Latinská Amerika – časť 3 - Argentína a Uruguaj

Latinská Amerika – časť 3 , Argentína a Uruguai

Latinská Amerika je Mexiko a krajiny nachádzajúce sa v Južnej Amerike, Strednej Amerike a karibskej oblasti. Toto označenie zahŕňa krajiny, v ktorých sa používa prevažne španielčina alebo portugalčina (jazyky, ktoré vznikli z latinčiny). Do Latinskej Ameriky sa preto nezvyknú zaraďovať anglicky hovoriace krajiny (Jamajka. Belize, Guyana). Tie patria do severnej časti amerického kontinentu a označujeme ich pojmom Angloamerika.

Takže som sa rozhodla, že návštevu štátov latinskej Amerika nebudem robiť po jednotlivých štátoch a cestovať tam a naspäť, ale skúsim viaceré krajiny jedných ťahom. Mám zásadu, že nechcem vidieť v každom štáte tzv. každý strom, ale sústreďujem sa na významné body. Prípadne, keď ma niečo niekde zaujme veľmi je možné sa tam kedykoľvek aj po rokoch vrátiť a preskúmať krajinu podrobne.

Najviac času sme venovala Peru, veď tam je veľa pamiatok z dôb Inkov, ktoré sú atraktívne pre turistov.

O tom píšem vo svojom blogu :

https://damynacestach.blogspot.com/2025/12/latinska-amerika-cast-prva.html

A štátoch Bolívia a Chile sa dočítate v blogu:

https://damynacestach.blogspot.com/2026/01/latinska-amerika-cast-2-bolivia-chile.html

A cestujeme ďalej .. ešte máme 3 štáty !!!

Zo Santiaga v Chile sme smerovali do Argentíny a to hlavného mesta Buenos Aires. Z lietadla sme mohli obdivovať nádherne zasnežené hory Ánd, najdlhšieho horského pásmo na svete, ktoré prechádza cez celú západnú časť Južnej Ameriky a tvoria prirodzenú hranicu medzi Čile a Argentínou. A od Tichého oceánu sme sa presunuli k Atlantickému oceánu, presnejšie k severnému Atlantickému oceánu.

Buenos Aires znamená v španielčine „Dobrý vzduch“ alebo „Priaznivý vietor“. Pomenovali ho španielski objavitelia, ktorí po príchode k rieke Río de la Plata zažili priaznivý vietor na počesť Panny Márie z Buen Ayre, patrónky námorníkov.

A začíname prehliadkou mesta... prvou zastávkou je Plaza de Las Naciones Unidas, Námestie Spojených národov vo štvrti Recoleta. Nachádza sa tu Právnická fakulta Univerzity v Buenos Aires a televízny kanál Verejnej televízie. V 70. rokoch 20. storočia bola na tomto mieste naplánovaná výstavba Oltára vlasti, mauzólea, ktoré plánovala argentínska vláda počas prezidentovania Maríi Estely Martínez de Perón.

V strede námestia stojí socha Floralis Generica, obklopená chodníkmi, ktoré sa zbiehajú a rozbiehajú a ponúkajú rôzne perspektívy monumentu. Bola darom mestu od argentínskeho architekta Eduarda Catalana a slávnostne otvorená bola v roku 2002 s použitím materiálov poskytnutých leteckou spoločnosťou Lockheed Martin Aircraft Argentina. Predstavuje veľký kvet vyrobený z nehrdzavejúcej ocele s hliníkovým a železobetónovým rámom, hľadiaci k oblohe so šiestimi okvetnými lístkami smerujúcimi nahor. Váži 18 ton a je vysoká 23 metrov. Socha bola navrhnutá tak, aby sa pohybovala, večer zatvárala svoje okvetné lístky a ráno ich otvárala . Catalano raz povedal, že kvet „je syntézou všetkých kvetov a zároveň nádejou, ktorá sa každý deň znovu rodí pri otváraní.“ Socha utrpela značné škody v dôsledku silných búrok koncom roka 2023 a začiatkom roka 2024, poškodili sa okvetné lístky sochy a jej hydraulický mechanizmus, čo spôsobilo, že niektoré okvetné lístky sa zlomili alebo oddelili. Čiže v súčasnej dobe je stále kvet otvorený.

Pokračujeme alejou, ktorú obklopujú krásne rozkvitnuté stromy jacarandy ale aj budovu kde sídlo slovenská ambasáda. Takto sa dostaneme k námestiu Enrique Garcia Velloso, kde stojí jazdecký pamätník Justo José de Urquiza. Bol to štátnik a generál, ktorý sa preslávil najmä zvrhnutím diktátora Juana Manuela de Rosasa a potom ako riaditeľ Argentínskeho konfederačného zväzu zaviedol pre krajinu novú ústavu.

Pamätník Eva Maria Duarte Perón vzdáva poctu bývalej manželke argentínskeho prezidenta, ktorú národ mal veľmi rád. Spolu s Juanom Perónom je považovaná za zakladateľku a súčasne hlavnú predstaviteľku politickej filozofie nazvanej Peronizmus.

Už pred sobášom s Juanom Perónom sa aktívne zapájala do jeho politickej činnosti, po svadbe sa však jej politická činnosť ešte zintenzívnila, pričom sa stala prvou argentínskou ženou, ktorá sa aktívne venovala celoštátnej politike. Presadila spolu s Juanom Perónom všeobecné volebné právo aj pre ženy, keďže toto mali v Argentíne do tej doby iba muži. Následne presadila zavedenie rovnoprávnosti mužov a žien v manželstve a rodičovských právach, čo bolo taktiež legislatívne upravené v novej ústave. Prostredníctvom svojej nadácie vytvorila a financovala projekty na pomoc najviac znevýhodneným skupinám spoločnosti, budovala nemocnice, školy, poskytovala štipendiá pre študentov z chudobných rodín a zameriavala sa na posilnenie postavenia žien vo všetkých oblastiach. Stala sa fakticky spojením medzi prezidentom Perónom a odborovými zväzmi, aktívne sa venovala podpore pracovných a sociálnych práv pracujúcich. Zomrela vo veku 33 rokov, jej pohrebu sa zúčastnili milióny ľudí v uliciach Buenos Aires. Po vojenskom prevrate, ktorý zvrhol prezidenta Peróna, boli jej telesné pozostatky vojenskou chuntou ukryté a ďalších šestnásť rokov držané na neznámom mieste v snahe zabrániť, aby sa jej hrob stal pútnickým miestom Peronizmu a odporu voči vojenskej vláde. Napriek tomu, že zomrela veľmi mladá, patrí v Argentíne historicky medzi najpopulárnejšie a najvýznamnejšie osobnosti. Časť autorov a historikov dokonca tvrdí, že v čase svojej smrti bola najmocnejšou ženou sveta a súčasne je považovaná za najvýznamnejšiu ženu v dejinách Latinskej Ameriky.

Presúvame sa ďalej smerom do centra mesta na námestie, Plaza Lavella Sa obklopené budovami koloniálej architektúry ako je napríklad Knižnica Tribunales (Najvyšší súd Argentíny), školy President Roca, divadla Colon V strede námestia sa týči pamätník/socha Ceiba de Alveara.

Teatro Colón je jedným z najvýznamnejších divadiel v Buenos Aires. Jeho architektúra je impozantná a interiér je plný luxusu a detailov. Divadlo je známe svojimi opernými predstaveniami a koncertmi klasickej hudby, ktoré sa konajú počas celého roka.

Prechádzame štvrťou San Nicolas, 4 prúdové cesty v oboch smeroch a v strede námestia Plaza de la República stojí obrovský obelisk, okolo ktorého vedie kruhový objazd. Predstavuje národnú historickú pamiatku a jeden zo symbolov argentínskej metropoly. Vztýčenie obelisku sa uskutočnilo pri štvorstom výročí prvého založenia mesta. Zle sa fotilo z idúceho autobusu.

Náš minibus nás vezie popri krásnych budovách do časti Monserrat, kde navštívime rímsko katolickú Metropolitnú katedrálu Najsvätejšej Trojice. Tento impozantný kostol, postavený v koloniálnom štýle, je sídlom arcibiskupa a ponúka návštevníkom úžasné umelecké diela a architektúru. Vnútri katedrály nájdeme nádherné vitráže, sochy a fresky.

Odtiaľ sa presunieme na Plaza De Mayo, ktoré je najznámejšie námestie v Buenos Aires a kľúčové miesto pre argentínsku históriu. Názov dostalo po povstaní, ktoré viedlo k nezávislosti krajiny.

Pyrámida de Mayo ( Májová pyramída), ktorá sa nachádza v centre Plaza de Mayo, je najstaršou národnou pamiatkou v meste Buenos Aires. Jej výstavbu nariadili na oslavu prvého výročia Májovej revolúcie. Monument je korunovaný alegóriou slobody, a je dielom francúzskeho sochára..

Najznámejšou budovou námestia je Casa Rosada, alebo Ružový dom, ktorý slúži ako sídlo argentínskej vlády a je symbolom národnej jednoty.

Ideme ďalej a dostávame sa do mestskej štvrte La Boca. A tu sa nemôže vynechať štadión Boca Juniors aspoň zvonku, keď už do vnútra sa nemôže ísť.

Pokračujeme cez Caminito, malebný pruh ulice v tejto štvrti, ktorý je plný domov rôznych farieb. Nachádza sa tu aj množstvo reštaurácií, kde si môžeme vychutnať argentínsku kuchyňu a zatancovať si tango.

Náš autobus nás vezie ulicami, ktoré lemujú vysoké či už obytné alebo administratívne budovy vo štvrti Puerto Madero.

Po celodennej aktivite dobre padne vypočuť si krásnu hudbu, pozrieť predstavenie tanečných párov v tango show, kde prezentovali v tanečných kreáciách celú histórii vzniku tanca tango. Argentínske tango nie je štandardný tanec, hoci existuje jeho upravená verzia (európske súťažné tango), ktorá sa radí medzi štandardné tance. Argentínske tango je originálny tanec z Buenos Aires, založený na improvizácii, a pohybe v páre, zatiaľ čo štandardné (európske) tango má pevné držanie a predpísané figúry, aby vyhovelo súťažným pravidlám.

Pritom sme si vychutnali známy a vychýrený argentínsky steak. Argentínsky steak je známy svojou vysokou kvalitou hovädzieho mäsa, a typicky sa pripravuje jednoducho – len so soľou, aby vynikla prirodzená chuť, často na griloch parrilla, podávaný s bylinkovou omáčkou chimichurri. Obľúbené kusy sú Bife de Lomo (sviečkovica) a Bife de Chorizo (roštenka), a hoci sa často odporúča stredne prepečený (ružový vo vnútri), v Argentíne sa na stupeň prepečenia často nepýtajú, pretože vedia pripraviť dokonalý. K večeri vynikajúce chilské vínu a nádherný deň za nami.

A vedeli ste že v Buenos Aires sa nachádza najstaršia a najvychýrenejšia kaviareň v Argentíne? Kaviareň otvoril francúzsky prisťahovalec a pomenoval ju Tortoni podľa rovnomennej parížskej kaviarne, Kaviareň Café Tortoni bola časopisom UCityGuides vybraná ako jedna z desiatich najkrajších kaviarní na svete. Túto kaviareň by som mohla prirovnať ku kaviarni New York café v Budapešti. Vo vnútri sú krásne vitráže, nádherný nábytok a má to pravú koloniálnu atmosféru. Keď som prišla rad sa hadil až vonku pred kaviarňou, ale mala som šťastie a predo mnou boli len šiesti, tak som sa dostala dnu a vychutnala som atmosféru, aj vynikajúcu kávu a jedlo.

Na druhý deň už sa ide do Uruguaja! Totiž z Buenos Aires premáva trajekt do mesta Colonia del Sacramento, tak sme sa vybrali na výlet. Mesto leží tzv. oproti Buenos Aires asi 50 kilometrov a cesta trvala okolo 2 hodín. Preplavíme sa cez rieku Río de la Plata, v preklade strieborná rieka, vraj pri dobrej viditeľnosti z mestečka dovidieť do Buenos Aires. Trajekt, s kapacitou okolo 2100 pasažierov a cca 200 vozidiel mal obrovský duty free shop tak sa dalo aj nakupovať, keď niekto chcel niečo.

Na terminály Buquebus treba byť tak ako na letisku asi 1 a pol pred odchodom. Musíme totiž absolvovať proces takmer rovnaký ako na letisku. Terminál je pomerne veľký a organizovaný.Po check-ine nasleduje bezpečnostná kontrola. Nasleduje pasová kontrola, tiež rozdelená na argentínske a uruguajské pasy a pasy cudzincov.

Po príchode zase absolvujeme kontroly ako na letisku, dostaneme pečiatku do pasu, veď sme už v inej krajne!

Portugalský moreplavec Manuel Lobo založil prvé sídlo Colonia del Sacramento na malom, neďalekom ostrove San Gabriel. O niekoľko mesiacov sa Colonia dostala do španielskych rúk. Odvtedy čelila Colonia striedavej nadvláde Portugalcov aj Španielov.. Pred vyhlásením nezávislosti Uruguaja, dostala mestské práva. Odvtedy rástla pomaly aj na sever aj na východ. Nakoľko za druhej svetovej vojny bol Uruguaj neutrálny štát, Colonia si zachovala neporušené celé historické jadro. Barrio Historico.

Pre Portugalcov malo mesto strategickú poloho, totiž mohli pozorovať všetky lode plávajúce do prístavu v Buenos Aires. Správu nad mestom vystriedali Portugalci a Španieli až deväťkrát, a keďže územie okolo Colonie bolo španielske pre Španielov nebol problém obsadiť mesto vojensky, pričom Portugalci mesto stále získali naspäť diplomatickou cestou, vymenili za nejaké územie v Európe a podobne. Keďže Portugalci vedeli, že nemajú šancu proti španielskej armáde, pokiaľ by zase napadli mesto vojskami, tak začali stavať mestský múr, spájajúci jednu a druhú stranu polostrova, keďže mesto sa nachádza na polostrove. Vchod do mesta tvorila majestátna vstupná brána so sklápacími dverami, ktoré sa každú noc zatvárali.

Od terminálu trajektu vedie krásna cesta do centra mesta popri budove bývalej železničnej stanice.

Prechádzame na ulicu Manuela de Lobo, kde na jej konci vidíme starú bránu, ako vchod do koloniálneho mesta. Prehliadku historického centra začíname pri hlavnej bráne, ktorá kedysi bola jediným vstupom do mesta. Určite nás zaujme aj mestský múr, z ktorého dnes ostala už len symbolická časť. Colonia je zapísaná v do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Prejdeme hlavnou bránou a vstupujeme do historického centra mesta. Je tu množstvom obchodov, múzeí, reštaurácií a kaviarničiek. Človek sa cíti ako v takom živom skanzene.

Môžeme pozorovať typické portugalské a španielske domčeky. Kým Portugalci stavali nižšie domy zo skál, s malými oknami a šikmými strechami a škridlami, Španieli stavali domy v tvare kocky s vysokými stropmi, veľkými oknami a mali ploché strechy, kde si vytvorili mali terasky.

Maják v Colonii del Sacramento, je postavený v ruinách bývalého františkánskeho kostola, ktorý bol zničený požiarom. Maják bol ale postavený kvôli častým lodným nehodám.

Kostol na Plaza de Armas alebo Námestie zbraní. V každom koloniálnom meste boli okolo Plaza de Armas postavené tie najdôležitejšie budovy - sídlo guvernéra, radnica a kostol. Keďže Colonia bolo strategické vojenské mesto, tak aj kostol navrhoval vojenský architekt. Interiér je veľmi strohý.

Nádherná je prechádzka okolo rieky Rio de la Plata, krásne kaviarničky nás lákajú na posedenie pri káve.

V súčasnosti má mestečko približne 50 obyvateľov, totiž odkedy sa mesto zapísalo do zoznamu UNESCO, ceny nehnuteľností sa zvýšili a ani rekonštrukciu budov sa nedá robiť tak ako to robili doteraz.

Takže krásna návšteva mestečka dýchajúceho históriou v nás určite zanechala dobré dojmy. A ide sa naspäť do Argentíny do Buenos Aires a zase absolvujeme pasovú, bezpečnostnú kontrolu a trajekt nás odvezie na druhú stranu Striebornej rieky.

Ráno letíme k vodopádom Iguazu! Vodopády je možné vidieť tak zo strany argentínskej ako aj zo strany brazílskej. Rozdiel je v tom že z brazílskej strany vidíme vodopád ako na dlani, teda z diaľky a z argentínskej zase sme blízko k vodopádom, avšak na tejto strane niektoré úseky vieme prejsť suchou nohou, čo na brazílskej strane sa povedať o niektorých úsekoch nedá. Tam človek schytá niekedy poriadnu sprchu! Ale aj to patrí k zážitkom.

Z Buenos Aires letíme vnútroštátnym letom na letisko blízke vodopádom a začíname objavovať vraj najkrajšie vodopády sveta- Iguazu. Zatiaľ u mňa top sú Viktorine vodopády alebo Viktorky v Zimbabwe, tie sú najširšie na svete až 1708 metrov . s výškovým spádom až 108 metrov a vytvára najväčšiu clonu padajúcej vody na svete. Tak teraz mám možnosť porovnať vodopády zvané „Dym, ktorý hrmí“ (Mosi-oa-Tunya) s vodopádom Iguazú.

Vodopády Iguazú alebo Iguaçu sú najkrajšie vodopády Južnej Ameriky a zrejme aj sveta na hranici medzi Argentínou a Brazíliou. Časť, teda 20% leží v Brazílii a zvyšných osemdesiat percent v Argentíne. Tvorí ich 160 až 270 (podľa sezóny) rôzne veľkých vodopádov s priemerným prietokom 2500 kubických metrov za sekundu. Voda sa tu rúti cez okraj lávovej plošiny do hĺbky asi 70 metrov. To je pecka však?

Vodopády vznikli pred 200 000 rokmi na mieste stretu riek Iguazu a Paraná, kde sa stretávajú hranice troch krajín Argentíny, Brazílie a Paraguaja. Názov pochádza z jazyka guarani a znamená veľká voda.

Cataratas del Iguazú predstavujú najväčší systém vodopádov na Zemi Najväčším vodopádom je Diablove hrdlo

Obidva štáty, na ktorých hraniciach vodopády ležia, okolo nich vytýčili rozsiahle národné parky (Parque Nacional Iguazú na argentínskej strane a Parque Nacional do Iguacu na brazílskej strane) chrániace ako vodopády, tak aj okolie tvorené z veľkej časti zachovaným pralesom..

Vodopády sú hojne navštevované a pre turistov boli pod vodopádmi vybudované špeciálne lávky a observatóriá. Vodopády a oba priľahlé parky boli zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Zvedavo vstupujeme teda na argentínskej strane do národného parku a vláčikom sa odvezieme na miesto, odkiaľ pokračujeme pešo až k Diablovemu hrdlu Cestou vidíme krásne vtáčiky (nie som ornitológ tak neviem tieto druhy identifikovať ale na to slúžili informačné tabule).

A už z diaľky vidíme stúpajúcu paru a počujeme hukot vody padajúcej do hĺbky. Tak skutočne je to dych berúci pohľad a ešte k tomu aj dúha sa vytvorila. Tak to bolo naozaj nádherné. Vychutnajte si to!!!

Pokračovali sme inými vynikajúco vyznačenými chodníčkami aby sme vychutnali vodopády z blízka. Fantastické kaskádovité vodopády, hluk vody a nádherná príroda umocnili tento nádherný zážitok, na ktorý človek len tak skoro nezabudne. V Argentíne sa dostaneme trasami aj nad vodopády a pozeráme sa na vodopády zhora. No na veľa miestach sa k nim nedostanete úplne blízko – teda vodopády v Argentíne sa dajú prejsť „suchou nohou“, čo sa o brazílskej strane úplne povedať nedá.

Vrátili sme na na ubytovanie ale už na brazílskej strane a na druhý deň sme pokračovali na brazílskej strane vodopádov. Už pri vstupe do národného parku sa pred nami v diaľke objavil vodopád v plnej kráse. Takto sme mali ucelený pohľad a vodopády ako na dlani. Aj na tejto strane vedú chodníčky s foto miestami odkiaľ n naskytá nádherný pohľad na masu vody, rútiacej sa do hĺbky až 70 metrov. Na brazílskej strane sa vieme dostať bližšie k vodopádom a celá trasa je viac „interaktívna“ teda sem tam sme dostali poriadnu dávku sprchy.

Samotná trasa, ktorú je potrebné absolvovať pešo zaberie cca 1-2 hodiny. Všetko záleží podľa toho, koľko sa budeme kochať výhľadmi a fotiť.

Prechádzkou sme sa dostali až pod Diablove hrdlo, kde na vyhliadku vedie hore výťah, a stretli sme tu aj juhoamerický nosála, ktorý ignoroval turistov a hľadajúc niečo „pod zub“ sa motal okolo nás.

A prečo sa nepozrieť na vodopády aj z výšky? Ide sa na helikoptéru! A skutočne oplatilo sa, pohľad nádherný... krása... neviem povedať či Iguazú sú najkrajšie vodopády sveta, pokiaľ porovnám s Viktorkami tak každý má v sebe niečo výnimočné, Viktorky sú v jednej línii a Iguazú zase sa skladá z kaskád... ale zážitok to bol obrovský.

Ešte navštívime nádherný tropický park s množstvom jedinečných vtákov a iných zvierat ako napríklad tukan Toco, rôzne druhy papagájov, kuraso červenozobý, ibis šarlátový, južný kazuár a iné a ideme na letisko!