no a teraz je otázka kde kúpime pivo?? Lebo bežne
v potravinách dostať len nealko pivo, ale už by bolo dobré dať si aj
s obsahom alkoholu. A ide sa na objavenie časti mesta, neďaleko
hotela. No ale my sme si mysleli, že to tiež bude obchod s výkladom
a plné reklamných svetiel! Ale nie... vidíme že niekde pri nejakom okienku
sa zhromaždilo niekoľko ľudí, a to bol práve obchod s alkoholom.
Chlapík keď nás uvidel hneď mu prebehlo hlavou, že to bude dobrý
biznis...otvoril nám dvere obchodu, pustil nás dnu, aby sme si povyberali čo
chceme. A aké pivo tam mali? No Budějovický Budvar... bingo! Tak nakúpené
bolo.. no chlapi samozrejme brali zásoby väčšie ...(aj niečo iné ako pivo)
Bagdad, niekedy najväčšie mesto na svete, centrum vedy a učenia, kde vznikli aj rozprávky Tisíc a jednej noci, tu ráno začíname v Irackom Múzeu, pred ktorým je socha Chammurapiho, a vo vnútri
je umiestnená aj replika 2,25 m
vysokej stély, kde klinovým písmom je vvtesaný prvý kódex, teda prvý zákon... originál sa nachádza v múzeu v Paríži,
ale zatiaľ stačila aj kópia.... z profesionálneho hľadiska.
Múzeum je obrovské
na viacerých poschodiach sú umiestnené exponáty a artefakty podľa
jednotlivých období, bola to hotová pastva pre oči. Neprehliadnuteľný program,
ktorý nás sprevádzal miestnosťami od doby kamennej cez staroveké sumerske, akkadske,
asýrske, babylonské civilizácie a prvé arabské kráľovstvo v Hatre, až po vznik
islamského Iraku.
Pokračovali sme
k Dur- Kurigalzu, starodávneho mesta, ktoré bolo blízko sútoku riek Tigris a Diyala. Založil
ho kasitský kráľ Babylonu Kurigalzu I. Predpona Dur je akkadský výraz, ktorý znamená „pevnosť “, pričom sa predpokladá, že kasitské kráľovské meno
Kurigalzu znamenalo „pastier Kassitov“. Mesto obsahovalo zikkurat a
chrámy zasvätené mezopotámskym bohom, ako aj kráľovský palác.Zikkurat Aqar Quf, ktorý sa týči do výšky asi 52
metrov. A zase plno črepín z dávnej minulosti.
Podvečer sme
navštívili nádherne osvetlenú Veľkú mešitu, a to Imam Aljawadain
Holy Shrine, svätyňu Imam Aljawadain, alebo Kadhimayn, jedno z najvýznamnejších pútnických
miest v islamskom šiitskom svete. Súčasťou budovy sú dve mešity, ktoré sú
dôležité aj z hľadiska islamskej histórie a kultúry. Jedna je mešita Musa al-Kadhim a druhá je
mešita Muhammad al-Jawad. V oboch mešitách sa nachádzajú hrobky dvoch imámov a
veriaci sem konajú púte, aby sa modlili a vzdali úctu imámom. Ale tu sa nedá doniesť do vnútra ešte ani mobil
a ani žiadne iné osobné veci, topánky sa pri vstupe dajú do úschovne,
odkiaľ dostaneme číslo a to je všetko.
Tu však ma službukonajúca na poslednom kontrolnom bode nechcela pustiť.
Ukazovala, že mám nalakované nechty(nebolo to výrazné) a tak sa nedá vstúpiť. No a čo teraz?
Tak vrátila som sa von, a zbadala som mladú pani s detským kočíkom,
ináč krásne nalíčenú, očné linky, pery,(
tá určite dnu nešla, lebo ani ju by nepustili)
tak som sa ju opýtala či vie po anglicky, našťastie vedela, tak som jej
povedala, že všetky osobné veci máme v autobuse a nepustili ma lebo
nemám rukavice ale neviem si ich kúpiť lebo nemám peniaze. Povedala že hneď
príde jej manžel, ona mu arabsky povedala o čo ide, ten bez slova odišiel,
kúpil mi rukavice a zaželal všetko dobré. Tak som sa im poďakovala, bol to
mladý pár s malou dcérkou, ktorí žili v Amerike a teraz sa vrátili
naspäť do Iraku. Oni urobili jeden dobrý skutok ako praví Moslimovia, podľa
Koránu a mne pomohli sa dostať dnu. (neskôr aj ja som urobila dobrý
skutok) A zase krásny interiér, obrovská plocha mešity, nádherné minarety,
zdobenie dych berúce. Len škoda, že tu sa nedalo zobrať dnu ani mobil a tak
som nemohla urobiť fotky.
Do Baghdadu
sa ešte vrátime, ale pokračujeme ďalej smerom na sever krajiny. Druhú časť cesty v Iraku viete prečítať na blogu:
Komentáre
Zverejnenie komentára