Vietnam zo severu na juh – 2025 – časť Južný Vietnam

Vietnam zo severu na juh – 2025 – časť Južný Vietnam

Prelom januára a februára bola ideálnou voľbou pre poznávací zájazd do Vietnamu, keďže sme prešli celý Vietnam od severu na juh tak severnú časť popisujem v samostatnom blogu:

https://damynacestach.blogspot.com/2025/03/vietnam-zo-severu-na-juh-2025-cast_22.html

A teraz sa poďme pozrieť na južný Vietnam, sú rozdiely medzi severom a juhom, keďže sever je viac socialistický všade sú symboly a na juhu to „vonia“ skôr západným štýlom.

Väčšina z nás počula o vietnamských mestách ako je Hanoj alebo Saigon. Počuli ste niekedy ale o Hue? Bývalom hlavnom meste, administratívnom centre krajiny a sídle vietnamských cisárov? O meste tradície, budhizmu a gastronómie? Nie? Je čas sa zoznámiť!

Z Hanoja sme sa vybrali letecky do mesta Hue alebo vietnamsky písané Huế a ktoré leží približne v strede krajiny, ktoré mesto bolo sídlom cisára zjednoteného Vietnamu. Je to vietnamská verzia čínskeho cisárskeho sídelného mesta.

Huế je teraz moderné mesto, ale v dávnych časoch mesto slúžilo ako cisárska citadela a neskôr administratívne hlavné mesto dynastie Nguyễn a potom ako administratívne hlavné mesto hlavné mesto protektorátu Annam počas obdobia Francúzskej Indočíny.

Hue je jedno z najviac historických miest v celom Vietname. Jeho korene síce nesiahajú tak hlboko ako korene Hanoja, ale na rozdiel od Hanoja sa až do druhej svetovej vojny spájalo s vietnamskou cisárskou líniou a nie s francúzskymi kolonialistami. Hue tiež po rozdelení Vietnamu nepatrilo do komunistickej severnej časti, ale zostalo na juhu. Na jednu stranu to mestu pomohlo zachovať si pamiatky, ale na druhú stranu mu to prinieslo nesmierne utrpenie počas vietnamskej vojny.

Provincia trpela ťažkými bojmi počas vietnamskej vojny, keďže bola druhou najsevernejšou provinciou južného Vietnamu, blízko severovietnamskej hranice (demilitarizačnej zóny ) na 17. rovnobežke. Tu sa odohral masaker v Huế; kde civilistov a vojnových zajatcov z juhovietnamskej armády zabili Việt Cộng počas ofenzívy Tet v roku 1968. Provincia zaznamenala veľký prílev severných osadníkov krátko po skončení vietnamskej vojny, rovnako ako zvyšok bývalého Juhu.

Huế je dnes obľúbenou turistickou destináciou vďaka svojmu rozsiahlemu komplexu cisárskych palácov, hrobiek a chrámov zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO. Popri svojej priekope a hrubých kamenných múroch komplex zahŕňa cisárske mesto Huế s palácmi a svätyňami; Zakázané purpurové mesto, kedysi cisárov domov; repliku Kráľovského divadla; ako aj chrámy a pamiatky v okrajových častiach mesta.

Počasie ale je tu nepriateľom historických budov. Hue je totiž štatisticky jedno z najviac upršaných miest juhovýchodnej Ázie. Je tu vysoká vlhkosť a pršať tu môže prakticky kedykoľvek. Preto sa tu oplatí mať po ruke pršiplášť a preto tu pamiatky pod holým nebom rýchlo plesnivejú a zub času sa na nich podpisuje intenzívnejšie ako inde.

Hue nie je podobné ani sivému a stiesnenému Hanoju, ani modernému a uponáhľanému Saigonu. Je to také malé osobité srdce Vietnamu, ktoré sa vďaka historickej architektúre a príjemnejšiemu tempu života zapáči každému.

Prehliadku sme začali krásnou dračou loďou na Parfémovej rieke (Perfume river). Na jeseň padajú do vody kvety zo sadov proti prúdu rieky, ktoré dodávajú rieke vôňu podobnú parfumu, preto to pomenovanie.

Naša prvá zastávka po vylodení viedla k Chrámu Thiên Mụ (čo znamená Chrám nebeskej dámy, tiež nazývaný Chrám Linh Mụ). Jeho ikonická sedemposchodová pagoda Phước Duyên je považovaná za neoficiálny symbol mesta a chrám bol často aj predmetom ľudových riekaniek o Huế. Nachádza na kopci Hà Khê na severnom brehu rieky Parfum.

Presunuli sme sa k cisárskemu komplexu a začali sme u Veži Hue Flag Tower (Ky Dai) v komplexe Hue Imperial Citadel. Má silné spojenie s históriou Hue. Okrem toho je veža najvyššou vlajkovou vežou v meste Hue.

Dnešné Cisárske mesto v Hue je obdobou Zakázaného mesta v Pekingu, obe stavby zdieľajú množstvo podobných znakov. Komplex Cisárskeho mesta leží vo vnútri Citadely, mohutnej pevnosti na brehu Parfémovej rieky. Do Citadely vedie niekoľko historických vstupných brán z rôznych častí mesta Hue.

Cisárske mesto vzniklo na začiatku 19. storočia a postupne vo vnútri bol postavený rad cisárskych rezidencií, palácov, vládnych budov a ďalších stavieb. Do dnešných dní sa ich dochoval len zlomok, ale aj tak na každého návštevníka dýchne veľkolepá atmosféra historického Vietnamu. Zakázané mesto na nás zapôsobí ešte predtým ako do neho vojdeme. Už pred vstupom je veľké námestie na jednej strane ohraničené mohutnou pevnosťou s vietnamskou vlajkou a na druhej strane bránami mesta. Na tomto námestí sa robili verejné zhromaždenia a na tomto námestí adresoval cisár z brán Zakázaného mesta svojich poddaných. Práve na tomto mieste oficiálne aj abdikoval posledný Vietnamský cisár Bao Dai a odovzdal svoj meč, symbol imperiálnej moci, komunistickým partizánom v roku 1945.

Brána Ngo Mon

Veľkolepá, zdobená brána slúži dodnes ako hlavný vstup do Cisárskeho mesta. Môžete vystúpiť aj hore a porozhliadnuť sa po okolí z vtáčej perspektívy.

Palác Truong Sanh

Palác so žltou fasádou, ktorý bol určený ako sídlo pre matky cisára a cisárovnej.

Palác Thai Hoa

Jeden z najvýznamnejších palácov, ktorý slúžil ako miesto korunovácie nových cisárov. Súčasťou paláca je aj slávna trónna sála.

Zakázané purpurové mesto

Veľký areál uprostred celého komplexu bol vyhradený iba cisárovi a jeho najbližším. Veľká časť Zakázaného mesta sa bohužiaľ nezachovala. A prečo bolo zakázané? Lebo mužom bol tam vstup zakázaný kvôli konkubínam cisára. Palác bol centrom moci dynastie Nguyen a zároveň oficiálnym sídlom jej cisárov. Je to areál široký 324 metrov a dlhý 290 metrov, umiestnený v rámci vnútorného opevnenia mesta známeho ako Citadela. Samotná citadela ma 2x2 kilometre. Zakázané mesto je preto také malé mesto v meste. Žila tu len cisárska rodina a služobníctvo, úradníci a šľachta žili v rámci Citadely.

Kráľovské divadlo

Súčasťou komplexu je aj jedno z najstarších divadiel vo Vietname, kde sa odohrávali hudobné a divadelné predstavenia pre cisársku rodinu. Zaujímavé je, že divadlo funguje dodnes a je možné sa zúčastniť niektorého z predstavení.

Ak chcete nahliadnuť do sveta vietnamskej tradície, tak cestou medzi hrobkou a cisárskym mestom je niekoľko výrobní vonných tyčiniek a slamených vietnamských klobúkov. Dá sa tu zastaviť, pozrieť si proces výroby a prípadne nakupovať priamo pri zdroji. Máte predstavu o procese výroby? Môžete si ho tu dokonca aj vyskúšať.

Okolo Hue nájdeme 7 cisárskych hrobiek, najkrajšia ale patrí tretiemu cisárovi dynastie Nguyen, Tu Duc. Keď vojdeme do areálu, prvé čo upúta našu pozornosť je jazierko s ostrovom. Podľa miestnej tradície znamená voda v sídle, alebo aj hrobke pozitívnu energiu a preto je veľmi dôležité. Pre Tu Duca malo ale ešte aj druhý význam. Chodil sa sem člnkovať a keď sa nudil, tak na ostrovček mu vypustili zajace a Tu Duc ich z lode strieľal. Nezabúdajme, že tu žil 20 rokov a tak sa tejto kratochvíli venoval celkom pravidelne.

Naša cesta pokračuje do mesta Hoi An, kde sme zažili aj lunárny nový rok. No to bola paráda! Zatiaľ som o tom len počula, že aké veľkolepé slávnosti sa konajú na počesť lunárneho nového roka, teraz som to mohla osobne zažiť. Celé mesto ( a to nielen tu ale kde sme doteraz boli tak všetky mestá ) bolo vyzdobené kvetmi, na uliciach pouliční predavači ponúkali rôzne jedlá a nápoje, medzi inými aj žabie stehná, alebo hada či škorpióna. Istota je istota tak radšej som si dala varenú kukuricu. Previezli sme sa malými ľoďkami po rieke Cam Kim, púšťali sme lampióniky po rieke a užívali sme vynikajúci atmosféru mesta, popíjajúc Mai Tai v miestnej reštaurácii a vychutnávajúc vynikajúce miestne jedlo, pričom sme mali krásny výhľad na ohňostroje, ktoré po polnoci sa postupne rozžiarili nad nebom Hoi An. Cestou do hotela nad ránom sme navštívili aj budhistický kostol kde sa konala novoročná bohoslužba.

Na druhý deň sme nasadli do obedu do okrúhleho „košového člna“, thung chai. História tohto typu plavidla siaha až do francúzskej koloniálnej éry. Francúzi prišli do Vietnamu a začali vyberať dane z vlastníctva lodí.

Väčšina chudobných vietnamských rybárov, ktorých živobytie záviselo na lodiach, si nemohla dovoliť platiť dane, a tak vynašli nový typ lode: thung chai. Pologuľovitý a tkaný z bambusu, a rybári, ktorí ich skonštruovali, tvrdili, že to vôbec nie sú lode, ale koše, a preto nemôžu byť zdanené. Zdá sa, že ich prefíkaný plán vyšiel a odvtedy sú tieto plavidlá charakteristickým znakom stredného Vietnamu. Bola to príjemná zábava, keď šikovní veslári roztočili svoje koše. Ale lovili sme na primitívnych udiciach aj raky, no skoro som toho raka vytiahla ale skočila naspäť do vody. Svieži kokosový nápoj bol vynikajúci po „namáhavej“ plavbe.

Pokračovaním bola návšteva miestneho chrámu a potom Japonského zastrešeného mosta, ktorý je vyobrazený na bankovke 20000 Dong.

Po dobrom obede sme pokračovali v našej ceste smerom do Da Nang. Tu sme navštívili miestu výrobňu hodvábu, kde som si kúpila aj národný tradičný odev ao dai, hodvábnu tuniku s nohavicami, ktoré nosia ženy a muži. (tú využijem ešte na mojich cestách v tejto oblasti)

Nevynechali sme ani impozantné hory -Mramorové hory -, ktoré sú domovom duchovnej kultúry veľkej hodnoty a mnohých krásnych prírodných úkazov. Táto prírodná atrakcia je harmonickou kombináciou medzi nádhernými jaskyňami, majestátnymi horami a slávnymi chrámami. Mramorové hory, v doslovnom preklade z vietnamského jazyka „hory piatich prvkov“ sú zoskupením piatich mramorových a vápencových kopcov. Päť hôr je pomenovaných podľa piatich prvkov: kov, voda, drevo, oheň, zem. Všetky hory majú vchody do jaskýň a početných tunelov pričom je možné vystúpiť na vrchol hory Thủy. Buď pešo schodami alebo výťahov, smerom hore som išla radšej výťahom a dole schodmi.. je ich 156! V horách sa nachádza aj niekoľko budhistických svätýň, čo z nich robí turistickú destináciu.

V Da Nangu sme pokračovali na párty loď po rieke Tring Trac, užili sme si krásne osvetlené večerné mesto, draka na moste chrliaceho oheň a nádherné lode plávajúce okolo nás.

A ide sa na stanicu odkiaľ odchádzame vlakom do mesta Nha Trang. A viete, že po vietnamsky názov mesta znamená biely dom? Vlak nebol vo veľmi vysokej kvalite, keď to porovnávam s vlakmi napríklad v bývalých postsovietskych republikách ako Kazachstan, kde bol vlak maximálne komfortný a čistý, tak o vietnamskom nočnom vlaku sa to povedať nedalo. Ale po krátkej debate a tzv. večeri sme zaľahli a zobudili sme na východ slnka nad Juhočínskym morom, vchádzajúc do mesta Nha Trang . A tu už ani náznakom nebol ten Vietnam ,ktorý sme videli na severe alebo v strede krajiny. Tu už boli mrakodrapy, moderné budovy, teda hotový Miami Beach. A užili sme krásne dni oddychu vychutnajúc delikatesy miestnej kuchyne. A prvé čo bolo hneď na druhý deň ráno som oblečenie ktoré som mala na sebe vo vlaku vyprať, aby som mala lepší pocit. Všade na uliciach sú práčovne, kde ráno keď sa prádlo odovzdá tak večer už je všetko vypraté a vyžehlené a to za cca 3€.

Prehliadku historickej časti mesta sme absolvovali na rikšiach, ale už s elektropohonom a už sa sedelo jednotlivo.

Začali sme v Po Nagar chrámovej veži. Po Nagar je Chamska chrámová veža založená niekedy pred rokom 781 a nachádza sa v stredovekom kniežatstve Kauthara, neďaleko moderného Nha Trang. Je zasvätený Yan Po Nagar, bohyni krajiny, ktorá bola stotožnená s hinduistickými bohyňami. Komplex Po Nagar sa nachádza na hore Cù Lao. Pozostáva z troch úrovní, z ktorých najvyššia zahŕňa dva rady veží. Hlavná veža je vysoká asi 25 m. Durga, zabijak byvolieho démona, je znázornený na štíte nad vchodom do chrámu. Ústredným obrazom chrámu je 1,2 m vysoká kamenná socha bohyne Yan Po Nagar sediacej so skríženými nohami, oblečená iba v sukni, s desiatimi rukami držiacimi rôzne symbolické predmety.

Krásnym miestom budhizmu je Pagoda Long Son, ktorý v roku 1900, po veľkom cyklóne, bol zničený a musel byť presunutý z kopca na súčasné miesto. Od svojho postavenia mal chrám stabilné vedenie, za viac ako 120 rokov ho mali len traja opáti. Úder na obrovský zvon znie v ušiach ešte niekoľko minút.

Z pagody Long Son vedie cesta k chrámu Hai Duc po hrebeni kopca, kde je veľká biela betónová socha Budhu Gautama. Výška sochy od základu je 24 m, a postava Budhu má 14 m, lotosový kvet 7 m. Socha je viditeľná už z diaľky, keď vchádzate do mesta, buď z diaľnice alebo vlakom.

Síce hlavným náboženstvom je budhizmus ale nájdeme tu aj katolický kostol Christ the King Cathedral ku ktorej vedie so zastaveniami, ktoré symbolizujú udalosti z krížovej cesty Ježiša Krista. Katedrála, má pozoruhodné množstvo vitráží zobrazujúcich svätých, vrátane niekoľkých francúzskych svätých, ako sú svätá Johanka z Arku a svätý Ján Vianney, a epizódy zo života Ježiša.

Aj na plážovej časti sú krásne budovy, hlavne výškové, celá plážová časť sa podobá na Miami Beach, hotelové strechy vybavené bazénom a tzv. roof top barom odkiaľ bol nádherný pohľad na osvetlené mesto.

Veľmi zaujímavá bola ja návšteva Muzea Oceanografie a Akvária Národné oceánografické múzeum (alebo akvárium Nha Trang, ako ho ľudia nazývali) je popredným morským výskumným ústavom v juhovýchodnej Ázii. Múzeum sa môže pochváliť rozsiahlymi zbierkami morských druhov a históriou vietnamského súostrovia. Zážitok pre mňa bola aj návšteva VinWonders, teda tzv. ostrova zábavy, kde bolo nespočetné množstvo atrakcií pre malých aj veľkých, konajú sa tam koncerty, módne prehliadky, sú tam reštaurácie, kaviarne a ide sa tam z pevniny buď loďou alebo lanovkou. Volila som radšej lanovku a dobre som urobila, lebo sa mi naskytol nádherný pohľad na okolie ale aj na samotné mesto.

Ale nemôžem nespomenúť gastrozážitky! Vynikajúca reštaurácia Grill garden, kde priamo do stola bolo zabudované grilovacie ohnisko a mali sme možnosť samostatne grilovať morské plody. Tu piekli aj krokodíla ale aj hada no a samozrejme že som mäso ochutnala a chutilo vynikajúce. Ďalší večer sme strávili v Shrimp Garden, je to podobná reštaurácia ako predošlá s tým rozdielom, že si tu človek negriluje morské plody ale si ich uvarí so vopred pripravenej zmesy. Pričom aj v jednej aj druhej reštaurácii bola neobmedzená konzumácia. Ale úplne top zážitok bol aj tzv. street foof, kde stará predavačka si rozložila svoju pojazdnú kuchyňu, dali sa vybrať úplne čerstvé raky alebo homár, ona ich pripravila a priamo na ulici sediac na „škôlkárskych“ stoličkách pri detských stoloch bola možnosť konzumácie. Ale bol to tiež zážitok!

A že aké kuriózne veci sa predávajú v potravinách, nech sa páči malá ukážka!

Večer bol pravidelne ukončovaný v roof top bare hotela Sheraton s vynikajúcim coctailom a nádherným výhľadom na mesto.

Po pár dní oddychu a gastrozážitkov sa letelo na juh do bývalého hlavného mesta južného Vietna,mi a to do Saigonu alebo ako sa dnes mesto nazýva, do Ho Chi Minh City. Teraz už len stará časť mesta na nazýva Saigon.

Hočiminovo mesto je najľudnatejším mestom vo Vietname s približne 10 miliónmi obyvateľov . Geografia mesta je definovaná riekami a kanálmi, z ktorých najväčšia je rieka Saigon. Oblasť bola spočiatku súčasťou kambodžských štátov, až kým sa nestala súčasťou vietnamskej dynastie Nguyễn. Bolo tiež hlavným mestom Francúzskej Indočíny. Po tom, čo Francúzsko uznalo nezávislosť a jednotu Vietnamu, hlavným mestom Vietnamu. Po rozdelení Vietnamu sa stalo hlavným mestom južného Vietnamu, kým ho nezískal Severný Vietnam, ktorý v roku 1976 vytvoril jednotný komunistický štát a premenoval mesto po svojom bývalom vodcovi Hồ Chí Minh, hoci bývalý názov sa stále bežne používa v neformálnych zvyklostiach.

Hočiminovo mesto má dlhú tradíciu ako jedno z centier hospodárstva, zábavy a vzdelávania najmä v južnom Vietname a vo Vietname všeobecne. Mesto ako také je zároveň najrušnejším medzinárodným dopravným uzlom vo Vietname, keďže medzinárodné letisko Tân Sơn Nhất predstavuje takmer polovicu všetkých medzinárodných príletov do Vietnamu a prístav Saigon patrí medzi najrušnejšie kontajnerové prístavy v juhovýchodnej Ázii.

Hočiminovo mesto je tiež turistickou atrakciou. Niektoré z vojnových a historických pamiatok v meste zahŕňajú Palác nezávislosti, Landmark 81 (najvyššia budova vo Vietname), Múzeum následkov vojny. Mesto je známe aj svojimi úzkymi uličkami a rušným nočným životom.

Ale zastavme sa trochu pri význame bývalého názvu mesta, teda Saigon. Znamená to v preklade : „pocta západu“ vraj význam slova Saigon pochádza z výrazu „Tay ngon“, čo znamená „pocta zo západu“ (Tay Cong). Výslovnosť „Tay ngon“ vyústila do „Sai Gon.

Prehliadku mesta sme začali návštevou Paláca nezávislosti verejne známy aj ako Palác znovuzjednotenia. Bol pracoviskom prezidenta Vietnamskej republiky (južný Vietnam). Bolo to miesto Pádu Saigonu 30. apríla 1975, ktoré ukončilo vietnamskú vojnu, keď cez jeho brány prerazil tank severovietnamskej armády.

Po zjednotení Vietnamu budova naďalej slúžila ako vládna a prezidentská kancelária až do roku 1976, kedy bolo hlavné mesto Južného Vietnamu oficiálne presunuté do Hanoja a funkcie vlády boli premiestnené. Palác je teraz zachovaný ako múzeum, otvorené pre verejnosť.

K návšteve Múzea následkov alebo hrôz vojny sa treba psychicky pripraviť. Historický význam múzea pozostatkov vojny, jeho exponáty, vrátane znepokojujúcich fotografií vojnových zverstiev, predstavujú živý obraz utrpenia, ktoré znášalo vietnamské obyvateľstvo, pričom mnohé obrázky pochádzajú z amerických zdrojov. Múzeum je už mnoho rokov najnavštevovanejším múzeom v Hočiminovom meste. Napriek utrpeniu, týraniu predsa sa ako národ zomkli zvíťazili nad USA.

Múzeum má obrovský historický význam ako svedectvo o brutálnej realite druhej vojny v Indočíne a jej hlbokom dopade na vietnamský ľud. Hoci sa múzeum primárneho zameriavača na druhú indočínsku vojnu, dokumentuje aj francúzsko-koloniálne obdobie a konflikty s Čínou, čím poskytuje širší historický kontext.

Zbierka plagátov a fotografií na prízemí s medzinárodnou protivojnovou podporou ponúka protiváhu k hrôzam zobrazeným na poschodí. S exponátmi s rozsiahlym ničením spôsobeným napalmovými bombami a ničivými účinkami Agent Orange, múzeum konfrontuje návštevníkov s drsnou realitou vojny. K historickému významu múzea prispieva aj zaradenie experimentálnych zbraní a Requiem Exhibition, ktoré vzdáva hold fotografom, ktorí prišli o život počas konfliktu.

Nepríjemný pocit ale kompenzovali nádherné historické budovy v meste, napríklad Saigon Opera House, ktorá je príkladom francúzskej koloniálnej architektúry vo Vietname.

Katedrála Notre-Dame Bazilika Nepoškvrneného Počatia Panny. Katedrála bola postavená francúzskymi kolonistami, ktorí ju pôvodne pomenovali Kostol Saigon dosahujúce výšku 58 metrov.

Radnica v Hočiminovom meste, oficiálne nazývaná Ľudová rada a ústredie ľudového výboru v Hočiminovom meste.

Chrám Mariamman je zasvätený hinduistickej bohyni Mariamman, pričom je zaujímavé, že je tak trochu skrytý medzi novšími budovami.

Bitexco Tower má výšku viac ako 260 metrov ale najvyššia budova je mrakodrap Landmark 81, ktorý svojou výškou 461 metrov si drží pozíciu najvyššej budovy vo Vietname, druhej najvyššej budovy v juhovýchodnej Ázii, ako aj celkovo sedemnástej najvyššej budovy na svete.

Za zmienku stojí aj budova hlavnej pošty v meste, postavená, keď bol Vietnam súčasťou Francúzskej Indočíny na konci 19. storočia. Počíta s gotickými, renesančnými a francúzskymi vplyvmi. Teraz je turistickou atrakciou.