Mezopotámia - kolíska civilizácie - sever

 Putujeme ďalej v Mezopotámii….z juhu na sever…už sme videli Basru, plavili sme sa na rieke Shatt al-Arab, stáli sme na sútoku riek Tigris a Eufrates , “odtrhli sme jablko” zo stromu poznania, člnkovali sme sa v močiaroch Chibayish, videli sme prvé zikkuraty v Ur a Kish,  boli sme na mieste kde vzniklo písmo, pozreli sme si niekoľko mešít v Nadjafe, Kufe,  Karbale, ale aj v Baghdade, prechádzali  sme sa v Babylone, navštívili sme Iraqi museum v Baghdade s bohatou zbierkou, obdivovali sme Zikkurat Dur-Kurigalzu a teraz smerujeme na sever. 

V prvej časti  sme si pozreli juh krajiny teda od mesta Basra až k Baghdadu,dočítate  sa o tom na mojom blogu: https://damynacestach.blogspot.com/2024/11/mezopotamia-koliska-civilizacie-juh.html

A teraz smerujeme na sever krajiny!

Prvá zastávka je v Samarre, meste  so 7000 ročnou tradíciou na brehu rieky Tigris, pri Veľkej mešite s minaretom Malwiya. Z tejto mešity ostala len jej obrovská plocha,  človek tak má  predstavu ako asi vyzerala keď fungovala a 52 metrov vysoký minaret so špirálovými schodmi zvonku. V čase výstavby to bola najväčšia mešita na svete.. Mešita je na zozname svetového dedičstva UNESCO, tak ako mnohé iné pamiatky v Iraku.

Ďalšia mešita  a minaret na ktorý sa aj dalo výjsť hore bol Abbasid špirálový minaret, ktorý bol  postavený z nepálených tehál v 9. storočí, keď bola Samarra hlavným mestom Abbásovského kalifátu. Minaret je súčasťou komplexu Abbasidovho paláca, v ktorom sa ešte prebiehajú archeologické práce. Tiez je na zozname  svetového dedičstva UNESCO.

Cestou sa nám objaví Qasr al-Ashiq a to historický palác z čias Abbásovcov, ktorý sa nachádza neďaleko mesta Sammarra. Síce sa tu nezastavíme, ale dali sa urobiť krásne fotky z autobusu.

Ďalšou zastávkou je mesto  Ashur Qal´at Sherqat, alebo Assur, tiež zapísané na zozname UNESCO, ktorý bol hlavným mestom staroasýrskeho mestského štátu Stredoasýrskej ríše a istý čas aj Novoasýrskej ríše. Pozostatky mesta ležia na západnom brehu rieky Tigris. Krásne vidieť ako sa objavujú prácou archeológov staré múry mesta, pričom dominantou je samozrejme zikkurat. Nádherný bol zase pohľad na rieku Tigris, ktorá preteká pred týmto starobylým mestom.

Cestou cez  Fertile crescent, teda úrodný polmesiac, ako sa nazýva táto oblasť kde už v paveku vzniklo prvé poľnohospodrástvo,  vidíme  úrodné polia  ale aj ropné polia, ktoré dávajú najväčšie bohatstvo štátu.

Naša cesta vedie hore na sever do kurdskej oblasti, konkrétne do bojmi ťažko skúšaného mesta Mosul. Očakávala som aj tu horšie, ale už pri príchode do mesta som bola milo prekvapená, keď nás mesto vítalo svojimi reklamami, svetlami v plnej kráse.

Mosul je druhé najväčšie mesto Iraku a jedno z najstarších osád, ktoré sa vždy preslávilo zmiešaným obyvateľstvom: žili spolu Arabi, Sýrčania, Arméni, Kurdi, Turkméni, Židia, kresťania, moslimovia, Jezídi. Mosul bol domovom starovekej kresťanskej komunity s bohatým dedičstvom, kde každá kresťanská denominácia mala svoj kostol. Je známe, že tu žilo významné židovské obyvateľstvo, z ktorých väčšina bola v 50. rokoch 20. storočia nútená opustiť Irak a utiekla najmä do Izraela. Leží na brehu rieky Tigris, oproti miestu, kde kedysi stálo staroveké Ninive.

Na Mosul zaútočil ISIS v roku 2014 a po niekoľkých dňoch bojov ho dobyli extrémistickí islamisti. Mnohí boli nútení utiecť, no napriek tomu zostalo pod správou kalifátu viac ako pol milióna ľudí.

Mosty spájajúce pravý a ľavý breh boli vyhodené do vzduchu, čo znemožnilo prechod z jednej časti mesta do druhej. Väčšina detí prestala na roky chodiť do školy z dôvodu nemožnosti vyučovania. Náboženské menšiny boli nútené konvertovať, odísť alebo boli zabité. Nešla elektrina, voda, kolabovala infraštruktúra a zdravotníctvo. Ešte horšia situácia bola v Starom meste Mosul.

ISIS obkľúčil obyvateľov Mosulu na tri roky a potom ho v júli 2017 oslobodila iracká armáda s pomocou zahraničných síl.

Pohľad na mnohé zničené budovy je stále smutný, pričom však vidieť obrovské tempo rekonštrukcie a stavieb nových budov.

Prechádzame sa  úzkymi uličkami, medzi ruinami, zdobenými oblúkmi, dverami či kupolami kde sem tam vidieť ešte pozostatky architektonických skvostov, naznačujúcich niekdajšie čaro Mosulu.

Vedľa  zrúcanín sa vynímajú krajšie ukážky už zrekonštruovaných domov. Plagát UNESCO naznačuje, že túto oblasť majú na starosti.

Je to veľmi dobre vidieť, hoci dôsledky hrozných rokov sú v Mosule stále viditeľné, že pozornosť sa už teraz sústreďuje na pozitívnu budúcnosť. Opäť je tu život a úsmev. Miestny sprievodca nás zobral na strechu budovy, kde má kanceláriu mosulský sprievodca, a odtiaľ sa dalo vidieť akým tempom sa mesto buduje.

Nemôžeme vynechať ani Niniveh, alebo Ninive ktoré prakticky stálo na mieste terajšieho Mosolu. Ninive bolo významné mesto v starovekej Asýrii.  Jeho ruiny sa nachádzajú takmer uprostred súčasného mesta , kúsok od dnešného východného brehu rieky Tigris. V Ninive,  sa našlo viac ako 30 000 hlinených tabuliek s klinovým písmom. Kniha proroka Jonáša Ninive nazýva ako „nesmierne veľké mesto“. Je dokázané, že bolo obývané ľuďmi už od roku 6 000 p.n.l. Ninive bolo zasvätené bohyni Ištar, a Nana  alebo  niekedy nazývaná aj Inana. Žil tu prorok Jonáš, ktorého dom teda pozostatky domu sme tiež navštívili.  

Cestou naspäť do hlavného mesta sme sa zastavili v Hatra, ktoré bolo  staroveké mesto ležiace medzi riekami Eufrates a Tigris. V 1. a 2. storočí spolu s Palmyrou, Petrou  a Baalbekom bolo "mesto Slnka"  rozkvitajúce sa obchodné mesto na Hodvábnej ceste. Meno mesta v  aramejských nápisoch,  pravdepodobne znamená „ohrada, živý plot, plot“. Uprostred obranných múrov, postavených do tvaru obdĺžnika, stáli chrámy a budovy s klenutými sieňami. Historické zrúcaniny mesta boli ako prvé v Iraku vyhlásené za Svetové dedičstvo UNESCO. Tak ako v Babylone, aj tu nariadil rekonštrukciu zrúcanín Saddam Hussein, ktorý samozrejme aj tu nechal svoj podpis na tehlách.   V roku 2015 ale boli artefakty v múzeu zničené a pamiatka poškodená militantmi z organizácie Islamský štát. Kvôli týmto ozbrojeným skupinám bola pamiatka v roku 2015 zapísaná do zoznamu ohrozených pamiatok.

Ďalší deň už trávime zase v Baghdade, kde pokračujeme v prehliadke mesta. Navštívime Al Mustansiriya Madresa, slávnu islamskú vzdelávaciu inštitúciu. Táto budova zohrala dôležitú úlohu v islamských štúdiách a vzdelávaní v islamskom svete, najmä v stredoveku.   Impozantná budova školy je postavená v klasickom islamskom architektonickom štýle a zahŕňa tradičné umelecké a architektonické prvky, ako sú oblúky a jemné mozaiky.Al-Mustansiriya Medrese bola známym centrom učenia islamskej filozofie, teológie, literatúry, práva a vedy. Učili a študovali tu najrenomovanejší islamskí učenci a filozofi a škola bola preslávená rozvojom intelektuálov a šírením vedomostí.

Pamätník mučeníkov (Al Shaheed Memorial)

Táto impozantná pamiatka je obrovská rozpolená tyrkysová kupola s večným plameňom horiacim medzi dvoma časťami. Je to spomienka na státisíce vojakov, ktorí prišli o život v iracko-iránskej vojne, Saddám nariadil jej výstavbu na vrchole vojny, v rokoch 1981-1983, ako súčasť rozsiahleho projektu na zatraktívnenie Bagdadu. Vtedy bol vybudovaný aj Víťazný oblúk a Pamätník neznámeho vojaka. Predtým boli veci mučeníkov uložené v sklenenej vitríne ako súčasť pamätníka. Spojenie alebo rozdelenie Šiitov a Sunitov .. ktovie.

Prejdime sa po uliciach Al Rasheed, Bagdad Souk a al Mutanabbi Street

Jednou z najdôležitejších častí miest v arabských krajinách je bazár (souk). V Bagdade tiež sa  nesmie vynechať, aj keď je pravda, že niektoré bazáre v Iráne (Isfahan, Tabriz, Rasht) ho predčia. Na bazár sa dostaneme prechádzkou po ulici Al Rasheed, pozdĺž ktorej sú vynikajúce príklady koloniálnej architektúry, aj keď opotrebované. Ulica Al Rasheed bola v štyridsiatych rokoch minulého storočia centrom nočného života v Bagdade s množstvom klubov, divadiel a kín a dodnes je stredobodom bagdadského kultúrneho a politického života.

 Kráčajúc súbežne s ikonickou riekou Tigris si všimneme  trh, ktorý je rozdelený do rôznych sekcií podľa predávaných produktov. Najznámejší je medený bazár (al-Safafeer), ktorý dostal meno podľa farby medi a je aj historickou pamiatkou. Žiaľ, prílev lacných čínskych a indických verzií ohrozuje stáročné tradície medikovníctva a dnes už zostalo len zopár umelcov, ktorí sa snažia toto kultúrne dedičstvo zachovať.

 

Krátko po bazáre sa dostávame na ulicu Al Mutanabbi, pomenovanú po básnikovi z 10. storočia, ktorého socha stojí na brehu tieky Tigris. Popri ceste stále môžete vidieť tisícročný knižný trh, vďaka ktorému sa ulica a jej kaviarne stali miestom stretnutia intelektuálov číslo jeden.

Kaviareň Shabandar je jednou z najstarších a najznámejších kaviarní v Bagdade . Kaviareň bola založená v roku 1917, ale budova bývala tlačiaren s názvom „Al-Shabandar Press“, stála už predtým. Kaviareň je teraz kultúrnym a intelektuálne sociálne centrum a je považované za jednu z najdôležitejších historických pamiatok Bagdadu, kde sa diskutuje o poézii, politike, kultúre, literatúre a umení a je miestom, kde si človek môže rozšíriť svoje znalosti o uvedených témach, pri ochutnaní dobrej kávičky alebo čaju.

Tāq Kasrā sú pozostatky perzskej pamiatky zo sásánovského obdobia, datovanej do cca. 3. až 6. storočia, ktorý sa niekedy nazýva aj Ktésifónsky oblúk. Nachádza sa v blízkosti moderného mesta Salman Pak. Fasáda hlavného paláca v Ctesiphon je jediná viditeľná zostávajúca stavba starovekého hlavného mesta. Klenba, vysoká 37 metrov, je považovaná za medzník v dejinách architektúry a je druhou najväčšou jednoramennou klenbou z nevystuženého tehlového muriva na svete po moste Gavmishan.

Takže cesta naprieč Irakom je u konca, čo ešte dodať?

Pohonné hmoty sú v cene 0,40,-€, cesty, diaľnice sú moderné a buduje sa ďalej, prevážne jazdia SUV a vyššie kategórie osobných vozidiel. Ceny v potravinách alebo v reštauráciách a či je to street food alebo kamenná reštaurácia na vysokej úrovni, sú nízke a jedlo chutné. Raňajky v hoteloch boli na vysokej úrovni, hoteli buď 4 alebo 5 hviezdičkové s obrovskými izbami a kompletnou vybavenosťou. Všetky svetové značky sú reprezentované vo veľkých mestách. Buduje sa infraštruktúra, moderné obytné štvrte... teda Irak sa otvoril svetu a turizmu. Treba ísť a treba to zažiť!  

A ešte zopár fotiek z tzv. Check point-ov, teda kontrolných miest cez ktoré sme pri ceste naprieč krajinou prechádzali…ale bezpečnosť je prvoradá

Resumé:

A čo je najväčší zážitok z cesty naprieč Irakom okrem nádherných pamiatok? Iracká pohostinnosť, ktorá  je na špičkovej úrovni. Ale je to skutočne  tak! Po viac rokov trvajúcich vojnách  sa teraz tešia relatívnemu pokoju  a robia všetko pre to, aby  tí, ktorí ich navštívia, odchádzali s pozitívnymi dojmami o tom,  aký je skutočný Irak a iracký ľud, ktorý, podobne ako Irán, nedostáva veľa pozitívnych zmienok v médiách.

Mezopotámia 2024  -  بلاد ما بين النهرين 2024